Šalamúnske riešenie dilemy právneho štátu

Dezignovaný komisár pre oblasť spravodlivosti Didier Reynders. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Češka Jourová síce dostala v Komisii dohľad na európskou demokraciou, zlým policajtom bude ale Belgičan Reynders.

Ako sa vyhnúť scenáru, aký postihol Fransa Timmermansa? Prvý podpredseda Európskej komisie sa postupne stal suverénne najosočovanejším európskym politikom v maďarských a poľských vládnych kruhoch. Dôvodom bolo, že mal z titulu svojej funkcie na starosti ťažké diskusie o dodržiavaní právneho štátu v Poľsku a Maďarsku. Pripomienky k nemu mal aj český premiér Andrej Babiš. Kritika sa niesla v duchu, že Timmermans regiónu strednej Európy nerozumie, prípadne je jeho kritika pravicových vlád ideologicky motivovaná.

Tieto postoje neboli síce jediným dôvodom, ale prispeli k tomu, že sa Timmermans nestal kompromisným predsedom Európskej komisie.

Komentátorov preto zaujímalo, komu pripadne téma právneho štátu v novej Komisii Ursuly von der Leyen. Riešenie, ktoré nová predsedníčka zvolila, dáva cez podpredsednícky post do popredia práve Jourovú (portfólio Hodnoty a transparentnosť). Hlavná časť jej zodpovednosti ale nebude stáť na riešení konkrétnych problémov s právnym štátom v členských krajinách.

Toto bude zodpovednosť Belgické komisára a bývalého ministra zahraničia Didiera Reyndersa. Bol to nakoniec práve Reynders, kto spolu s nemeckým štátnym tajomníkom Michaelom Rothom pred pár mesiacmi navrhli, ako by sa mohlo monitorovanie právneho štátu v únii reformovať. Európska komisia si mnoho z návrhu osvojila.

Právny štát v EÚ: Všetci by mali kontrolovať všetkých, navrhuje Nemecko a Belgicko

Nemecko-belgický návrh kontroly právneho štátu v EÚ predpokladá dobrovoľnú účasť a žiadne sankcie. Na oplátku sľubujú objektivitu a rovnaké zaobchádzanie. 

Predovšetkým bude Reynders zodpovedať za pravidelný nezávislý monitoring všetkých členských štátov z hľadiska dodržiavania princípov. Rovnako bude mať pod palcom aktivity, ktoré majú zvyšovať prominentnosť tejto témy.

Timmermans: Budeme lepšie odrážať útoky na právny štát

Európska komisia do budúcnosti posilnenie občianskej spoločnosti, pravidelný monitoring všetkých a väčšie vyžívanie Súdneho dvora.

Na rozdiel od českej podpredsedníčky, ktorá sa bude musieť spoliehať len na generálny sekretariát Komisie, bude mať Belgičan pod sebou generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť, Eurojust, novovznikajúcu Európsku prokuratúru, alebo ochranu spotrebiteľa, ktoré boli doteraz pod Jourovou. Zaujímavou novinkou je špecifický dôraz na oblasť etických aspektov umelej inteligencie.

Reyndersa ale napríklad ochudobnili od boja proti praniu špinavých peňazí, ktoré pod seba dostane „superkomisár“ a Valdis Dombrovskis.

Jourovej demokratické portfólio bude vo väčšej miere spočívať na jej európskej dimenzii. Nevďačnou úlohou je predovšetkým pokus oživiť proces spitzenkandidátov a diskusiu o celoeurópskych kandidátnych listinách pre eurovoľby. Oboje Ursula von der Leyen sľúbila Európskemu parlamentu.

Príťažlivejšie znie zodpovednosť za boj proti dezinformáciám, zasahovaniu do volebného procesu z vonku, pravidlá financovania európskych politických strán a politických kampaní. Jourová dostala tiež na starosti podporu nezávislosti médií. Práve tu môže skôr alebo neskôr naraziť na záujmy Andreja Babiša, na ktorého rozhodnutie o opätovnej nominácii do Európskej komisie, musela Jourová čakať takmer do poslednej chvíle.

Stratégiou Ursuly von der Leyen na poli ochrany európskej demokracie zjavne bolo rozdeliť „vlastníctvo“ tejto témy medzi viacerých komisárov. Fakt, že jeden je priamo z regiónu V4 a druhý zo „starých“ členských štátov, ktorým na tejto téme veľmi záleží, je dobre hodnotený ťah.

Demokraciu má síce v názve aj chorvátska podpredsedníčka Dubravka Šuica (portfólio Demokracia a demografia), jej témy sa ale ozaj týkajú viac agendy špecifických demografických skupín  – detí, seniorov, problému odlivu mozgov, vyľudňovania vidieka a pod.

Ďalšie príklady podobných úzko spolupracujúcich dvojíc, ktoré prepájajú západ a východ, v Komisii budú v ekonomickej oblasti Valdis Dombrovskis (podpredseda z Lotyšska) a Paolo Gentiloni (Taliansko) a na poli klimaticko-energetickej politiky  Frans Timmermans (podpredseda z Holandska) a Kadri Simson (Estónsko).