Sebavedomé Slovensko: Proti toxickému nacionalizmu kresleným Štefánikom

Milan Rastislav Štefánik v komiksovej podobe. Kreslil: ENIAC. Text komiksu Tomáš Kriššák [Facebook ENIAC]

Nepotrebujeme zoznamy nepriateľov, aby sme dokázali uniesť zložitosť sveta, píše redakcia projeku sebavedome.sk. Platforma dáva mladým šancu formulovať názory na spoločnosť, proti „toxickému nacionalizmu“ ponúka pozitívny príbeh o Slovensku a jeho histórii.

Extrémistická strana Kotleba – ĽS Naše Slovensko je podľa ďalšieho aktuálneho prieskumu  politickou voľbou číslo jeden u mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov. O flirtovaní mladej generácie s extrémnymi názormi vie mnoho aj Tomáš Kriššák. Spolu s Máriom Nicolinim a Marekom Degrom je jedným z kľúčových ľudí za projektom Sebavedomé Slovensko.

ĽSNS podľa Kriššáka vykazuje znaky politickej sekty. „Pripomína mi to situáciu krátko po 2. svetovej vojne v Nemecku s deťmi, ktoré navštevovali kempy Hitlerjugend. Tie boli Hitlerovi verné aj päť-sedem rokov po vojne. Západné Nemecko sa snažilo o nastolenie demokratických hodnôt, ale táto generácia boli proti tomu rezistentná,“ hovorí.

Sebavedomé Slovensko má svoju virtuálnu platformu aj fyzické aktivity. V online priestore, najmä na Facebooku, využíva namiesto dlhých textov skôr infografické a vizuálne nástroje. Čoraz viac sa ale projektový tím stretáva s mladými ľuďmi fyzicky, v regiónoch.

„Chceli sme sa s mladými deliť o hodnoty občianskej angažovanosti, hovoriť o veľkých témach zrozumiteľným jazykom,“ opisuje Mario Nicolini. Hovoria so stredoškolákmi o tom, že o spoločnosť sa treba starať, aj o referenčných rámcoch, ktoré vidia v západnom civilizačnom okruhu.

Vlastenectvo

Jednou z nosných myšlienok projektu je dať vlastenectvu „zdravý obsah“. Problémom je podľa Kriššáka to, že na Slovensku má monopol na vlastenectvo toxický nacionalizmus.

„Túžba po príslušnosti k niečomu väčšiemu je prirodzená a výzvou je nahradiť to toxické niečím zdravším,“ vysvetľuje ako o vlastenectve uvažujú.

To ich privádza k historickým postávam ako je Milan Rastislav Štefánik. Pracujú napríklad s jeho odkazom, že je možné mať rád miesto odkiaľ človek pochádza a zároveň prejavovať rešpekt voči ostatným.

„Toxický nacionalizmus útočí najmä na mladých ľudí, ktorí nemajú ideologickú a názorovú väzbu. Takto môže vzniknúť pozitívna myšlienka, o ktorú sa opiera aj liberálna demokracia“, tvrdí Kriššák. Sám je nadšenec komiksov, čo pretavil do prvého dielu grafického spracovania Štefánikovho príbehu. Nasledovať by mali diely o Štefánikových aktivitách vo Francúzsku, ktoré pomohli vzniku prvej Československej republiky.

stefanik_eniac_A4_print_1cover

Pozitívna vízia

Kriššák si myslí, že Slovensko má výhodu, že sa tu viacero ľudí a organizácií venuje dezinformáciám, propagande a factcheckingu. Sebavedomé Slovensko vidí svoju úlohu trochu inde. „My v Sebavedomom Slovensku nechceme kontrolovať, čo robia Putinovi prisluhovači. Snažíme sa negatívnu rétoriku nahradiť pozitívnou víziou. Snažíme sa dívať do budúcnosti,“ vymedzuje pole pôsobenia Mário Nicolini.

Nicolini vychádza z presvedčenia, že „dobré Slovensko existuje, ale je zmesou akýchsi lúčov“ „Tie lúče treba spojiť do jedného reflektora. Keď budeme vzájomne o sebe vedieť a budeme prepojení, Slovensko bude môcť vstúpiť do prvej ligy.“

Pozrieť ľuďom do tváre

Ešte minulý rok sa v rámci projektu začala séria workshopov so stredoškolákmi. Mário Nicolini, Tomáš Kriššák a Marek Degro sprevádzajú v mestách po Slovensku podujatia MYSMEEÚ, ktoré organizuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.

„Tu sme zistili, že je skutočne potrebné sa pozrieť človeku do tváre,“ hovorí Kriššák.  Ako formát zvolili interaktívne debaty, kde moderátori neprednášajú, ale sprevádzajú mladých ľudí ich vlastnými názormi.

