Rezolúcia o Slovensku prešla, dvaja slovenskí europoslanci hlasovali proti

Aprílová demonštrácia za slušné Slovensko [TASR/Martin Baumann]

Slovenskí členovia frakcie európskych socialistov nenašli zhodu na uznesení o slobode tlače. Boris Zala hlasoval za, Vladimír Maňka a Monika Smolková proti. Monika Beňová nehlasovala.

Vo štvrtok 19. apríla Európsky parlament veľkou väčšinou 573 hlasov schválil rezolúciu o Slovensku a o slobode tlače v Európskej únii. Proti hlasovalo len 27 zo 751 europoslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 členov Parlamentu, zvyšní nehlasovali.

Zo záznamu o hlasovaní (strany 71-72) vyplýva, že za uznesenie nehlasovali ani niektorí slovenskí europoslanci. Rozdelení boli slovenskí členovia frakcie európskych socialistov. Proti rezolúcii hlasovali Vladimír Maňka a Monika Smolková (Smer-SD). Monika Beňová podľa záznamu nehlasovala.

Za rezolúciu kritickú k Slovensku hlasoval Boris Zala, ktorý si pozastavil členstvo v strane Smer-SD. K Zalovi sa pridali aj všetci ostatní slovenskí europoslanci.

Výhrady slovenských socialistov

Monika Smolková je vedúcou slovenskej delegácie vo frakcii S&D. Podľa portálu medialne.etrend.sk označila niektoré informácie v rezolúcii za skreslené, napríklad má výhrady ku kritike slobody médií na Slovensku. „V hodnotení (mimovládnej) organizácie Reportéri bez hraníc skončilo Slovensko na 17. mieste svetového rebríčka slobody tlače,“ cituje portál Smolkovú.

Jej kolegyňa z frakcie Beňová pre TASR uviedla, že demonštrácie, ktoré nasledovali po vražde Kuciaka a Kušnírovej, sú podobne ako aj inde v Európskej únii prirodzenou súčasťou spoločenského diania, zatiaľ však žiadna ponovembrová vláda na Slovensku nečelila takým mohutným prejavom občianskej nespokojnosti.

Smer-SD vidí za kritikou z europarlamentu odplatu za kvóty

Šéf euroľudovcov Manfred Weber cez víkend vyzval premiéra Fica, aby odvolal Roberta Kaliňáka. Europoslanci za Smer-SD mu v reakcii pripomínajú, že chcel presadiť kvóty a Orbánove praktiky prešiel mlčaním.

Beňová nemala námietky proti pôvodnému „vyváženému“ textu uznesenia. Ten vychádzal zo správy kontrolnej misie europoslancov, ktorá v marci navštívila Slovensko.

Tvrdí však, že pod tlakom iných politických frakcií boli do textu zakomponované ďalšie body, s ktorými nemohla súhlasiť. Upozornila na nesprávnosť zmienky, že na Slovensku sú regionálne médiá vlastnené regionálnymi politikmi cez nastrčené osoby. Nepáčili sa jej ani náznaky, že na základe infozákona sa mohli k ďalším osobám dostať informácie o tom, na čom pracuje Ján Kuciak.

„S čím ale vôbec nemôžem súhlasiť je to, že prokuratúra a prokurátori sú politicky dosadzovaní. Slovensko má ako jedna z mála krajín voľbu generálneho prokurátora priamo v parlamente, a to dokonca tajnou voľbou. Neviem si predstaviť legitímnejšiu voľbu,“ povedala Beňová.

Podobne argumentuje aj Vladimír Maňka. „Dostali sa do neho aj nepravdy a ničím nepodložené predikcie,“ hovorí.

Ako príklad uvádza bod O uznesenia, ktorý hovorí o tom, že ochrana novinárov a novinárskych zdrojov vrátane a oznamovateľov korupcie vo väčšine štátov nezahŕňa poskytovanie účinnej ochrany pred pomstou, ohováraním, hrozbami, zastrašovaním alebo inými negatívnymi dôsledkami.

„Preto som žiadal, aby v bode 5. uznesenia sme naliehali na orgány nielen Slovenska, ale aj všetkých štátov, aby zabezpečili ochranu investigatívnych novinárov pred akoukoľvek formou zastrašovania, ohovárania, hrozieb alebo fyzických útokov. S naozaj veľkým hnevom bez jediného argumentu nesúhlasili a v tomto bode zostalo len naliehanie na Slovensko, hoci v mnohých krajinách EÚ sú štatistiky horšie,“ vysvteľuje Vladimír Maňka.

