Rezort spravodlivosti začína nastavovať kolektívne žaloby. Čo mu radia europoslanci? (ANKETA)

Kolíkovej rezort už zverejnil predbežnú informáciu o preberaní smernice o kolektívnych žalobách. [TASR/Pavel Neubauer]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Kolektívne žaloby na Slovensku

Ministerstvo spravodlivosti už preberá európsku smernicu, ktorá Slovákom umožní vysúdiť hromadné odškodnenie od nekalých obchodníkov. Kľúčová otázka je, či by mali byť poškodení do konania zapojení automaticky. Podľa Jurzycu z SaS je takýto systém účinnejší, podľa Štefanca z KDH ale menej spravodlivý.

V celej EÚ má byť od roku 2023 možné, aby skupina zákazníkov zažalovala obchodníka, ktorý im predal závadný produkt alebo službu s neférovými podmienkami, a vysúdila si za to od neho odškodné. Hovorí to európska smernica o kolektívnych žalobách.

Ministerstvo spravodlivosti už urobilo prvý krok transpozície tejto smernice, keď do legislatívneho procesu poslalo predbežnú informáciu.

Dnes majú Slováci túto možnosť iba samostatne a o súdne procesy s veľkými firmami záujem nemajú. Možnosť prenechať vedenie žaloby napríklad na spotrebiteľskú organizáciu a vystupovať v nej iba ako jeden zo stoviek alebo tisícov poškodených, by ale získanie odškodného malo zreálniť.

Smernica ponecháva členským štátom niekoľko dôležitých rozhodnutí a predbežná informácia neprezrádza, ako sa k nim stavia slovenské ministerstvo. Portál EURACTIV Slovensko sa spýtal štyroch slovenských a českých europoslancov z Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov (IMCO) a rôznych politických frakcií, aký režim je podľa nich najlepší. Zvýraznenie bolo doplnené redakciou.

Nemci boli za Dieselgate odškodnení, Slováci nie. Nabudúce pomôže nová smernica

Európska komisia vyzvala Volkswagen, aby za škandál s dieselovými motormi odškodnil všetkých zákazníkov v EÚ. V Nemecku to dokázali pomocou kolektívnych žalôb, na Slovensku sa nenazbieralo dosť ľudí. Pri ďalšom podobnom škandále by ale mohli byť zapojení automaticky.

Opt-out alebo Opt-in?

Prvým veľkým rozhodnutím je spôsob zapojenia poškodených do žaloby. Ak ministerstvo spravodlivosti zvolí režim opt-out, do žaloby budú zapojení automaticky s tým, že záujemci o samostatný postup sa budú môcť odhlásiť. Ak zvolí režim opt-in, zákazníci sa budú musieť do žaloby aktívne prihlásiť ešte pred jej začatím.

Eugen Jurzyca (SaS, ECR)

Systém opt-out by zvýšil šancu na využívanie kolektívnych žalôb v praxi. V tomto systéme je jednoduchšie zorganizovať dostatočne veľkú skupinu spotrebiteľov na to, aby sa oplatilo viesť súdne spory aj v prípadoch, keď ide o malé odškodné. Množstvo štúdií potvrdzuje, že systém opt-out je oveľa účinnejší.

 


Ivan Štefanec (KDH, EPP)

Princíp opt-in je považovaný za spravodlivejší, pretože rešpektuje slobodu jednotlivca sa k žalobe pridať, alebo nepridať. Aj pre predchádzanie budúcim problémom a komplikáciám považujem práve tento prístup za vhodnejší pre Slovensko.

 


Kateřina Konečná (GUE/NGL)

Právnici by vám možno povedali, že princíp opt-in, teda prihlasovací, a to s odôvodnením, že platí zásada „Práva patria bdelým“. Za seba, ako ľavicovú političku, môžem povedať, že z pohľadu ochrany a komfortu spotrebiteľa ako slabšej žalujúcej strany je pre mňa jednoznačne lepší opt-out systém. Pre nekalé spoločnosti by to tiež malo odstrašujúci efekt. Avšak je nespochybniteľným faktom, že pokiaľ bude prijatá kvalitná úprava, dá sa úspešne a efektívne domôcť náhrady škody v oboch systémoch. Je to teda otázka o tom, nakoľko nechať ľuďom slobodu si uškodiť (nezapojením sa do žaloby, pozn. red.).


Dita Charanzová (RE)

V tejto oblasti necháva smernica voľnú ruku štátom. Je na členských krajinách, aby sa rozhodli, aký je pre nich najlepší systém. Väčšina štátov dnes využíva skôr prístup opt-in, ale rozumiem argumentom spotrebiteľských asociácií, ktoré chcú viac zapojiť žalujúcich klientov. Určite je to otázka, ku ktorej sa v budúcnosti vrátime a uvidíme, či z praxe vyplynie potreba ďalšej legislatívnej zmeny.

Právnička: Trh sa vyčistí, keď neférové podmienky budú predajcov stáť reálne peniaze

Slovenskí spotrebitelia majú skôr tendenciu „pošomrať“, než chodiť na súd. Odškodné za nekalé praktiky by ale malo byť dostupné pre všetkých, nielen pre tých bdelých, hovorí v rozhovore právnička spotrebiteľskej organizácie. 

Aký by bol najlepší model financovania týchto žalôb?

Keďže zákazníci môžu pri kolektívnych žalobách stáť aj proti veľkým firmám, ktoré si môžu dovoliť nákladné právne služby, je dôležitá aj otázka financovania. Štáty môžu súdne spory platiť z ich rozpočtov, môžu vytvoriť fondy, ktoré budú napĺňané z eventuálnych výhier, ale môžu povoliť aj súkromné financovanie z rôznych zdrojov, prípadne všetky tieto formy.

