Robí Únia málo proti šíreniu nového koronavírusu? Na riešenia pandémie nemá kompetencie

Ursula von der Leyen. [EFE-EPA/Stefanie Lecocq]

Európska komisia nemá dostatočné právomoci, aby na seba mohla prevziať kompletnú zodpovednosť. Svoju podpornú úlohu však plní, bráni prijímaniu protichodných opatrení v členských štátoch, spúšťa mnohé mechanizmy civilnej ochrany a od začiatku februára má aj koordinačný tím.

Vplyvy pandémie nového koronavírusu na Európu sa každým dňom zväčšuje, štáty prijímajú nové a stále prísnejšie opatrenia. Lídri ako Angela Merkel, či bulharský premiér Bojko Borisov sa už nechali počuť, že nákaza môže výhľadovo ohroziť až 70 percent Európanov.

Informačný web Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zatiaľ v Európe hlási takmer 23 tisíc prípadov, z toho vyše 12 tisíc v Taliansku. V Európe už nákaze podľahlo takmer tisíc osôb.

Aké opatrenia proti šíreniu koronavírusu prijali európske krajiny?

Pozrite si prehľad podmienok a opatrení, ktoré pre vírus SARS-CoV-2 uplatňujú niektoré krajiny Európskej únie.

Čo zmôže Európska komisia

Pri riešení tak rozsiahlej krízy vyvstáva aj otázka, kto nesie za reakciu na ňu zodpovednosť. Napríklad v Spojených štátoch by odpoveď bola vzhľadom k federálnemu usporiadaniu jednoduchšia. Európska únia však nie je federáciou a musí rešpektovať hranice svojich kompetencií, ktoré sú vymedzené primárnym právom.

Napríklad český europoslanec Alexander Vondra (ODS, ECR) sa na sociálnych sieťach posťažoval, že Európska komisia nie je v boji proti koronavírusu dostatočne aktívna a koordinácia by mala prebiehať lepšie. Jeho kolega Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL, EPP) mu oponoval tým, že Komisia sa snaží o aktívnejšiu úlohu, členské štáty jej to však nedovoľujú.

„Úlohou Komisie je predovšetkým podporovať členské štáty pri riešení krízy a vydávať odporúčania, týkajúce spoločného postupu,“ píše sa na stránkach exekutívy.

Hlavným cieľom je zabrániť prijatiu protichodných opatrení naprieč štátmi EÚ. Už na začiatku februára napríklad zriadila eurokomisia tím pre koordináciu reakcie na politickej úrovni, zložený z piatich eurokomisárov, zodpovedných za relevantné rezorty.

„Komisia aktivovala svoj mechanizmus krízovej koordinácie ARGUS a krízový koordinačný výbor pravidelne zasadá s cieľom zosúladiť činnosť všetkých príslušných oddelení a útvarov Komisie a agentúr EÚ,“ vysvetľuje eurokomisia.

Európska komisia prispieva k zvládnutiu krízy vyčlenením desiatok miliónov eur na výskum. Celkovo by malo ísť o viac ako 200 miliónov. Plánuje tiež použiť tzv. systém včasného varovania, zameraný na boj s dezinformáciami okolo nákazy. Tento nástroj je kľúčovým elementom Akčného plánu EÚ proti dezinformáciám z roku 2018 a je určený na lepšiu a ľahšiu výmenu informácií o dezinformačných kampaniach a správach. Súčasťou systému sú kontaktné miesta vo všetkých členských krajinách, ktoré majú za úlohu dezinformácie a fake news monitorovať a vzájomne zdieľať svoje zistenia.

Spustený je aj mechanizmus civilnej ochrany, ktorý sa bežne používa pri požiaroch, povodniach alebo iných katastrofách. Komisia ani tu nie je hlavným zodpovedným, ​​ale má za úlohu zefektívniť reakciu jednotlivých štátov na danú udalosť.

Únia pri hasení požiarov vo Švédsku vykonala najväčšiu operáciu civilnej ochrany

Na rozsiahlej operácii spolupracovalo vyše 360 pracovníkov protipožiarnej ochrany z ôsmich krajín.

Exekutíva EÚ sa zapája aj na iných frontoch. „Komisia na žiadosť uľahčuje a koordinuje mobilizáciu ďalšej pomoci, napríklad poskytovanie ochranného materiálu a návratu občanov do vlasti. Rovnako spolufinancuje prepravu pomoci. Bruselské Stredisko Komisie pre koordináciu reakcie na mimoriadne udalosti má v tomto ohľade kľúčovú úlohu a v Európe i mimo nej pomáha nepretržite všetkým krajinám, ktoré žiadajú o pomoc,“ dodáva eurokomisia.