Zala oceňuje občiansky vzdor

Zala, ktorý tiež patrí do frakcie socialistov, pre TASR konštatoval, že uznesenie má dve stránky. Na jednej strane odsúdilo atmosféru, ktorá mohla viesť k vražde dvoch mladých ľudí, čo však Európsky parlament vníma aj v súvislosti s vlaňajším atentátom na maltskú novinárku a so situáciou v ďalších krajinách, kde je ohrozená investigatívna žurnalistika.

„Na druhej strane rezolúcia pozitívne vníma, že občiansky vzdor na Slovensku je kultivovaný a že mieri na konkrétne veci, ako je boj s korupciou a s organizovaným zločinom,“ spresnil Zala.

Dodal, že jeho frakcia niektoré veci v texte uznesenia pripomienkovala, lebo nesúhlasila s politizáciu voľby generálneho prokurátora a prokurátorov na Slovensku. Zároveň vyjadril nádej, že aj táto rezolúcia prispeje k ďalšiemu vyjasneniu pomerov na Slovensku.

Rezolúcia o Slovensku: Európsky parlament „dôrazne odporúča“ medzinárodný vyšetrovací tím

Mal by ho viesť Europol a mal by mať plný prístup k vyšetrovaciemu spisu. Je to jedno z odporúčaní v uznesení Európskeho parlamentu v súvislosti so situáciou na Slovensku po vražde Jána Kuciaka.

József Nagy, ktorý je členom vládnej strany Most-Híd, ale sedí u európskych ľudovcov (EĽS) prostredníctvom TASR odkázal, že uznesenie pre Slovensko „nie je žiadna sláva“.

Slovenská politická scéna podľa neho preukázala sebareflexiu odstúpením premiéra a vytvorením novej vlády, k čomu napríklad nedošlo na Malte po vražde novinárky.

Štefanec: Obraz Slovenska sa zmenil

Ivan Štefanec (KDH) rezolúciu inicioval a získal pre ňu podporu svojej frakcie EĽS. Podľa TASR uviedol, že obraz Slovenska sa za posledné týždne zmenil. Masové protesty podľa neho naznačili, že najmä mladí ľudia sa zaujímajú o budúcnosť krajiny.

„Rezolúcia je dobrá, zaoberá sa zvýšenou potrebou ochrany novinárov, vyzýva Európsku komisiu, aby obnovila správy o boji proti korupcii a že treba venovať väčšiu pozornosť členským štátom, aké protikorupčné opatrenia robia a ako funguje základná spravodlivosť a ochrana novinárov,“ uviedol.

Štefanec: Pochybenia slovenskej vlády oslabujú argumentáciu tých, čo rokujú o rozpočte EÚ

Žiadosť generálneho prokurátora SR o zriadenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu je aj výsledkom tlaku Európskeho parlamentu, myslí si europoslanec Ivan Štefanec (EĽS, KDH).

Dodal, že odporúčania obsiahnuté v uznesení sú nevyhnutným minimom potrebným na to, aby sa na Slovensku obnovila dôvera občanov v štát a jeho inštitúcie.

Štefanec ocenil, že sa do textu dostali podstatné veci, ako je vytvorenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu a kontrola podozrení zo zneužívania eurofondov v agrosektore.

Upozornil, že špeciálny výbor Parlamentu pre daňové podvody (TAXE3) sa bude zaoberať kauzami, na ktorých pracoval Kuciak a teší ho, že novinárska stáž v Parlamente ponesie meno po zavraždenom slovenskom novinárovi.

Kukan a Sulík chcú zapojenie Europolu

Eduard Kukan (nezávislý) zo skupiny EĽS konštatoval, že „lupa“ Európskeho parlamentu namierená na Slovensko bude teraz dôkladnejšia.

„Uznesenie poukázalo na hlboké systémové problémy, s ktorými zápasí Slovensko pri čerpaní európskych dotácií. Vyzývame preto európske vyšetrovacie orgány, aby boli všetky podozrenia korupcie pri rozdeľovaní európskych fondov a dotácii náležite prešetrené,“ uviedol.

 

Europoslanci: Sme na strane znechutených ľudí v uliciach

Europoslancom za SMER-SD dávali kolegovia z iných politických skupín v debate o Kuciakovi a situácii na Slovensku doplňujúce otázky.

