Slovensko brzdí vznik Európskej prokuratúry

Na snímke generálny prokurátor Jaromír Čižnár počas tlačovej konferencie 16. júla 2018 v Bratislave. [TASR/Martin Baumann]

Slovensko doteraz nedokázalo vybrať troch kandidátov na európskeho prokurátora. Môžeme tak blokovať spustenie celej inštitúcie.

(Aktualizované 20.9. 2019, 10:21)

Dôležitou súčasťou Európskej prokuratúry (EPPO) má byť kolégium európskych prokurátorov. Pred spustením inštitúcie prijme vnútorné predpisy jej fungovania, neskôr budú európski prokurátori dozorovať jednotlivé prípady, riešené EPPO.

Členov kolégia vyberie komisia z troch kandidátov, ktorých má predložiť každá z krajín zúčastňujúcich sa na posilnenej spolupráci, ktorej výsledkom je vytvorenie EPPO. Slovensko je jednou z posledných, ktoré kandidátov nevybralo. Keďže výberové konanie plánované na september bolo zrušené, nestihneme to pravdepodobne ani v priebehu tohoročnej jesene.

Podľa neoficiálnych informácií z prostredia európskych inštitúcií, aj názorov expertov, je to vážny problém. Meškanie s výberom troch vhodných kandidátov brzdí spustenie Európskej prokuratúry.

Boj proti podvodom

Hlavnou úlohou EPPO je bojovať proti podvodom, ktoré sa dotýkajú finančných záujmov Európskej únie – napríklad eurofondov, poľnohospodárskych dotácií, či podvodom s DPH. Vzniká na základe posilnenej spolupráce, na ktorej sa zúčastňuje 22 krajín EÚ, vrátane Slovenska.

Na čele bude stáť Hlavný európsky prokurátor. Okolo jeho vymenovanie  prebieha v súčasnosti spor medzi Radou, presadzujúcou Jean-Françoisa Bohnerta z Francúzska, a Európskym parlamentom, ktorý chce na čele EPPO vidieť bývalú rumunskú generálnu a protikorupčnú prokurátorku Lauru Cordutu Kövesiovú.

Macron mení názor, podporí Kövesiovú za šéfku európskej prokuratúry

Francúzsko zmenilo názor a na post hlavnej európskej prokurátorky podporuje Lauru Cordutu Kövesiovú. Prezidenta Macrona poslanci údajne presvedčili europoslanci liberálnej skupiny.

Hlavná časť práce bude na kolégiu európskych prokurátorov, vytvorenom zo zástupcov všetkých krajín, ktoré sú zapojené do spolupráce. Európskych prokurátorov vyberie z troch kandidátov, ponúknutých krajinami, výberová komisia. Po spustení EPPO budú dozorovať jednotlivé prípady a spolupracovať s  delegovanými európskymi prokurátormi, fungujúcimi na národných prokuratúrach.

Čo sa musí stať, kým začne fungovať Európska prokuratúra

Európska prokuratúra by mala vzniknúť do konca roka 2020. O tom, ako presne bude fungovať sa bude do veľkej miery rozhodovať v nasledovných dvoch rokoch. Časová os mapuje hlavné kroky.

Brzdíme vznik EPPO

Spustenie EPPO je plánované na druhú polovicu budúceho roka. Dovtedy musí kolégium európskych prokurátorov prijať vnútorné pravidlá fungovania.

Slovensko sa snaží vybrať kandidátov už od jari tohto roka, zatiaľ však neúspešne. Procesom prešiel len jeden kandidát. Výberové konanie plánované na tento september bolo rovnako neúspešné. Kvôli ustanoveniu zákona, ďalšie môže byť vyhlásené až o dva mesiace.

Aktualizácia (20.09.2019): Podľa zápisnice z výberového konania, ktoré sa uskutočnilo 13. septembra, bol vybraný aj druhý kandidát na európskeho prokurátora. Z dvoch prihlásených uchádzačov sa jeden nedostavil, jediný prítomný prešiel úspešne písomnou aj ústnou časťou výberu. Do potrebného počtu kandidátov tak chýba stále jeden.

Už teraz sme medzi štyrmi poslednými krajinami, ktoré ešte nenavrhli troch kandidátov. Podľa neoficiálnych informácií, zvyšné tri krajiny uzavrú proces čoskoro, Slovensko tak ostane na jeseň posledné.

