Slovenské zdravotníctvo v EÚ zaostáva takmer v každom indikátore

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky, Pavol Čekan, slovenský vedec, CEO a spoluzakladateľ MultiplexDX a Martin Smatana, riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky MZV SR na podujatí #MYSMEEÚ v Martine [Facebook: Zahraničná politika sa nás týka]

Rezort prechádza zásadnou revíziou výdavkov v rámci Hodnoty za peniaze. Hrubú neefektivitu sme už zaplátali, povedal šéf Inštitútu zdravotnej politiky na Národnom konvetne o EÚ v Martine.

Národný konvent o EÚ na Jesseniovej lekárskej fakulte UK (15. 5.) doplnila v druhej, odbornej časti, diskusia o slovenskom zdravotníctve v medzinárodnom porovnaní a jeho najväčších problémoch.

MYSMEEÚ Martin: Západ by sme mali prestať chápať geograficky

Nerozumiem, čo je inšpiratívne na Vladimírovi Putinovi, povedal na ďalšej debate v sérii debát Národného konventu o EÚ v Martine štátny tajomník MZVaEZ Ivan Korčok. Študenti by radi videli menej „excesov“ slovenských politikov ohľadne EÚ

Martin Smatana z Inštitútu zdravotnej politiky pomenováva niekoľko základných ukazovateľov.

Napriek dobrému trendu sa na Slovensku ľudia dožívajú o 4 roky menej ako je priemer EÚ. Pokiaľ ide o to, koľko rokov žijeme zdraví, je Slovensko medzi 5 najhoršími krajinami v EÚ. Z 77 rokov, čo je priemerný vek dožitia, Slováci žijú v zdraví len približne 54 rokov.

Zbytočné úmrtia

Ďalším dôležitým indikátorom je podľa Smatanu liečiteľná úmrtnosť – teda miera úmrtí, ku ktorým by nedošlo, ak by systém zdravotnej starostlivosti fungoval správne a efektívne.

Slovensko má na 100 000 obyvateľov približne 300 zbytočných úmrtí. Hoci tento ukazovateľ nie je metodicky úplne presný, je to násobok toho, čo vykazujú v niektorých štátoch EÚ.

„V rámci EÚ zaostávame skoro v každom indikátore,“ konštatuje Martin Smatana.

Podnikateľ a vedec Pavol Čekan, zakladateľ firmy MultiplexDX, ktorý sa venuje aj diagnostike rakoviny, dopĺňa, že Slovensko na tom zle aj v počte úmrtí onkologických pacientov. Vo vyspelejších krajinách je to podľa neho o 30 percent menej.

Dôvod vidí aj v tom, že nemáme včasnú personalizovanú precíznu diagnostiku. Napríklad nefunguje sieť mamografov, kolonoskopia nie je taká častá. Chýbajúca prevencia je potom ďalší veľký problém.

„Nemáme základné medicínske štandardy, ktoré sa len teraz tvoria,“ hovorí Čekan.

Analýza výdavkov

Jednou z vecí, akou EÚ prispela k vývoju na Slovensku, je analýza vynakladania verejných zdrojov, vysvetľuje riaditeľka Implementačnej jednotky Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Miriama Letovanec.

Vyššia hodnota za verejné peniaze a kvalitnejší štátny aparát

Podľa hodnotenia Európskej komisie má Slovensko nedostatky vo verejnej správe, ktoré poškodzujú podnikateľské a investičné prostredie, ako aj efektívne rozdeľovanie verejných zdrojov. Ako sa to dá riešiť? Diskutovalo sa na odbornom semniári.

Implementačná jednotka má na starosti, okrem iného, medzirezortnú koordináciu na pomedzí medzi zdravotníctvom a financiami. Vznikla ako pilier iniciatívy Hodnota za peniaze.

Výsledkom spoločného snaženia je prvá analýza revízia výdavkov na zdravotníctvo s konkrétnymi 42 opatreniami na najbližšie roky.

„My sme tí úradníci, ktorých všetci úradníci nenávidia, lebo kontrolujeme prácu,“ popisuje Letovanec.

Slovensko podľa nej každoročne vynakladá na zdravotníctvo 4,8 miliardy eur (údaj pre rok 2018), čo je 5,9 percenta HDP.

Šetrenie už začalo

V roku 2017 sa v zdravotníctve začalo šetriť, napríklad pri nadspotrebe liekov. Ministerstvo študuje výdavkovú efektivitu postupne, cez analýzu veľkého počtu zmlúv. Začalo sa so zdravotníckou technikou, teraz sa pracuje na liekoch.

„Hrubú neefektivitu sme už nejakým spôsobom zaplátali,“ tvrdí Smatana.

Miriama Letovanec dodáva, že minulý rok sa na zdravotníckej technike usporilo 15 miliónov, čo je obrovský úspech.

Financovanie sektora ako také ale stále nie je podľa nej dobre nastavené. „Zabúda sa na pacienta a na výsledok, ktorý za peniaze dostávame.“

Martin Smatana to ilustruje ďalšími dátami. Viaceré štúdie podľa neho ukazujú, že ak zoberieme do úvahy zdroje, ktoré Slovensko na zdravotníctvo má, sme v porovnaní s inými členskými štátmi priemerne efektívni. „Ak by sme teraz do zdravotníctva naliali 500 miliónov eur, efektívne by sme minuli tak 100 miliónov, zbytok by nemal dopad na pacienta.“

Preto potrebujeme stanoviť výsledkové indikátory.

Diagnostika ako kľúč k efektivite

Podľa Pavla Čekana je veda a výskum, najmä biomedicína, jeden z hlavných pilierov, ako sa posunúť ďalej a zlepšiť starostlivosť o pacienta.

Spomína výpočet, ktorý hovorí, že ak by sa na Slovensku zaviedol plošne genetický test, ktorý je v zahraničí štandardom, stálo by to štát 150 miliónov eur. Keď sa rakovina diagnostikuje skoro, čo by plošné testovanie umožnilo, je liečba trikrát až štyrikrát lacnejšia ako v neskorších štádiách. Iba na liečbe by sa tak mohlo usporiť 300 miliónov eur.

Rezort sa podľa Smatanu zaoberá možnosťou diagnostiku a screening rozšíriť.