Slovenskej vede chýbajú noty

Diskusia: EURÓPSKE POLITIKY V OBLASTI VÝSKUMU A VÝVOJA PO ROKU 2020 (Európska noc výskumníkov 2020). Zľava predseda APVV Jozef Masarik, dekanka FSEV UK, Lucia Mokrá, predseda SAV Pavol Šajgalík. [Screenshot Youtube]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Európska noc výskumníkov 2020

Slovensku veľmi chýba štátna vzdelávacia, vedná a inovačná politika. Výrazne by pomohla stanoviť priority a ciele a tým aj lepšie využívať príležitosti spojené s európskou podporou vedy, hovoria poprední slovenskí akademici.

Slovensko je už od času spred vstupu do EÚ prijímateľom európskej podpory pre svoju vedu. EÚ slovenskú vedu dotuje najmä cez štrukturálne fondy. Ich primárnym cieľom však je vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Bratislava, kde je sústredená väčšina popredných výskumných inštitúcií, tak ťahá za kratší koniec. Druhou linkou sú tzv. komunitárne programy, ktoré sú riadené centrálne a kde slovenskí vedci súťažia s vedcami z celej Únie. V úspešnosti stále zaostávajú, najmä v pozícii lídrov projektov.

O európskych nástrojoch a politikách na podporu vedy bola reč na diskusii v rámci Európskej noci výskumníkov 2020.

Vstup do EÚ nastavil slovenskej vede zrkadlo, hovorí profesor Jozef Masarik. „Ukázal aj nepripravenosť vedných politík a infraštruktúry, ktoré na Slovensku máme. Dostali sme šancu, ktorú sme viac z objektívnych ako subjektívnych vedeckých príčin, neboli schopní až tak využiť,“ hovorí prorektor Univerzity Komenského pre vedu a predseda Agentúry na podporu vedy a výskumu (APVV).

Problémom štrukturálnych fondov na vedu je aj to, že by mali byť doplnkovým zdrojom financovania. „Pokiaľ je ale doplnok niekoľkonásobne väčší ako to, k čomu má byť ten doplnok pridaný, tak potom máme, samozrejme, problém,“ konštatuje predseda Slovenskej akadémie vied, profesor Pavol Šajgalík.

Kvôli vetu Poľska a Maďarska existuje politické riziko, že európsky rozpočet na najbližších 7 rokov sa nepodarí vyjednať a budúci rok nastane rozpočtové provizórium. Čo by to znamenalo pre slovenskú vedu? Zrejme žiadnu katastrofu, zhodujú sa Masarik aj Šajgalík.

Pre Šajgalíka je to skôr otázka, čo by takáto situácia urobila s rozpočtom Slovenskej republiky. Ak sa podľa neho máme aj v nasledujúcich programových obdobiach spoliehať na to, že hlavým zdrojom financovania vedy na Slovensku majú byť štrukturálne fondy, tak na tom Slovensko nebude dobre.

Profesor Masarik si myslí, že dopad pri štrukturálnych fondoch môže byť väčší ako pri komunitárnom  programe Horizont, no zároveň môže zvýšiť tlak na efektívnosť čerpania a potom „ten dopad nemusí byť zlý“.

Nové programové obdobie

Povinným podkladom pre čerpanie eurofondov na vedu (2014-2020) je Stratégia inteligentnej špecializácie (RIS3). Pre nové programové obdobie (2021-2027) by mala prejsť aktualizáciou. Veľkým problémom podľa predsedu SAV je, že si ju mnohí vo verejnom priestore, vrátane politikov, zamieňajú so štátnou vedeckou a inovačnou politikou.

„Tak to nie je. Tu treba nahlas povedať, že Stratégia inteligentnej špecializácie nenahrádza ani štátnu vzdelávaciu, ani vedeckú ani inovačnú politiku. Je to jednoducho súbor opatrení, ktoré majú priviesť rozumným spôsobom to množstvo peňazí, ktoré prichádza z Európskej komisie na Slovensko tak, aby sme boli schopní v niečom vyniknúť,“ upozorňuje Šajgalík. Zároveň má priniesť do hospodárstva vyššiu pridanú hodnotu a nové pracovné miesta.

Profesor Masarik dodáva, že v tejto stratégii, „to slovo na s, teda špecializácia, tam jednoducho nebola. Bolo tam všetko“.

V minulosti bol podľa Šajgalíka k tvorbe nového programového obdobia prizvaný každý. „Bolo to tvorené odspodu a to je veľmi ťažký proces. Ten proces v sebe obnáša, že každý, kto je za ten stôl pozvaný, resp. aj ten, čo nie je pozvaný, ale nejako zabezpečí, aby pri tom stole bol, tak sa mu nejako podarí označiť, to čo robí, za prioritu. Takto sa ťažko hľadajú priority.“ Dnes je tento proces podľa neho organizovaný inak, chce si počkať na jeho výsledok.