Richard Sulík (SaS) z frakcie konzervatívcov a reformistov (ECR) podľa TASR povedal, že hlasoval za uznesenie, ktoré považuje za „smutnú, ale pravdivú vizitku Ficových vlád“, lebo sa v ňom uvádza, že Slovensko nedosiahli pokrok v posilňovaní boja proti korupcii.

Postoj Parlamentu podľa šéfa SaS znamená, že spolu s objasnením dvojnásobnej vraždy treba vyšetriť aj korupčné politické prepojenia, ktoré Ján Kuciak odhalil.

Pri vyšetrovaní by malo Slovensko aktívne spolupracovať aj s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a Europolom, dodal.

Tajani: Voči Daphne a Jánovi máme dlh

Z nelegislatívneho uznesenia, ktoré schválil Európsky parlament, vyplýva, že Slovensko musí zabezpečiť dôkladné a nezávislé vyšetrenie vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a Európska únia musí dôslednejšie chrániť novinárov a oznamovateľov.

„Vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej a Jána Kuciaka sú pokusom o oslabenie našich základných hodnôt a ranou pre právny štát v EÚ. Parlament si praje posilnenie práva a povinnosti novinárov brániť slobodné a nezávislé informácie. Dlžíme to Daphne a Jánovi, ako aj všetkým európskym novinárom, ktorí bojujú v prvej línii za našu demokraciu,“ vyhlásil predseda Parlamentu Antonio Tajani (EĽS).

Poslanci v rámci uznesenia vyzvali slovenské orgány, aby zabezpečili úplné, dôsledné a nezávislé vyšetrenie vrážd Kuciaka a Kušnírovej, ktoré zodpovedných páchateľov privedie pred súd. V tejto súvislosti odporučili, aby sa na vedení spoločného vyšetrovacieho tímu spolupodieľal Europol, ktorý by mal mať neobmedzený prístup k vyšetrovaciemu spisu.

Parlament vyzval generálneho prokurátora SR, aby opätovne preskúmal trestné oznámenie Jána Kuciaka v súvislosti s hrozbami, ktoré mu boli adresované.

Zaoberať by sa mal aj správami o úniku osobných údajov Jána Kuciaka po tom, ako sa so žiadosťami o poskytnutie informácií obrátil na slovenské orgány.

Zvýšená ochrana novinárov

Zodpovedné slovenské orgány by podľa europoslancov mali zabezpečiť ochranu investigatívnych novinárov pred akýmikoľvek formami zastrašovania, obvineniami z ohovárania, ako aj hrozbami či fyzickými útokmi, ktorých cieľom je umlčať ich.

V odkaze, ktorý platí pre všetky členské štáty Únie, sa uvádza potreba zvýšenej ochrany novinárov a oznamovateľov korupčných káuz. Poslanci v tejto súvislosti odsúdili urážlivé poznámky niektorých európskych politikov na adresu novinárov a vyzvali členské štáty na zaistenie ochrany osobnej bezpečnosti a živobytia investigatívnych novinárov a oznamovateľov.

Novinári chcú ochranu na celoeurópskej úrovni

Vaša reakcia na vraždy Jána Kuciaka a Daphne Caruany Galiziovej bude precedensom pre to, čo je prípustné v Európskej únii, napísalo Európskej komisii 17 novinárskych organizácií.

Poslanci požiadali o legislatívne a nelegislatívne opatrenia na európskej úrovni aj členských štátov na ochranu novinárov, ktorí sú vystavovaní trestnému stíhaniu s cieľom cenzurovať ich prácu, a privítali by stály systém finančnej podpory EÚ pre nezávislú investigatívnu žurnalistiku. Európska komisia by mala pripraviť návrh smernice na ochranu oznamovateľov v EÚ a zaoberať sa hrozbami pre slobodu a pluralitu médií v celej Únii.

Do kontextu ich požiadaviek zapadá aj dôslednejšie monitorovanie koncentrácie vlastníctva médií.

Politika a organizovaný zločin

Uznesenie upozornilo zároveň na zneužívania eurofondov na Slovensku, pričom poslanci vyjadrili znepokojenie nad rizikom preniknutia organizovaného zločinu do slovenskej politiky a všetkých úrovní verejnej správy a hospodárstva krajiny.

V uznesení je aj zmienka o spolitizovaní výberu najvyšších prokurátorov na Slovensku a viacerých obvineniach z korupcie vysokopostavených úradníkov, ktoré sa nepodarilo riadne vyšetriť.

Zneužívanie eurofondov na Slovensku si nevšimla ani Komisia, upozorňuje správa europoslancov

Europoslankyňa Ingeborg Gräßleová sa na Slovensku pýtala, prečo sa od roku 2015 zdvojnásobil počet prijímateľov s agrodotáciami nad 100 tisíc eur ročne.