Krajiny chcú kontrolu nad citlivými oblasťami

Dávať Komisii za vinu nedostatočnú koordináciu reakcie na šírenie nákazy nie je namieste aj preto, lebo tzv. Opatrenia pre integrovanú politickú reakciu na krízy (IPCR), ktoré je od 2. marca plne aktivované, má v rukách predsedníctvo Rady EÚ a Komisia mu je podriadená. Posledné slovo tak majú opäť štáty.

Podľa Jana Kovářa z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe je pochopiteľné, prečo si členské krajiny chcú zachovať posledné slovo v takých citlivých oblastiach, ako je zdravotníctvo alebo ochrana hraníc. „Komisii sa napríklad nepáčilo, že niektoré krajiny zakazovali vývoz rúšok, chcela koordinovanú reakciu,“ povedal odborník s tým, že eurokomisia štátom nemohla nič nariadiť. Nadnárodná úroveň s väčšími kompetenciami by podľa neho napríklad mohla nechať zdravotnícky materiál previezť z menej postihnutých krajín do Talianska, kde bol potrebný.

Ochrana vnútorných hraníc predstavuje špeciálny prípad, kedy sú právomoci čiastočne zdieľané. „Ide o kompetenciu členských štátov, avšak aj tu existuje mechanizmus – krajina musí informovať Komisiu a ďalšie členské štáty. Musí dokázať, že namiesto uzatvorenia hraníc nemôže prijať vhodnejšie opatrenia, ako zvýšené policajné kontroly,“ vysvetlil Kovář.

Mnohé krajiny, vrátane Slovenska, teraz čiastočne uzatvárajú svoje hranice a voľné nechávajú iba vybrané prechody, ktoré podliehajú prísnej kontrole.

Eurokomisia na boj proti koronavírusu vyčlenila 230 miliónov eur

Nové finančné prostriedky EÚ majú pomôcť odhaliť a diagnostikovať chorobu, zaistiť starostlivosť o infikovaných ľudí a zabrániť jej ďalšiemu šíreniu.

Zmysel pozície komisára pre riešenie krízy

Pri rozdeľovaní rezortov v Európskej komisii sa často objavuje kritika, že pravidlo rovnakého počtu eurokomisárov ako členských krajín má za následok oslabenie agendy a vznik „zbytočných“ portfólií. Podľa Kovářa to však určite neplatí pri poste komisára pre riešenie krízy, ktorú zastáva Slovinec Janez Lenarčič.

„Mechanizmus civilnej ochrany sa začal budovať na začiatku nového milénia, štáty môžu v rámci rôznych platforiem zdieľať napríklad požiarne vrtuľníky,” poznamenal expert s tým, že je často nutné poskytnúť pomoc naprieč rezortami, ktoré žiadajú okrem operatívnej koordinácie aj koordináciu na najvyššej politickej úrovni.

Lenarčič, okrem iného „Európsky koordinátor reakcie na mimoriadne udalosti“, je zodpovedný za vedenie spomínaného „krízového“ tímu eurokomisárov. Dopĺňajú ho Stella Kyriakides, ktorá má na starosti všetky zdravotné otázky, Ylva Johansson zodpovedná za otázky týkajúce sa hraníc, Adina Vălean rieši problematiku mobility, a Paolo Gentiloni, ktorý má na starosti makroekonomické aspekty. Slovinec Lenarčič zároveň riadi spoluprácu s únijnou agentúrou Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), ktorá vydáva každodenný prehľad zhodnotenia rizík, spojených so šírením nového vírusu COVID-19.

Zmiernenie ekonomických dopadov

Európska komisia môže prispieť ešte v jednej oblasti, a to v zmierňovaní ekonomických dopadov na členské štáty, čo bude úloha predovšetkým pre Paola Gentiloniho. Komisia bude spravovať nový fond s objemom 25 miliárd eur, na ktorého vytvorení sa zhodla Európska rada tento týždeň. Tieto peniaze budú určené na zdravotnícke systémy jednotlivých krajín, pre malé a stredné firmy, pre trh práce a ďalšie citlivé časti ekonomiky.

Dopady koronavírusu menovými stimulmi tlmí už aj Európska centrálna banka

Európska centrálna banka (ECB) nezmenila úrokové sadzby, ako očakávali trhy.  Ohlásila však komplexný balík monetárnych stimulov, ktorý má zmierniť dôsledky pokračujúceho šírenia nového koronavírusu.

Eurokomisia zároveň prehodnotí fiškálne pravidlá pre štáty eurozóny, ktoré bude možné aplikovať pružnejšie, napríklad v otázke maximálneho rozpočtového deficitu. „To je veľmi dôležité práve pre Taliansko, ktoré to [krízu okolo koronavírusu] naozaj potrebuje najmenej. Kvôli bankám, kvôli HDP, kvôli rozpočtovému deficitu – je to pre nich naozaj veľký problém,“ podotkol Kovář. Dodal, že zmiernenie pravidiel fiškálneho kompaktu môže krajine južnej Európy v ťažkej situácii pomôcť.