Generálna prokuratúra, ktorá má výber na starosti, v tom problém nevidí. Podľa jej stanoviska vyvíja Slovenská republika „mimoriadne úsilie, aby splnila svoju úlohu a predložila kvalitných kandidátov na funkciu európskeho prokurátora za Slovenskú republiku v Európskej prokuratúre“.

Právna služba Rady však má iný názor. Na prijímanie opatrení potrebných na spustenie EPPO je, podľa nej, potrebné kompletné kolégium – vrátane slovenského zástupcu. Súhlasí aj bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ, a člen výberovej komisie pre EPPO, Ján Mazák.

„Na začiatok sa musia prijať a vykonať mnohé organizačné, procedurálne aj procesné opatrenia. Z toho je jasné, že právna služba Rady vychádza zo správnej interpretácie nariadenia (o EPPO) a povahy „štartu“ Európskej prokuratúry. Slovenská Generálna prokuratúra by preto mala taký názor rešpektovať a vyvinúť všetko úsilie na to, aby predložila vláde troch spôsobilých kandidátov a nie predkladať vlastné výklady, ktoré len chabo ospravedlňujú jej laxný prístup k výberu kandidátov.“

Zle nastavené kritériá

Hlavným dôvodom meškania môžu byť zle nastavené kritériá a spôsob výberu. Slovenský zákon napríklad obmedzuje kandidátov len na aktívnych prokurátorov. Ján Mazák však upozorňuje, že „nariadenie o EPPO pripúšťa uchádzať sa o taký post aj aktívnym sudcom. Výberová komisia (na európskej úrovni) už konala s viacerými aktívnymi sudcami z iných členských štátov a nemala s tým žiadne problémy.“

Podľa J. Mazáka je medzi sudcami trestných úsekov dostatok profesionálov, ktorí by sa funkcie európskeho prokurátora dokázali zhostiť.

Generálna prokuratúra (GP) priznáva, že náš zákon stanovuje prísnejšie podmienky, ako nariadenie. Odôvodňuje to však snahou vybrať čo najlepších kandidátov. „Slovenská republika si uvedomuje význam funkcie európskeho prokurátora, preto pre výber kandidátov určila prísne kritéria, ktorým doteraz vyhovel  jeden  kandidát.  V súčasnosti prebieha doplňujúce výberové konanie. Generálna prokuratúra SR urobí všetko preto, aby v stanovenom termíne ponúkla troch uchádzačov“, reagovala hovorkyňa GP.

Prísnejšie podmienky, napríklad obmedzenie kandidatúry na aktívnych prokurátorov, však podľa právneho experta môžu byť problémom. „Výberová komisia trvá na kritériách uvedených v nariadení a tie sú koncipované širšie a presnejšie než je to v zákone“, hovorí Ján Mazák. „Ako keby slovenskí zákonodarcovia nevedeli, že nariadenia má prednosť pred zákonom členského štátu.“

Reputácia slovenského súdnictva

Dotiahnutie politickej dohody o vzniku EPPO v druhom polroku 2016 patrilo k najvýraznejším úspechom Slovenského predsedníctva v Rade EÚ. O to viac môže prekvapovať našich partnerov, že spustenie EPPO takto brzdíme.

Ján Mazák za tým nevidí zlú vôľu, ale zlyhanie. „Celá situácia okolo výberu kandidátov na európskeho prokurátora potvrdzuje, že niektorí zodpovední ľudia na Slovensku si  na seba vzali viac úloh než zvládajú. Vezmite do úvahy, že  spôsobilých kandidátov navrhli už oveľa menšie členské štáty a my, s takou históriou právnictva, nie sme schopní spomedzi stoviek prokurátorov (ale aj sudcov) ponúknuť ich potrebný počet.“

Situácia môže prispievať k zhoršovaniu obrazu slovenskej justície v Európe – od neschopnosti vybrať vhodného kandidáta na Všeobecný súd EÚ, po podozrenia z klientelizmu či korupcie.

Na širšie súvislosti upozornil aj Ján Mazák: „Vajatanie, ktoré predvádza Slovenská republika pri kreovaní Európskej prokuratúry ozaj znižuje našu, už aj tak pošramotenú reputáciu v justičných nomináciách na posty v Európskej únii.“

Ján Mazák upozorňoval na problémy s výberom v médiách už začiatkom roka, keď novela zákona, po prvých problémoch s výberom kandidátov, znížila minimálny vek uchádzačov.