Slovensko: Sponzorované návraty migrantov sú maskované relokácie

Na snímke minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) počas rokovania vlády [TASR/Jaroslav Novák]

Slovensko má vážne výhrady ku kľúčovým aspektom nového migračného paktu EÚ. Odmieta napríklad nechať Komisiu rozhodnúť, čo prestavuje krízovú migračnú situáciu, ktorá spúšťa solidaritu. 

Od vyhlásenia bývalého šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, že „prvou prioritou teraz musí byť utečenecká kríza“ až po nedávne vyjadrenie súčasnej predsedníčky Ursuly von der Leyen, že „záchrana životov na mori nie je otázka voľby“, prešlo presne päť rokov.

Počas nich zahynulo podľa odhadov v Stredozemnom mori 21 tisíc ľudí. Upozornila na to katalánska regionálna politička Elisabet Nebreda Vila na tohtotýždňovej plenárnej schôdzi Európskeho výboru regiónov.

Nebreda Vila pochádza z regiónu, ktorý je v Európe známy svojou prepracovanou integračnou politikou. Bol tiež jeden z tých, ktorý pomohol Grécku po ničivom požiari v najväčšom utečeneckom tábore Moria. Katalánsko odtiaľ relokovalo 120 ľudí.

Migračný pakt

Členské štáty EÚ sa od roku 2015 neboli schopné dohodnúť na migračnej a azylovej politike, ktorá by zohľadňovala novú realitu. Nebreda Vila oceňuje návrh paktu o migrácii a azyle, ktorý v októbri predložila Európska komisia. Jeho nádeje v Rade EÚ však nevidí veľmi optimisticky.

Migračný pakt je v európskom žargóne pomenovaním pre 5 navrhovaných nariadení (legislatíva) a 3 nelegislatívne dokumenty.

Celý nový systém by mal – veľmi zjednodušene – stáť na troch vzájomne prepojených pilieroch. Prvý pilier migračného paktu spočíva v efektívnejších a rýchlejších úradných postupoch pri spracovávaní žiadostí o medzinárodnú ochranu. Novinkou má byť predvstupová kontrola (tzv. skríning) ľudí, ktorí nelegálne prekračujú vonkajšie hranice Únie alebo boli vylodení po záchrannej akcii na mori.

Návrat k solidarite v migrácii: Krajiny budú pomáhať povinne

Akou formou v čase krízy pomôžu bude do istej miery na ich uvážení, bude to ale musieť byť príspevok k „stabilizácii“ systému. Predpokladá to novo navrhnutý migračný pakt Európskej komisie.

Druhým pilierom paktu je „férové zdieľanie zodpovednosti a solidarity“. Inými slovami, každý členský štát bude musieť v čase krízy prispieť k stabilite celého systému. Návrh je postavený na flexibilných ale povinných príspevkoch. Môžu mať podobu relokácií, teda prebratia časti žiadateľov o azyl z krajiny prvého príchodu v EÚ, alebo prebratia zodpovednosti za návrat tých, ktorí nárok na azyl nemajú (sponzorstvo návratov) alebo, do tretice, „rôzne formy operačnej podpory“. Systém začne na dobrovoľnej báze, jednoznačnejšie príspevky – primerané veľkosti a bohatstvu štátu – sa budú povinne vyžadovať v čase veľkého tlaku na individuálne krajiny (krízová situácia).

Ďalšou časťou migračného paktu je nový prístup k partnerstvám s tretími krajinami, lepšia ochrana vonkajších hraníc, boj proti pašovaniu migrantov a lepšie vykonávanie readmisií. Readmisie (návraty) by mal riadiť Koordinátor EÚ pre návraty so sieťou národných kontaktných zástupcov.

Slovensko nie je nadšené

Slovensko návrh nového migračného paktu nenadchol. Vyplýva to z návrhu riadneho predbežného stanoviska, ktoré dalo ministerstvo vnútra na pripomienkové konanie. Skončilo sa tento týždeň, 10. decembra.

Už v úvode analýzy návrhu rezort píše, že hoci snahou Komisie je, aby sa predložený návrh „zdal ako ideálne riešenie pre problémy migrácie, ktorým EÚ čelí“, „pakt v mnohých aspektoch upravuje oblasti, na ktorých sa členské štáty nevedeli dohodnúť alebo boli nerealizovateľné“.

Slovenská pozícia vyjadruje pochybnosti o aplikovateľnosti a realizovateľnosti viacerých opatrení a hovorí, že budú vyžadovať ďalšiu debatu.