„Na Slovensku o všetkom pochybujeme, ale počkajme ako to bude vyzerať a vždy je čas ešte to nejako zmeniť,“ myslí si Masarik. „Posledná nádej, ktorú mám je, že ak ten materiál nebude dobrý, tak aj tak za chvíľu zapadne a nebude sa podľa neho postupovať a veda na Slovensku, vývoj, vzdelávanie pôjde svojím vlastným smerom.“

Aj Masarik apeluje na potrebu štátnej vzdelávacej a inovačnej politiky. Chýbajúce stanovené ciele a princípy spôsobujú, „že sa aj výhovorky hľadajú ľahšie“.

„Je najvyšší čas, aby sa toto urobilo. Ja sa celý život živím simuláciami počítačov Monte Carlo, to sú simulácie založené na náhodných číslach. Bez týchto vedných, vzdelávacích a inovačných politík sa mi aj tie procesy vo vede zdajú také Monte Carlo“.

„Teraz niečo vo svete letí. My sa k tomu pripojíme bez ohľadu na to, či na to máme alebo nemáme,“ myslí si Masarik. „Vždy sa vo vede aj v umení a inde nájdu ľudia, ktorí sú tzv. hochštapleri a jednu dobu robili jedno a keď je moderné iné, robia iné, bez toho, aby mali nejaké vedomosti alebo skúsenosti. Keď človek nemá vedomosti, tak ľahšie o niečom rozpráva.“

Stojí za Nocou výskumníkov: "Pocitológia" je najaplikovanejšia veda na Slovensku

Na začiatku si veľa ľudí myslelo, že vedci na akadémii vied vyzerajú ako Majster N, vedu sme vtedy ťahali do “chrámu konzumu”, spomína PETRA LIPNICKÁ. Spolu s DANIELOM STRAKOM zo SOVVA vysvetľujú, v čom chcú slovenskej vede pomáhať do budúcnosti.

Výtlak v komunitárnych programoch

V komunitárnych programoch sú výzvy pre úspech slovenskej vedy viaceré. Slovenskí vedci sú omnoho úspešnejší ako členovia medzinárodných konzorcií, menej ako jeho lídri.

Podľa Šajgalíka, ktorý je v jednej z hodnotiacich komisií na ECR granty (podporujú excelentnú vedu, súčasť programu Horizont) je už z jazyka projektu poznať odkiaľ prichádza, hoci obsahovo môže byť rovnocenný s projektami z iných krajín. SAV preto spúšťa systém, ktorý by mal slovenských vedcov naučiť takéto projekty (ERC) lepšie písať. Doteraz ucelený program takejto výchovy chýbal.

Podľa profesora Masarika je potrebné toto úsilie integrovať pre viacero inštitúcií. Na poslednej vedeckej rade UK sa podľa neho hovorilo o tom, že by sa vytvorilo spoločné projektové centrum SAV, UK a STU, kde by sa združili prostriedky a zamestnali ľudí zo zahraničia, ktorí majú skúsenosti s písaním projektov.

Európska rada pre výskum udelila začínajúcim vedcom granty vo výške 677 miliónov eur

Medzi grantami neuspel žiaden projekt zo Slovenska. ECR už roky poukazuje na to, že ide o negatívnu vizitku slovenskej vedy.

Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK sa podľa jej dekanky Lucie Mokrej pred rokmi podieľala na medzinárodnom projekte o posilňovaní kapacít v projektovom manažmente v spoločenských vedách. Zaoberal sa otázkou, ako budovať kompetencie pri písaní projektov alebo byť úspešní pri leadovaní projektov alebo pri žiadaní grantov v konzorciách.

„Celé sa to odložilo do šuflíka a ostalo to niekde na úrade, ktorý sa pretransformoval z oddelenia na úrade vlády na úrad podpredsedu vlády a teraz na ministerstvo. Niekde to úplne zaniklo,“ hovorí Mokrá.

Otázka pôsobenia Slovenska v komunitárnych programoch opäť naráža na chýbajúcu štátnu politiku. Pri programoch Horizont je dôležité, aby v čase, keď sa formulujú výzvy, niekto za nás sedel pri stole a presadzoval záujem nie danej komunity, ale Slovenska, vysvetľuje Pavol Šajgalík.

„Krajiny tam majú svojich zástupcov, svoje veľké firmy a majú svoju štátnu filozofiu, ktorá určí, že tento štát, aj keď je malý, presadzuje toto. Potom sa na to ten štát orientuje a aj sa to v tej výzve objaví. My máme veľmi kvalifikovaných zástupcov, ale oni nemajú žiadne noty. Keď niečo presadzujú, tak je to malý, subtílny problém. Nie je to problém celej krajiny.“

Masarik vidí v oblasti vedy a vysokého školstva na sekcii pod vedením štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa pozitívne zmeny. „Verím, že sa v nejakom časovom horizonte, ktorý si nedovolím odhadnúť, urobí aj tá štátna vedná politika, že sa urobia aj ďalšie kroky, ktoré by mali viesť k tomu, že sa naša úspešnosť v čerpaní projektov zvýši a napríklad sa urobí aj hodnotenie vedy, aby sme si urobili pravdivý obraz.“

Za dôležité považuje, v súlade s programovým vyhlásením vlády, podporiť vyhľadávanie a podporu excelentného výskumu.

