Slovensko môže mať toľko európskych delegovaných prokurátorov ako Francúzsko. Rozhodne počet prípadov

Na archívnej snímke eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľské otázky a rodovú rovnosť Věra Jourová, ktorá má v portfóliu Európsku prokuratúru, počas briefingu na ministerstve spravodlivosti SR v apríli 2016. [TASR / Andrej Galica]

Európska komisia sa snaží znížiť administratívnu záťaž pri čerpaní eurofondov pre štáty, ktoré sa pridali k Európskej prokuratúre, hovorí MICHAL KOTLÁRIK z ministerstva spravodlivosti.

Do Európskej prokuratúry (European Public Prosecutor´s office, EPPO) vkladajú politici a verejnosť nádej, že ukončí beztrestnosť v zneužívaní eurofondov a veľkých podvodov s DPH. Inými slovami, že bude efektívne stíhať zločiny, ktoré sa týkajú peňazí z rozpočtu EÚ.

Fungovať by mala začať koncom roku 2020. Stihnúť tento termín však nebude jednoduché.

Pôsobisko Luxemburg-Bratislava

V skratke, Európska prokuratúra bude fungovať na dvoch úrovniach. Centrálnu so sídlom v Luxemburgu bude tvoriť najmä hlavný európsky prokurátor a európski prokurátori (jeden za každý zúčastňujúci sa členský štát). Zasadať budú spoločne ako kolégium alebo v trojiciach ako stále komory.

Druhá úroveň bude decentralizovaná, tzv. európski delegovaní prokurátori, ktorí budú pôsobiť a reálne stíhať trestné činy v členských štátoch. Dohľad nad nimi bude zabezpečovať centrálna úroveň.

Základné parametre európskej prokuratúry určuje nariadenie z roku 2017, ktoré je priamo uplatniteľné a nevyžaduje transpozíciu do národného práva. To však neznamená, že v súvislosti so vznikom prokuratúry netreba pripraviť právne prostredie na Slovensku, skôr naopak.

Výber európskych prokurátorov

Slovensko si zatiaľ splnilo prvú čas prípravy zákonom o výbere kandidátov na európskeho prokurátora (pôsobisko Luxemburg) a európskych delegovaných prokurátorov (pôsobisko Slovensko).

Generálna prokuratúra momentálne pripravuje rokovací poriadok slovenskej výberovej komisie, ktorá by mala začiatkom budúceho roka zabezpečiť výber slovenských kandidátov na funkciu európskeho prokurátora. Vo februári 2019 by malo Slovensko zaslať zoznam 3 kandidátov do Bruselu.

Na Slovensku sa európskym prokurátorom bude môcť stať iba prokurátor, hoci nariadenie dáva možnosť, aby sa európskym prokurátorom mohol stať tak prokurátor ako aj sudca.

Dôvodom pre takúto úpravu v nariadení bolo,  že v niektorých štátoch vykonávajú funkciu prokurátorov vyšetrovací sudcovia. Medzi členskými štátmi a Komisiou ale na pracovnej úrovni panoval konsenzus, že štáty, v ktorých funkcie Európskej prokuratúry momentálne vykonávajú prokurátori a nie sudcovia, môžu obmedziť výberové konania iba na prokurátorov.

Trojicu národných kandidátov bude v druhom kole posudzovať výberová komisia v Bruseli. Jej členom je aj Slovák, bývalý ústavný sudca a bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ, Ján Mazák. Z kandidátov, ktorí dostanú od komisie kladný posudok, vyberie jedného zástupcu za každý členský štát Rada EÚ.

V novembri 2019 by malo byť vytvorené kolégium, ktoré bude zložené z takto vybratých európskych prokurátorov.

Slovensko bude mať zastúpenie v komisii kľúčovej pre európsku prokuratúru

Rada ministrov schválila zoznam členov komisie, ktorá bude vyberať hlavného európskeho prokurátora a posudzovať vhodnosť národných nominácií na európskych prokurátorov. V komisii bude aj Slovák Ján Mazák.

Nespochybniteľná nezávislosť

Je to jedna zo základných požiadaviek na výkon funkcie prokurátorov pracujúcich pre Európsku prokuratúru je nespochybniteľná nezávislosť. Ak ju prestanú spĺňať, mali by byť odvolaní. Európskeho delegovaného prokurátora bude môcť odvolať kolégium, európskeho prokurátora Súdny dvor EÚ.

