Slovensko je najmenej atraktívnou krajinou pre ľudí hľadajúcich ochranu

Migranti vo dverách autobusu na macedónsko-gréckej hranici 9. novembra 2015. [TASR / AP /Giannis Papanikos]

Počet ľudí, ktorí vlani žiadali o medzinárodnú ochranu v Európe, klesol. Stále je však oveľa vyšší než pred rokom 2015, keď vrcholila migračná kríza.

Vyplýva to z výročnej správy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO).

V roku 2017 bolo v krajinách EÚ (+ EHP) podaných celkom 728 470 žiadostí o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Ide o badateľný pokles voči situácii z roku 2016, keď o azyl v krajinách EÚ žiadalo takmer 1,3 milióna utečencov.

Podľa údajov EASO približne 30 percent žiadateľov o azyl pochádza z konfliktných krajín, ako je Sýria, Afganistan a Irak. Pred vypuknutím migračnej krízy bol počet žiadostí o azyl oveľa nižší. V roku 2013 požiadalo o právnu ochranu okolo 460 000 ľudí; v roku 2014 to bolo okolo 660 000 osôb.

 

Počet prijatých žiadostí o medzinárodnú ochranu vo vybraných krajinách v rokoch 2017 a 2016:

Slovensko na chvoste

Slovenská republika bola v roku 2017 najmenej žiadanou členskou krajinou EÚ podľa počtu záujemcov o udelenie azylu.

Slovensko v tabuľke EASO sa s počtom 160 žiadostí o azyl nachádza na poslednom mieste z členských krajín EÚ, čo azylový úrad v celoeurópskom meradle eviduje ako 0,0-percentnú účasť. Ide však desaťpercentný nárast žiadostí oproti roku 2016, keď SR zaznamenalo len 145 žiadostí.

Najviac žiadostí slovenským úradom predložili vlani občania Afganistanu a v prípade maloletých osôb bez sprievodu dospelých išlo hlavne o mladistvých z Vietnamu.

Nemecko stále na prvom mieste

Z hľadiska počtu žiadostí o azyl boli v roku 2017 hlavnými prijímajúcimi krajinami Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Grécko a Spojené kráľovstvo, ktoré na piatej priečke nahradilo Rakúsko. V uvedených piatich krajinách boli podané tri štvrtiny všetkých žiadostí o azyl v rámci EÚ.

Podobne ako aj v roku 2016, dve tretiny všetkých žiadateľov boli muži, tretinu tvorili ženy. Polovica žiadateľov bola vo vekovej kategórii 18 až 35 rokov a takmer tretina bola neplnoletá.

V roku 2017 žiadalo o poskytnutie medzinárodnej ochrany v Európe približne 32 715 maloletých osôb bez sprievodu, čo je o polovicu viac ako v roku 2016. Podiel maloletých bez sprievodu na celkovo počte žiadostí bol štyri percentá. Viac ako tri štvrtiny z nich sa pokúšalo získať azyl v piatich krajinách EÚ: v Taliansku, Nemecku, Grécku, Spojenom kráľovstve a vo Švédsku.

Sýria dominuje

Aj v roku 2017 bola Sýria hlavnou krajinou pôvodu žiadateľov o azyl, čo je nepretržitý trend od roku 2013. Okolo 15 percent všetkých žiadateľov pochádzalo zo Sýrie, na druhom mieste boli občania Iraku (okolo 7 percent) a na treťom Afganci. To znamená, že išlo o rovnakú situáciu ako v roku 2016, keď tretina azylantov pochádzala z týchto troch krajín.

V prvej desiatke krajín pôvodu azylantov boli ešte občania Nigérie, Pakistanu, Eritrey, Albánska, Bangladéša, Guiney a Iránu. Jedenástu priečku obsadili občania Ruskej federácie – 17.175 z nich vlani požiadalo o azyl v EÚ.

Príručka a readmisné dohody

EASO v rozsiahlej vyše 160-stranovej správe ocenil, že Kancelária Ministerstva vnútra SR vydala vlani novú príručku pre žiadateľov o azyl a osoby pod medzinárodnou ochranou s názvom Nový začiatok v Slovenskej republike. Azylový úrad si tiež všimol, že Slovensko v rámci snáh o zlepšenie návratovej politiky EÚ podpísalo readmisné dohody s Ukrajinou a Tureckom.

Relokácie splnili, čo mohli

Správy EASO obsahuje aj bilanciu k dočasnej, dvojročnej schéme povinných relokácií žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska, vo verejnosti známejšie ako „utečenecké kvóty“.

Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák ako aj expremiér Robert Fico vytrvalo tvrdili, že schéma nefunguje, čo malo podporiť argumentáciu prečo Slovensko svoje povinnosti v tomto smere neplní. Správa EASO konštatuje, že k marcu 2018 boli z Grécka premiestnení (relokovaní) všetci žiadatelia, ktorí sa na relokácie kvalifikovali. V Taliansku ostalo k máju 2018 už len 35 takýchto žiadateľov.

Utečenecké kvóty majú úspešnosť nad 90 %

Slovensko ako jeden z hlavných argumentov o nefunkčnosti kvót používa ich údajnú nízku efektivitu.

Z Talianska sa relokovalo celkom 34 558 ľudí, z Grécka, 21 999. Tieto čísla tak boli v skutočnosti omnoho nižšie ako odhad 120 000 vhodných kandidátov na relokáciu, s ktorým rátalo rozhodnutie o prerozdeľovaní, na základe ktorého sa vypočítali kvóty pre každú krajinu.