„Musíme si uvedomiť, že hoci má každý právo slobodne bádať v oblasti, v ktorej si myslí, že je dobrý, nemá každý právo dostať podporu, keď jeho výskum nie je excelentný,“ argumentuje prorektor UK.

Čo ukázala pandémia

Pozornosť európskej vedy sa pod vplyvom pandémie obrátila na oblasť zdravia či biomedicíny. Na Slovensku podľa Šajgalíka pomohla pandémia prekonať fámu, že na Slovensku nemá zmysel robiť základný výskum.

„V marci toho roku sa ukázalo, aké je šťastie, že existuje Virologický ústav SAV, Prírodovedecká fakulta UK, ktorí, keď táto krajina mala vážny problém, boli veľmi skoro schopní, začať testovať obyvateľov. Bol to nultý krok k tomu, aby sme sa trochu upokojili. V tom danom čase sa to nedalo kúpiť ani v Amerike, ani v nejakej inej krajine.“

Druhá téma je aplikovaný výskum. Na Slovensku podľa neho chýba technologická agentúra, ktorá by podporovala čisto aplikovaný výskum, na ktorom sa nejakým dielom podieľa firma aj štát.

Lucia Mokrá z FSEV UK oceňuje, že Horizon Europe (rámcový program na nasledujúce obdobie, pokračovateľ Horizon 2020) ako novú prioritu charakterizuje aj spoločenské vedy, resp. behaviorálny pilier.

„Aj táto pandémia nás naučila, že okrem vedcov, ktorí dokážu veľmi rýchlo zareagovať a pracovať na vývine vakcíny, potrebujeme aj spoločensko-vedný, psychologický prístup a behaviorálne intervencie. Je to dôležité, aby ľudia chápali, prečo sa robia niektoré politiky, prečo sa robia niektoré zásahy, reštrikcie, prečo je dôležité sa zaoberať očkovaním, aké to má ekonomické dopady na rozvoj a mentálne zdravie spoločnosti,“ hovorí Mokrá.

Toto sa podľa nej postupne dostáva do popredia aj na Slovensku, čo považuje za dôležité, keďže na Slovensku sa často pod vedou rozumie len „tvrdá veda, niečo, čo vieme chytiť“. Oceňuje, že ministerstvo školstva aj APVV podporujú aj spoločensko-vedné výzvy a spoločensko-vedné projekty, čo sa prejavilo aj pri poslednej výzve na podporu „covidových projektov“.

Únia podporí rozsiahle výskumné projekty na boj s koronavírusom

Na osem výskumných projektov, zameraných na diagnostiku a liečbu ochorenia COVID-19, pôjde 117 miliónov eur. V jednom z nich sú zapojení aj slovenskí vedci a vedkyne.

Predseda SAV si myslí, že na zbližovanie spoločenských vied a vied, ktoré sa venujú skôr materiálnym veciam v zmysle hotových produktov, je „absolútne dokonalá situácia“.

„Slovensko dnes žije niečím, čo voláme reštrukturalizácia slovenského hospodárstva, priemyslu, prechádzame na nové typy automatizácie a to vyvoláva množstvo spoločenských otázok a veľký tlak na ľudskú psychiku. Máme problém hoaxov, zvyšujúceho sa pracovného tempa, izolácie,“ hovorí s tým, že je „veľkým zástancom“ toho, aby vznikali interdisciplinárne tímy.

Technologický pokrok podľa profesora Masarika mnohé problémy v spoločnosti ešte zhoršuje alebo vyostruje.

„To, že na Slovensku si to uvedomujeme, svedčí aj covidová výzva APVV. Tú výzvu sme neformulovali ako výzvu pre lekárov a prírodovedcov ale je to všeobecná výzva, lebo má dopady na všetky aspekty spoločenského života. Fakulta, ktorú vedie pani dekanka, FSEV bola z 13 fakúlt UK druhá najúspešnejšia,“ dopĺňa predseda APVV.

Niekedy je podľa neho problém v tom, že v mnohých významných pozíciách kde sa hodnotí veda, sú ľudia z prírodných vied, lekárskych vied, ktorí sa ich kritériá snažia „našnurovať“ na spoločenské vedy.

„Metódy výskum sú rôzne aj prezentácia výsledkov je rozdielna. Treba to posudzovať citlivo. Ja som si toho vedomý a v súčasnosti spoluriešim jeden grant APVV, ktorý je zameraný na filozofické, teologické, a iné aspekty výskumu v prírodných vedách. Keď už je človek starší, tak už sa začne venovať aj takýmto veciam,“ dodáva profesor jadrovej fyziky, Jozef Masarik.