„Je možné očakávať, že Európska prokuratúra bude pristupovať k postihovaniu nedostatočnej nezávislosti prokurátorov prísne, nakoľko laxný prístup v tejto otázke by mohol viesť k spochybneniu inštitúcie Európskej prokuratúry ako takej“, tvrdí generálny riaditeľ sekcie medzinárodného práva na ministerstve spravodlivosti Michal Kotlárik.

Najskôr by ale malo dôjsť k výberu šéfa či šéfky novej inštitúcie – hlavného európskeho prokurátora. Užší zoznam urobí bruselská výberová komisia. Na konečnom mene sa musí zhodnúť Rada EÚ (členské štáty) aj Európsky parlament. Jeho vymenovanie sa očakáva v marci 2019.

Čaká sa aj na vnútorný rokovací poriadok

Po vytvorení kolégia prokurátorov bude treba prijať vnútorný rokovací poriadok Európskej prokuratúry. V tomto rozhodovaní je prokuratúra úplne autonómna. Aby sa ale stihol časový harmonogram, práce na ňom sa začnú čoskoro.

Európska komisia začiatkom budúceho roka predloží návrh rokovacieho poriadku a posunie ho expertnej skupine zloženej najmä zo zástupcov prokuratúr a ministerstiev spravodlivosti. Prípravné práce by mali prejsť po vymenovaní hlavného európskeho prokuratúra pod jeho záštitu. Na základe jeho návrhu bude musieť vnútorný rokovací poriadok schváliť kolégium 2/3 väčšinou.

Vnútorný rokovací poriadok bude mať vplyv aj na budúce zmeny v slovenskom Trestnom poriadku a ďalších zákonoch. Väčšina legislatívnych zmien súvisiaca s implementáciou Európskej prokuratúry sa očakáva preto až v roku 2020. V roku 2020 prebehne aj výber európskych delegovaných prokurátorov, ktorí budú pôsobiť na Slovensku.

Niektorí európski delegovaní prokurátori budú pracovať stopercentne pre európsku prokuratúru, iní môžu pôsobiť na „čiastočný úväzok“. Znamená to, že budú pracovať čiastočne pre Európsku prokuratúru, čiastočne na národných trestných veciach.

„Európska komisia pôvodne počítala iba s 35 delegovanými prokurátormi pre celú EÚ, v realite ich očakávame výrazne viac“, vysvetľuje Kotlárik.

O tom, koľko ich ktorý štát bude mať rozhodne hlavný európsky prokurátor. Ich počet sa nebude určovať podľa veľkosti krajiny, ale najmä podľa počtu a náročnosti prípadov, pričom sa môže stať, že štát bude mať nárok napríklad na 3,5 európskych delegovaných prokurátorov.

„Následne bude závisieť na členskom štáte, či si vyberie 3 prokurátorov na 100 percentný a jedného na 50 percentný úväzok, alebo napríklad 7 prokurátorov na 50 percentný úväzok. V praxi môže mať Slovensko toľko európskych delegovaných prokurátorov ako napríklad Francúzsko alebo iný väčší štát,“ dodáva.

Naznačujú to aj predbežné počty prípadov. V krajinách strednej a východnej Európy je viac veľkých podvodov s DPH ako aj podvodov s eurofondmi, ktoré budú v pôsobnosti Európskej prokuratúry. Je to spôsobené aj tým, že tieto krajiny sú väčším prijímateľom eurofondov ako krajiny západnej Európy.

Počet prípadov za Slovensko by mal dodať najmä Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorého časť agendy prejde do pôsobnosti Európskej prokuratúry. Keď začne Európska prokuratúra fungovať, preberie vyšetrovanie nad trestnými činmi, ktoré boli spáchané po nadobudnutí účinnosti nariadenia (20.11.2017), teda trestnými činmi, kde už reálne prebieha trestné konanie.

Dátum začatia fungovania Európskej prokuratúry sa určí rozhodnutím Komisie na návrh hlavného európskeho prokurátora, pričom to nemôže byť skôr ako v novembri 2020.

Ako bude fungovať Európsky prokurátor (INFOGRAFIKA)

Úrad európskeho prokurátora má začať fungovať približne v polovici budúceho roka, Slovensko bude jeho súčasťou. Prinášame prehľad jeho kompetenciami a vnútornou štruktúrou.