Zásadná výhrada smeruje k tomu, že Komisia navrhuje, aby sa viaceré opatrenia riešili cez tzv. implementačné akty, ktoré vydáva sama Komisia. Týkalo by sa to aj určenia, či sa v prípade migračných tlakov už jedná o krízový stav (čo spúšťa povinnú solidaritu) alebo prerozdelenia príspevkov členských štátov v rámci solidarity. Toto sú podľa Slovenska pre Komisiu príliš silné právomoci, ktoré dostávajú Radu (členské štáty) do nevýhodnej a nerovnocennej pozície.

Slovensko tiež trvá na tom, aby sa o reforme rozhodovalo ako o balíku, čo znamená riadiť sa princípom „kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič“. Tento spôsob dáva krajinám kontrolu nad všetkými aspektami reformy počas celého procesu.

Pakt o migrácii: Žiadny štát nie je úplne spokojný, žiadny ho neodmietol

Slovensko návrhy ešte študuje, stále chce hovoriť o vyloďovacích platformách. Nemecký minister Horst Seehofer po rokovaní ministrov vnútra nepovedal, či sa o reforme migračnej politiky rozhodne konsenzom alebo hlasovaním.

Darovanému koňovi…

Pri solidarite Slovensko presadzuje jej „flexibilné chápanie“. Návrh Komisie predpokladá (v krízových situáciách) solidaritu formou relokácií, spozorovania návratov ľudí alebo „rôzne formy operačnej podpory“. Slovensko tvrdí, že akýkoľvek typ príspevku by mal byť vnímaný rovnocenne. Inými slovami, že by sa na prebratie zodpovednosti za, povedzme, stovky ľudí malo nazerať rovnako ako na „pomoc pri budovaní a prevádzke kapacít“, ktoré sa Slovensku zjavne pozdávajú najviac. Pri relokáciách návrh pozície opakuje, že sú pre Slovensko neprijateľné.

Sponzorstvo návratov Slovensko odmieta tiež a považuje ich za „variant systému povinných relokácií“, respektíve za odložené relokácie. Takto by sa, hoci dočasne, na územie Slovenska dostali ľudia, ktorí nemajú nárok na ochranu a pri ktorých by potom Slovensko zodpovedalo za ich návrat do krajiny pôvodu.

Návrh Komisie počíta aj s novým spoločným európskym prístupom k záchranným a pátracím operáciám na mori. Slovensko sa na nich síce nepodieľa ale vníma, že by sa ich pôsobenie mohlo Slovenska týkať, keďže od „ich výsledkov a zachránených osôb“ budú „priamo závisieť“ programy solidarity.

Chce vidieť jasnejšiu hranicu medzi záchrannými operáciami súkromných lodí a bojom proti prevádzačstvu alebo vo vzťahu k ochrane vonkajších hraníc. Pozícia hovorí o obave z pull-efektu, ktoré tieto akcie môžu mať.

Slovensku sa nepozdáva ani snaha harmonizovať podmienky prijímania žiadateľov o azyl, ktoré by prinieslo „lepšie podmienky prijímania žiadateľov o azyl, vrátane skoršieho prístupu na trh práce a lepšieho prístupu k vzdelaniu pre deti“. Slovensko chce, aby toto zostalo v kompetencii členských štátov a aby napríklad doba, kedy môžu žiadatelia začať pracovať, zostala na 9 mesiacoch od začiatku konania.

Ministerstvo školstva sa vo svojej pripomienke k materiálu snaží trochu zjemniť jazyk návrhom na doplnenie. „Slovenská republika má záujem na implementácii pravidiel a podmienok, ktorých zámerom je lepší prístup migrujúcich detí k vzdelaniu“, a dopĺňa dôvod: „aby bolo zrejmé, že Slovenská republika má záujem o lepší prístup migrujúcich detí k vzdelaniu“.

Pakt sa nevenuje len manažovaniu neregulérnych príchodov ale lepšiemu nastaveniu ciest legálnej migrácie, ktorú EÚ potrebuje. V časti, ktorá sa zaoberá lákaním talentov do EÚ (súčasť snahy oživiť schému tzv. modrej karty), Slovensko nesúhlasí so zmenou smernice o dlhodobých pobytoch, aby bolo možné získať dlhodobý pobytu v EÚ už po 3 rokoch nepretržitého oprávneného pobytu v členskom štáte.