Eugen Jurzyca (SaS, ECR)

Systém kolektívnych žalôb by mal byť založený na súkromnom financovaní. Financovanie by malo byť transparentné, aby sa zamedzilo konfliktom záujmov, napríklad financovaniu žaloby konkurentom žalovanej spoločnosti. Nakoľko podľa Komisie mali členské štáty s transparentnosťou financovania kolektívnych žalôb pred prijatím smernice problém, považujem smernicu práve v tomto ohľade veľmi nápomocnú.


Ivan Štefanec (KDH, EPP)

Predpokladám, že vzniknú, alebo už vznikajú spoločnosti, ktoré budú do týchto žalôb investovať výmenou za podiel na vysúdenej čiastke. Tento model úspešne funguje vo viacerých krajinách a je výhodný pre  všetky strany sporu.

 

 


Kateřina Konečná (GUE/NGL)

Je potrebné zamedziť špekulatívnemu financovaniu investičného charakteru, kedy sa sporu cez financovanie bude zúčastňovať aj strana, ktorá má na výsledku čisto ekonomický záujem. Nie je účelom tejto smernice, aby dala do rúk kapitálu ďalší nástroj, ako zarábať. Určite teda preferujem samofinancovanie zo strany zúčastnených poškodených, poprípade s výpomocou zo strany štátu či neziskového sektora.

Každopádne by vždy mala byť zaistená maximálna transparentnosť pôvodu peňazí aj subjektov, ktoré za žalobou či už vnútroštátne alebo domáce stoja. Pri tomto bode mám však v podmienkach Českej republiky najväčšie starosti. Všetci veľmi dobre vieme, ako niektorí „šmejdi“ dokážu obchádzať aj ten najlepšie napísaný zákon. Som si istá, že v českých podmienkach budú vznikať aj subjekty, ktorých záujem na pomoci spotrebiteľom nebude rýdzi a bude ekonomického charakteru. Bude povinnosťou štátu tomuto čo najviac zamedziť.


Dita Charanzová (RE)

Mali by sme sa vyhnúť tomu, aby konkurenčné firmy financovali hromadné žaloby tak, ako je to v Spojených štátoch amerických. Smernica teda navrhuje postupy, ako sa vyhnúť stretom záujmov, najmä pokiaľ ide o financovanie organizácií tretími osobami, ktoré reprezentujú záujmy spotrebiteľov pri sporoch.

 

Profesorka kolektívneho práva: Frivolné žaloby sú znepokojivo rozšírený mýtus

Mediálny obraz z USA je skreslený, v skutočnosti je ťažké spory o odškodné zafinancovať a dostať pred súd, hovorí v rozhovore prvá európska profesorka kolektívneho práva, ktorá pracovala aj na kauze Dieselgate. 

Na čo by si členské štáty mali dať pozor pri transpozícii?

Eugen Jurzyca (SaS, ECR)

Najdôležitejšie bude nastaviť systém tak, aby naozaj viedol k efektívnej ochrane práv poškodených spotrebiteľov. Dôkazom, že to nie je jednoduché, je napríklad Portugalsko, ktoré kolektívne žaloby umožňuje už 26 rokov, no v praxi sa využívajú len veľmi málo, takýchto prípadov je v priemere len 17 prípadov ročne.

 


Ivan Štefanec (KDH, EPP)

Najmä na dve veci. Aby sa hromadné žaloby nestali predmetom zneužívania a nekalého konkurenčného boja a aby boli príslušné súdy dostatočne pripravené aj personálne aj kapacitne novú úpravu preštudovať a žaloby v primeranom čase vybavovať.

 


Kateřina Konečná (GUE/NGL)

Najväčší problém transpozície sú rozdielne úpravy pre domáce a cezhraničné žaloby. Cezhraničné žaloby budú môcť podávať iba oprávnené subjekty, ako sú spotrebiteľské organizácie a tie budú musieť splniť prísne, jasne definované kritériá. Voľnosť, ktorá zostala členských štátom pri stanovovaní kritérií pre subjekty oprávnené podávať vnútroštátne žaloby, je nešťastným riešením prijatým na žiadosť niektorých členských štátoch. Členské štáty by sa pri stanovovaní podmienok pre vnútroštátne žaloby mali čo najviac priblížiť podmienkam pre tie cezhraničné.

V českom kontexte je na domácej pôde potrebné zabrániť a upraviť vznik rôznych nejasných ad hoc štruktúr s netransparentným financovaním, ktoré zriaďujú rôzni investori či veľké advokátske kancelárie ako špekulatívnu investíciu. Bohužiaľ, čo sa týka celonárodne pôsobiacich spotrebiteľských organizácií, sme v porovnaní so Západnou Európou stále na začiatku. Aby mohli u nás vzniknúť subjekty schopné žalovať aj cezhranične, nezaobíde sa to bez veľkej miery profesionalizácie a inštitucionalizácie spotrebiteľských organizácií. To sa zase nezaobíde bez veľkého množstva finančných prostriedkov. Aby naši spotrebitelia mali rovnakú úroveň ochrany ako spotrebitelia za hranicami, bude do toho musieť vstúpiť štát a vznik takýchto subjektov, alebo aspoň jedného subjektu, zafinancovať.


Dita Charanzová (RE)

Z môjho pohľadu je dôležité, aby štáty definovali presné pravidlá súdneho zastupovania tak, aby nedochádzalo k zbytočnému hromadeniu neodôvodnených žalôb.