Motivovať k účasti

Európska prokuratúra je výsledkom tzv. posilnenej spolupráce v EÚ. Zúčastňuje sa na nej 22 z 28 (respektíve po brexite z 27) členských krajín. Je tu ale snaha, aby sa k Európskej prokuratúre v budúcnosti pridali aj ďalšie štáty.

„Európska komisia navrhuje zvýhodniť tie krajiny, ktoré sú súčasťou európskej prokuratúry. Umožní napríklad zníženie administratívnej kontroly pri čerpaní eurofondov fondov, nakoľko je tu predpoklad dôkladnej kontroly zo strany Európskej prokuratúry,“ hovorí Michal Kotlárik.

Okrem toho sa na stole nachádza aj návrh nariadenia na  možné pozastavenie, zníženie alebo obmedzenie čerpania eurofondov v prípade nedostatočnej spolupráce s Európskou prokuratúrou alebo Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Z európskych susedov Slovenska nie je súčasťou Európskej prokuratúry Maďarsko a Poľsko. Okrem toho sa zatiaľ nepripojilo Švédsko. Dánsko, Írsko a UK na nariadení taktiež neparticipujú, ale tieto štáty majú osobitné postavenie v oblasti spravodlivosti, ktoré im dávajú ich Protokoly k zakladajúcim zmluvám.

„Ak v budúcnosti príde v niektorej z neparticipujúcich krajín k takej zmene vlády, ktorá umožní pristúpenie k Európskej prokuratúre, nebude to následne možné zvrátiť. K posilnenej spolupráci sa dá pridať, no nie z nej vystúpiť. To by musela krajina vystúpiť z Európskej únie. Keďže s Poľskom a Maďarskom máme väčšie množstvo spoločných prípadov, ktoré bude v budúcnosti u nás vyšetrovať Európska prokuratúra, dúfame, že k nej v budúcnosti pristúpia“, verí Kotlárik.

Zostávajúce domáce úlohy

Ako bolo spomenuté vyššie, Trestný poriadok a ďalšie zákony sa bude meniť až v roku 2020. Schvaľovať sa budú asi až po voľbách do Národnej rady 2020. Čas do volieb ale bude potrebné využiť na intenzívne diskusie, aby schváleniu zákonov potrebných pre hladké fungovanie Európskej prokuratúry po voľbách nebránili zbytočné rozpory na expertnej úrovni.

Okrem toho, v roku 2019 by mal byť schválený zákon, ktorý zabezpečí transpozíciu smernice o ochrane finančných záujmov únie (tzv. smernica PIF), ktorá definuje väčšinu trestných činov,  ktoré bude Európska prokuratúra vyšetrovať.

Veľká téma bude aj informačný systém správy spisov (Case management system). Diskusie o ňom sú v únii iba v počiatočnej fáze. Po nastavení systému na úrovni EÚ budú musieť členské štáty riešiť napojenie vnútroštátnych systémov na EÚ systém, pričom počítať treba aj s verejnými obstarávaniami. Prípadné prieťahy v tejto oblasti by mohli oddialiť aj začiatok fungovania Európskej prokuratúry. Je ale možné, že zo začiatku bude systém správy spisov poskytovať iba limitovanú funkcionalitu a až po roku 2021 sa bude postupne rozširovať.

Úplná cezhraničná elektronická komunikácia v oblasti trestného práva v súčasnosti nie je možná aj preto, že nie všetky členské štáty majú vnútroštátny elektronický spis v trestnom konaní. Slovensko momentálne pod vedením ministerstva vnútra finalizuje projekt Spoločného vyšetrovacieho spisu, ktorý by mal umožniť elektronickú komunikáciu medzi políciou, prokuratúrou a súdmi v trestnom konaní. Spustenie projektu do prevádzky sa očakáva v roku 2019.

„Okrem toho  bude potrebné zabezpečiť aj školenia všetkých zainteresovaných, aby nikto nebol zaskočený tým, že bude musieť spolupracovať alebo aj prijímať pokyny od Európskej prokuratúry.  Európska prokuratúra sa napríklad bude musieť opierať o vnútroštátne policajné vyšetrovanie, tak, ako sa o policajné vyšetrovanie opiera aj prokuratúra v súčasnosti“, konštatuje Kotlárik.