Podporu integrácie rieši súvisiaci Akčný plán pre integráciu a začlenenie na roky 2021-2024. Jeho prijatie Slovensko podporuje, ale k jednotlivostiam sa zatiaľ v pozícii nevyjadruje. „Slovenská republika podporuje posilnenie integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, nakoľko lepšia integrácia posilňuje ekonomickú samostatnosť, prispieva ku ekonomickému rastu EÚ a zároveň znižuje riziko radikalizácie,“ píše rezort vnútra v stanovisku.

Viac peňazí pre samosprávy

Tento týždeň sa zároveň Rada EÚ a Európsky parlament dohodli na rozpočtových prioritách pre azylové, migračné a integračné politiky na nasledujúcich 7 rokov. Spolu pôjde o 9,88 miliardy eur.

Väčšina zdrojov sa bude prerozdeľovať na základe toho, koľko cudzincov sa nachádza v danej krajine, koľko dostáva azylových žiadosti alebo koľko návratov vykonala. Europoslanci napríklad vyrokovali zvýšenie príspevku na jedného premiestnené alebo relokovaného žiadateľa o azyl z 7 na 10 tisíc eur pre prijímací členský štát.

Rozhodlo sa aj o rozpočte pre miestne a regionálne samosprávy na podporu integrácie migrantov do miestnych komunít, ku ktorému by mali mať ľahší prístup. Samosprávy majú v pôsobnosti kompetencie a možnosti, ktoré sú dôležité pre úspešnú integráciu cudzincov. Ide najmä o otázky bývania, plánovania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a pracovného trhu.

„Nikto sa neintegruje do EÚ alebo do členského štátu. Vždy sa integrujú do miestnej komunity a tam musí byť všetka podpora,“ pripomenula vo štvrtok počas plenárnej schôdze Európskeho výboru regiónov eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johansson. Výbor regiónov bude prijímať svoje stanovisko k migračnému paktu v marci budúceho roku.

Johansson hovorí, že spolu s ďalšími komisármi napísali členským krajinám list, kde ich oboznamujú so všetkými možnosťami financovania integračných politík. Budú sa tiež organizovať špeciálne stretnutia, ktoré im majú pomôcť s prístupom k týmto prostriedkom.

Samosprávy si v rámci EÚ môžu pomáhať so skúsenosťami medzi sebou cez špeciálnu platformu.

Samosprávy sa pomaly zoznamujú so svojimi cudzincami

Projekt KapaCity pomáha samosprávam pochopiť, ako pristupovať k cudzincom na svojom území. Je to skôr maratón ako šprint, hovorí Elena Gallová Kriglerová.

Johansson hovorí, že pokiaľ ide o to, či sa migračný pakt schváli, je optimistická, keďže diskusia je zatiaľ konštruktívna. Pripúšťa však, že istá výsledkom si nie je. „Musíme debatu o migrácii oddramatizovať,“ tvrdí Johansson.

Spravodajkyňa Výboru regiónov k migračnému paktu, nemecká miestna politička z Brém, Antje Grotheer prízvukuje, že akčný plán pre migráciu musí byť súčasťou holistického prístupu k migrácii, ktorého centrom sú práve miestne a regionálne samosprávy. „Riešenie migrácie nezačína a nekončí s prijímaním migrantov a utečencov“, tvrdí Grotheer.

Ako si v integrácii počína Slovensko?

Podľa nedávno zvereného medzinárodného porovnania integračných politík Migrant Integration Policy Index (MIPEX), nie veľmi dobre.

Cudzinci tvoria na Slovensku 2,6 percenta populácie a ich počet rastie. Až 1,6 percenta obyvateľov Slovenska sú štátni príslušníci tretích krajín, teda krajín mimo EÚ (cca 88 tisíc), pričom najviac migrantov je z Ukrajiny a Srbska.

Porovnanie MIPEX vychádza z 58 indikátorov v ôsmich oblastiach: prístup na pracovný trh, zlúčenie rodiny, prístup k vzdelávaniu a k zdravotnej starostlivosti, politická participácia, podmienky pre udelenie trvalého/dlhodobého pobytu, možnosť získať štátne občianstvo a antidiskriminácia. Partnerom výskumu na Slovensku je Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).

Na základe výsledkov, MIPEX hodnotí integračnú politiku na Slovensku ako „mierne nepriaznivú“, resp. ako „rovnosť na papieri“. Cudzinci na Slovensku majú zaručené iba základné práva a istú mieru stability, nie však rovnaké príležitosti. Aj v susednej Českej republike sú podľa MIPEX politiky začleňovania migrantov vyspelejšie.

Verejné politiky na Slovensku sú voči migrantom nie len reštriktívnejšie než vo väčšine krajín EÚ ale rozhodnutia úradov sú často „ovplyvnené voľnou úvahou úradníkov“.