Poslanci v tejto súvislosti vyzvali Slovensko na posilnenie nestrannosti slovenských orgánov činných v trestnom konaní, odporučili slovenskej vláde a parlamentu, aby prijali opatrenia na obnovenie dôvery verejnosti v štátne inštitúcie vrátane polície.

Príspevkom k dobru veci bude podľa nich čo najskoršie zriadenie Európskej prokuratúry, dovtedy by si mali Úrad EÚ pre boj proti podvodom (OLAF) a Osobitný výbor EP pre finančnú trestnú činnosť (TAXE3) „posvietiť“ na nezrovnalosti a podvody v oblasti poľnohospodárskych platieb, štrukturálnych fondov, daní a prania špinavých peňazí na Slovensku.

V neposlednom rade europoslanci vyzvali Európsku komisiu, aby obnovila ročné monitorovanie boja proti korupcii vo všetkých členských štátoch Únie.

Metsolová oceňuje demonštrácie

Rezolúciu o ochrane investigatívnych novinárov v Európe, ktorá sa zaoberá aj prípadom vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, navrhla najvplyvnejšia politická skupina v Európskom parlamente, EĽS.

Maltská poslankyňa z tejto frakcie, Roberta Metsolová, predsedala štvrtkovému hlasovaniu o uznesení.

Metsolová, ktorá je zároveň hovorkyňou EĽS vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, počas stretnutia so slovenskými novinármi v Štrasburgu ocenila, že desaťtisíce Slovákov vyšli do ulíc, aby prejavili odhodlanie bojovať za slobodu prejavu, tlače a za bezpečné médiá.

Europoslanci: Vnímame nedôveru slovenskej verejnosti k štátu

Vedúci misie Európskeho parlamentu na Slovensku naznačili, že európske inštitúcie sa budú musieť bližšie pozrieť na tunajšie čerpanie eurofondov. Podporili tiež celoeurópske opatrenia na ochranu novinárov.

„Slováci sa zhromaždili, aby požadovali rešpektovanie vlády zákona a postavili sa proti korupcii. Preto si zaslúžia našu vďačnosť a úctu,“ uviedla.

Zároveň upozornila, že frakcia EĽS trvá na skutočne nezávislom a dôkladnom vyšetrovaní vrážd na Slovensku a na Malte a vyzýva Úrad EÚ pre boj proti podvodom (OLAF), aby vyšetril aj podvodnú činnosť, ktorú Ján Kuciak odhalil pred svojou vraždou.

Silné posolstvo projektu Daphne

„K týmto hrozným vraždám došlo v priebehu niekoľkých mesiacov. Európa bola svedkom atentátu na novinárov, ktorí vyšetrujú korupciu a jej väzby na špinavé peniaze,“ zdôraznila Metsolová. Dodala, že od vraždy maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej uplynulo už šesť mesiacov a stále sa nepodarilo vypátrať vinníkov atentátu.

Hlasovanie o rezolúcii, ktorá mapuje situáciu na Slovensku prišlo po spustení projektu Daphne, v rámci ktorého niektoré z popredných svetových médií pokračujú v práci zabitej maltskej novinárky.

„To je silné posolstvo pre tých, ktorí sa snažia odhaliť pravdu, a aj pre tých, ktorí ju chcú pochovať. Je to odkaz, že novinári ani po svojej smrti nemôžu byť umlčaní. Pravda vyjde najavo,“ odkázala Metsolová.

Europoslanec Nagy: Delegácia poslancov EP príde na Slovensko zrejme znovu

Europoslanci chcú tiež navrhnúť aj otvorenie prípadov ďalších dvoch nezvestných slovenských novinárov, hovorí pred debatou v pléne EP József Nagy.

Podľa jej slov bude Parlament sledovať, ako zareagujú slovenské orgány a aké konkrétne opatrenia prijmú na základe odporúčaní marcovej kontrolnej misie. Za problematický označila spolitizovaný spôsob výberu prokurátorov a policajných dôstojníkov a vyjadrila prekvapenie nad množstvom obvinení z korupcie proti vrcholným predstaviteľom a politikom.

„Našou úlohou je pomôcť obnoviť dôveru občanov a zabezpečiť, aby ľudia nestratili dôveru v európsky projekt. Ukázali sme, že keď sa občania obrátia na Európsky parlament, môžeme im odpovedať,“ opísala situáciu.