„Najdôležitejšie je uchopiť, čo tvorí názor človeka a dať mu k tomu istú nadstavbu, aby tak lepšie porozumel objektívnej realite. Všetci máme iný súbor ilúzií o realite a to nás rozdeľuje do skupín. (…) Snažím sa im vysvetliť, čo ich postoje znamenajú a aký môžu mať vplyv na reálny svet. Nejde o to ich presvedčiť, ale pracovať s ich názorom, ak ho majú, často totiž opakujú dopočuté klišé.“

Ako efektívne sú takéto debaty? „Keď stojíte pred skupinou 15-20 študentov, v obmedzenom čase sa dá aspoň s piatimi pracovať hlbšie. Nejde iba o rozlišovanie falošných správ, ale o to, ako si vypestovať vlastný hodnotový súbor.“

Minister Lajčák o kríze dôvery v EÚ: Sme čiastočne obeťou svojej transparentnosti

V ruských médiách sa o problémoch Ruska veľmi nedopočujete, presviedčal šéf diplomacie študentov v Prešove na podujatí MYSMEEÚ.

So študentami sa ponárajú aj do tém Európskej únie, čo sa im na EÚ páči a nepáči.

„Za negatívum považujú napríklad migráciu. Dospeli sme k tomu, že podľa nich EÚ napomáha migrácii. Chcel som, aby sa nad tým zamysleli a postupne sme prišli na to, že to celkom nedáva zmysel. Nekritizoval som ich, nechal som ich slobodne uvažovať a dopracovali sme sa k tomu, že únia nelegálnu migráciu efektívne potiera.“

Skúsenosť hovorí, že pomáha ak namodeluje situáciu, v ktorej sú študenti poslancami Európskeho parlamentu a musia prísť s riešením, s ktorým budú súhlasiť voliči, vedia a ho presadiť a nebolo by v rozpore s medzinárodným právom. „Tam prichádzajú k tomu, že sa by si problematiku doštudovali a s niekým sa poradili.“

O to podľa neho ide predovšetkým. „Chceme im ukázať, že svetu dokážeme rozumieť oveľa lepšie.“

Spektrum šedej

Názory mladých ľudí podľa skúseností z diskusií formuje najmä newsfeed na Facebooku a diskusie s kamarátmi a rodinou.

Kriššák si spomína ako jeden študent rozprával o tom, že bol vo Švédsku, kde videl no-go zóny. „Ja som mu povedal, že mu verím, povedal som mu, že som bol v tzv. no-go zóne v bruselskom Molenebeek-u, kúpil som si tam raňajky a nič sa mi nestalo. On sa potom rozrozprával detailne a dospeli sme k tomu, že to v skutočnosti nebolo také strašné, ako to opisoval spolužiakom.“

Mário Nicolini odpovedá na otázku, či pri svojich aktivitách riešia otázku, kde končí osveta a začína propaganda.

„Spravodajstvo Denníka N v čase migračnej krízy bolo na strane srdca a humanity, ale bolo to pod dojmom toho, že mainstreamový verejný diskurz bol ovládnutý hrôzou. Je tu moment advokácie.“ Podľa neho je „najdôveryhodnejší človek ten, kto dokáže pomenovať to dobré aj to zlé a to šedé medzi tým“.

„Keby sa Tomáš a Marek postavili pred študentov a povedali, že EÚ je bezchybná, hneď by kredibilitu stratili. Realita je v spektre šedej.“

Marek Degro pridáva skúsenosť z breznianskeho gymnázia, kde mali deti pozitívny vzťah k EÚ. Hoci to nevedeli vyargumentovať, boli schopní rozlíšiť pravdu od lži.

„Mali skúsenosť s radikalizmom. Gymnázium je jasne proeurópske, kvôli čomu bývalý župan (Marián Kotleba, pozn. red.) stopol financovanie výmeny okien. Decká zažili, čo znamená stret s lídrom, ktorý nie je demokrat,“ popisuje Degro, ktorý je tiež správcom Nadácie Antona Tunegu.

Záujem škôl o debaty typu aké ponúka projekt Sebavedomé Slovensko sa líši. Školy v krajských mestách majú pretlak, naopak školy v menších sídlach takéto aktivity vítajú. Stretávajú sa argumentom, že politika na školy nepatrí? „Áno, ale treba rozlišovať stranícku politiku a občiansku angažovanosť,“ odpovedá Nicolini.

Štát a školstvo by malo podľa ľudí za projektom vytvárať priestor, kde môžu študenti slobodne vyjadriť svoje myšlienky a byť s nimi konfrontovaní. „V súčasnosti je kritické myslenia elitnou záležitosťou,“ pomenováva problém Kriššák.

Degro ilustruje príhodou. „Stalo sa nám, že riaditeľka školy povedala, že od takýchto diskusií škola upúšťa pretože sa rodičom nepáči, že deti namiesto učenia sa na maturitu alebo prijímačky strácajú čas na diskusiách. Pre rodičov samotných je často nepredstaviteľné ísť mimo stanovených línií.“