Ministri vnútra EÚ dosiahli dohodu o migrácii, štáty budú platiť 20-tisíc eur za každého migranta, ktorého odmietnu prijať. Slovensko sa zdržalo, aj keď návrh neobsahuje povinné kvóty. Poľsko a Maďarsko boli proti.
Členské štáty EÚ schválili svoju pozíciu k migračnému paktu. Švédska ministerka pre prisťahovalectvo Maria Malmer Stenergard, ktorá vo štvrtok (8. júna) predsedala rokovaniam v Luxemburgu, opísala dohodu väčšiny ministrov ako „historický krok“, ktorý by mohol odblokovať roky trvajúce ostré spory o pravidlách v oblasti prisťahovalectva a azylu.
Dohoda prináša „historické rozhodnutie o dvoch veľmi zložitých a citlivých spisoch“, uviedla komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johannson a dodala, že tento proces bol „maratónom“.
Dohoda bola dosiahnutá po tom, ako sa upustilo od požiadaviek na povinné kvóty v prospech finančného príspevku vo výške 20-tisíc eur za každého migranta, o ktorom členský štát povie, že ho nemôže prijať. Platby pôjdu do spoločného fondu EÚ, ktorý bude spravovať Komisia a z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na riešenie základných príčin migrácie, uviedli predstavitelia EÚ.
Slovensko sa pri hlasovaní zdržalo.
„Pre Slovensko sú niektoré ustanovenia naďalej ťažko akceptovateľné a politicky nepriechodné, a to aj preto, že mandát súčasnej vlády, ktorú tu zastupujem, je limitovaný. Ani úpravy textu nám situáciu nezľahčili, a preto sa zdržiavame hlasovania pri oboch návrhoch,“ povedal na rokovaní minister vnútra Ivan Šimko.
Jeho hovorkyňa pripomenula, že minister sa zdržal hlasovania napriek tomu, že návrhy neprekračovali červenú čiaru Slovenska, ktorou sú povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov. Dodala, že v súčasnosti už platí v EÚ všeobecná zhoda na tom, čo Slovensko tvrdilo od začiatku: že povinné prijímanie migrantov nie je riešením migračných tokov do Únie.
Poľsko a Maďarsko proti
Dohoda medzi ministrami neznamená, že sú oba spisy hotové. Poslanci Európskeho parlamentu stále požadujú povinné premiestnenie. Johansson povedala, že je „presvedčená“, že sa podarí vyrokovať kompromis s europoslancami.
Kompromis však nezískal jednomyseľnú podporu. Na začiatku zasadnutia poľský minister Bartosz Grodecki vyhlásil, že jeho vláda odmietne platiť „pokuty“ EÚ za to, že neprijme ľudí.
„Z politického, pragmatického hľadiska je pre nás tento mechanizmus neprijateľný,“ povedal.
Poľsko prijalo viac ako milión utečencov, ktorí utiekli z Ukrajiny po ruskej invázii vo februári minulého roka.
K Poľsku sa však pripojilo len Maďarsko, ktoré má pravdepodobne najsilnejší protiimigračný postoj, a tak zostala v EÚ „veľmi pevná kvalifikovaná väčšina“, ako ju Stenergard označila pred novinármi.
Zavedie sa aj nový systém prerozdeľovania migrantov, ktorý stanoví účinné kvóty na to, koľko ľudí musia štáty na hraniciach spracovať, kým požiadajú o pomoc.
Vlády budú tiež povinné spracovať žiadosti migrantov do šiestich mesiacov v porovnaní s pôvodne navrhovanou 15-mesačnou lehotou.
Na inom mieste sa ministri dohodli, že národné vlády budú mať právo rozhodovať o definícii „bezpečnej“ krajiny, do ktorej sa môžu vrátiť neúspešní žiadatelia o azyl a ekonomickí migranti. Budú musieť preukázať „spojenie“ s krajinou návratu, ale diplomati naznačili, že by to mohlo umožniť Taliansku, ktorého nacionalistická premiérka Giorgia Meloni zaradila kontrolu migrácie na prvé miesto svojho programu, presunúť migrantov do Tuniska a iných severoafrických krajín.
Nespokojné Nemecko
Nemecko tiež patrilo k skupine štátov EÚ, ktoré dúfali, že blok prejaví väčšie ambície, a berlínska ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock len málo skrývala svoje sklamanie.
Dohoda „vytvára perspektívu na ukončenie nevýslovného utrpenia na vonkajších hraniciach EÚ,“ uviedla Baerbock vo vyhlásení.
„Ak by sme ako spolková vláda boli schopní prijať reformu sami, vyzeralo by to inak,“ dodala však.
„Trpkou súčasťou kompromisu sú hraničné postupy na vonkajších hraniciach pre ľudí z krajín s nízkou mierou uznávania. Bez týchto hraničných postupov by sa však na distribučnom mechanizme nepodieľal nikto iný ako Nemecko,“ uviedla Baerbock.
Tu naráža na dvanásťtýždňové azylové procedúry na hraniciach EÚ. V rámci nich môžu byť byť migranti aj zadržaní, vo výnimočných prípadoch aj maloletí. Existuje obava, že dvanásť týždňov nie je dostatočná doba na férové zhodnotenie azylovej žiadosti.
Nemecká ministerka zahraničných vecí dodala, že hlasovanie proti kompromisu by znamenalo, že „spoločná európska azylová politika založená na solidarite by bola na roky mŕtva. A namiesto toho by všetci tí, ktorí chcú v Európe aj tak opäť postaviť národné múry, mali voľnú cestu“.
EÚ sa snažila prijať reformu azylových pravidiel od roku 2015, keď sa do bloku cez Stredozemné more dostalo viac ako milión ľudí, väčšinou utekajúcich pred občianskou vojnou v Sýrii.