Európsky schengenský priestor dostáva čoraz viac trhlín. Mnohé krajiny sa rozhodli opäť zaviesť hraničné kontroly, pretože sa obávajú o svoju bezpečnosť. Brusel sa snaží navrhnúť alternatívy, odborníci v nich však úspech nevidia.
Schengenský priestor, ktorý sa stal realitou v roku 1995, umožňuje ľuďom cestovať medzi členskými štátmi bez nutnosti prechádzať hraničnými kontrolami. Má 29 členov a posledné kolo rozšírenia sa uskutočnilo 31. marca, kedy sa k nemu pripojili aj Rumunsko a Bulharsko, hoci zatiaľ len pre letecké a námorné cesty.
Hraničné kontroly v rámci tohto priestoru by mali byť výnimočné, krátkodobé a používané len v prípade vážnej hrozby pre verejný poriadok alebo bezpečnosť.
Stále viac krajín však začína tieto kontroly uplatňovať pravidelne, čím narušujú pôvodný zámer schengenského priestoru.
To, čo sa napríklad začalo v Bavorsku ako síce dlhodobá, ale len lokálna politika hraničných kontrol, sa teraz rozširuje na celú krajinu. Nemecko bolo pritom vždy krajinou, ktoré otvorené hranice podporovala. Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeser (SPD, S&D) sa vyjadrila, že hraničné kontroly budú pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné.
Nemeckí konzervatívci, ako Friedrich Merz, sa tiež vyslovili za to, aby kontroly zostali zachované.
Odborníci si všimli, že k hraničným kontrolám medzi niektorými krajinami EÚ dochádza čoraz častejšie a sú dlhodobejšie.
„V Nemecku už politici nespochybňujú predpoklad, že hraničné kontroly sú niečo pozitívne,“ vysvetľuje Daniel Thym, odborník na právo EÚ z Univerzity v Kostnici.
Tento trend začal už v roku 2011, keď francúzsky prezident Nicolas Sarkozy začal tlačiť na reformu schengenu a vyhrážal sa odchodom Francúzska z priestoru voľného cestovania.
Po teroristických útokoch v roku 2015 v Paríži, útoku na redakciu časopisu Charlie Hebdo a masakru v klube Bataclan Francúzsko znovu zaviedlo hraničné kontroly z bezpečnostných dôvodov a odvtedy ich udržuje.
Rakúsko tiež ignorovalo rozsudok Európskeho súdneho dvora z roku 2022, ktorý označil jeho kontroly za nezákonné.
Slovinsko zaviedlo kontroly na svojich hraniciach s Chorvátskom a Maďarskom, zatiaľ čo Taliansko kontroluje všetky svoje hranice.
Švédsko sprísnilo kontroly cestujúcich z Dánska pre obavy z organizovaného zločinu.
Niektoré krajiny EÚ tvrdia, že migrácia a bezpečnostné hrozby vyžadujú hraničné kontroly. Napríklad bavorský minister vnútra Joachim Herrmann zdôraznil, že intenzívne kontroly sú potrebné viac ako kedykoľvek predtým.
Európa je preto čoraz viac rozdelená dlhodobými hraničnými kontrolami, ktoré sa rozšírili od Baltského až po Jadranské more.
[infogram id=“2024-schengen-area-countries-and-border-controls-1hxj48m7o1yv52v“]
„Komisia a schengenský koordinátor úzko spolupracujú a pravidelne sa stretávajú so všetkými členskými štátmi, ktoré majú v súčasnosti zavedené kontroly na vnútorných hraniciach,“ uviedol v reakcii hovorca Európskej komisie.
Brusel sa snaží presvedčiť členské štáty, aby zvážili alternatívy, ako sú cielené policajné kontroly, ktoré by riešili bezpečnostné otázky bez nutnosti obnovovať vnútorné hraničné kontroly.
Odborníci však pochybujú, že tento prístup Bruselu bude úspešný, pretože otázky, ako migrácia a bezpečnosť, zostávajú veľmi zložité.
Mnohé krajiny tak využívajú hraničné kontroly ako spôsob, ako ukázať, že riešia tieto výzvy, aj keď ich efektivita je otázna.
