Slovenských výskumníkov diskvalifikuje nefungujúci systém prenosu nápadov do praxe

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Slovensko v oblasti prenosu poznatkov do praxe zaostáva za európskym priemerom, hoci tlak na to, aby univerzity a výskumné inštitúcie okrem základného výskumu podporovali aj inovácie, sa neustále zvyšuje.

Úspech prenosu technológií z akademického do komerčného prostredia na Slovensku zaostáva za inými krajinami Európskej únie. Od univerzít túto aktivitu požaduje štát, no vedecké inštitúcie na to nemajú finančné ani personálne kapacity. Firmy od komercializácie nápadov navyše očakávajú čo najrýchlejší zisk.

Hoci nedostatok financií je jedným zo základných dôvodov prečo transfer nefunguje tak, ako by si to éra vývoja vyžadovala, rečníci na diskusii Univerzity a biznis: Ako môžu univerzity pomáhať rozbiehať start-upy?, počas bratislavskej Noci výskumníkov 2018 sa zhodli na tom, že motivačných elementov existuje niekoľko. Rolu v nich hrá štát, školy, ale aj priemysel samotný.

Excelentná veda na Slovensku? Najprv potrebujeme podporiť aspoň nadpriemernú

Excelentnej vede na Slovensku by pomohlo okamžité rozhodnutie naviazať aspoň tretinu zdrojov pre univerzity a ústavy SAV na výsledky, hovorí prorektor Univerzity Komenského Peter Moczo.

Mechanizmy nefungujú

Spoločnosť má záujem na tom, aby sa myšlienky z univerzít a od štátom financovaných výskumov dostala do praxe, nakoľko až vtedy vzniká vyššia pridaná hodnota. Štátne a verejné inštitúcie majú záujem o pridanú hodnotu vo finančnej podobe, ale aj v podobe zvyšovania vlastného renomé.  A práve mechanizmy, ktoré na toto slúžia, u nás podľa rečníkov nefungujú.

Transfer technológií podľa prorektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa na Slovensku deje inak ako v zahraničí. „Firmy u nás zväčša nechcú do výskumu a čistého transferu investovať a sú radšej, ak im projekt hneď prináša čistý zisk,“ hovorí Marián Peciar.

Základný a aplikovaný výskum, ale aj výroba a hľadanie spôsobov, ako produkt dostať na trh, nie je ale podľa Igora Kočiša, generálneho riaditeľa spoločnosti GA Drilling, priamou cestou.

„Sú to skôr slučky, v ktorých sa človek vracia, lebo ak zisťuje, že niečo nejde, musí to opätovne vymyslieť. Práve kontinuálne vracanie sa k základnému a aplikovanému výskumu je neustály dôvod na to, aby vznikali nové riešenia,“ pripomína generálny riaditeľ úspešnej slovenskej spoločnosti, ktorá si vo svete vybudovala značku v oblasti vývoja technológii plazmového vŕtania a frézovania.

Zvedavosť je pre spoločnosť životne dôležitá. Priestor pre ňu ponúka európska Noc výskumníkov

Sedem slovenských miest sa zapojí do celoeurópskeho festivalu popularizácie vedy – Noc výskumníkov 2018. Prezentovať pre širokú verejnosť bude viac ako 1500 slovenských a zahraničných vedcov.

„Málokomu sa na Slovensku darí predať len samotnú myšlienku bez toho, aby to dotiahol do výrobnej fázy,“ uviedol František Simančík, manažér pre vedu a výskum z Ústavu materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied. Pripomína, že hoci sa v praxi najviac darí predávať produkty, zisk majú firmy aj výskumníci najmä z predaja technológií.

„Zisk je samozrejme menší keď predáme iba myšlienku a firma, ktorá ju odkúpi, si ju dotiahne sama,“ hovorí. Výskumníci na slovenských univerzitách a v akadémii vied sú ale nútení tento krok podstupovať a svoje nápady – ešte v zárodkoch – predávať, v snahe prežiť. Jedným z dôvodov je podľa neho napríklad aj nákladný patent, ktorý dobrá myšlienka potrebuje.

„Patentová ochrana (istého výskumu, pozn. red.) nás len tento rok stála 80 tisíc eur. Mať patent znamená platiť, platiť, platiť. Ak nezoženieme peniaze ani na poplatky, tak celý projekt skončí a niekto šikovný sa toho potom chytí,“ hovorí Simančík.

Podľa Jána Turňu, generálneho riaditeľa Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky je práve pomoc pri uplatňovaní duševného vlastníctva dôležitým krokom pre začínajúce firmy, ale aj „istou etapou technologického transferu“. Pripomína však, že u nás zatiaľ „neexistuje mechanizmus, na základe ktorého by univerzita mohla chrániť svoje duševné vlastníctvo“.

Noc výskumníkov: Veľa vecí v našich životoch si zaslúži nálepku „Made by Science“ – Vytvorené vedou

Jeden z najväčších festivalov vedy na Slovensku sa bude konať v siedmich slovenských mestách.

Diskvalifikujúci faktor verejného charakteru

Univerzitám chýba vstupný kapitál a vyučujúci nemajú za sebou také rozsiahle výsledky, ani také manažérske schopnosti, aby boli atraktívnym zákazníkom pre pôžičku z banky. Štát, ale aj investičné skupiny očakávajú výsledky v istom časovom horizonte, pri ktorom je v náročnejších prípadoch potrebné preukázať aj zisk.

„Z pozície ústavu, univerzity alebo vynálezcu nie je zaujímavé myšlienku predať do piatich rokov, a preto do takéhoto rizika radšej nejdú,“ hovorí Simančík. Na Ústave materiálov a mechaniky strojov SAV preto hľadajú radšej strategických investorov, ktorí by start-up či rozbehnutý spin-off nechceli predať a záujem majú v dlhodobej spolupráci. Ani tento spôsob sa ale podľa rečníkov na Slovensku pri transfere technológii nestretá so záujmom.

„Napríklad v SAV to vôbec nemôžeme urobiť, nakoľko sa zmarila transformácia a do takýchto obchodných spoločností vôbec nemôžeme vstupovať,“ pripomenul manažér pre vedu a výskum SAV.

Štátna pokladňa, teda previazanosť na štátny rozpočet a jeho pravidlá, ale aj zdĺhavosť verejných obstarávaní univerzity a výskumné ústavy v konkurenčnom boji diskvalifikujú, a to nielen na slovenskom, ale aj európskom trhu s ponukou technológii, potvrdili rečníci.

Výrazne obmedzujúce je navyše aj to, že projektoví, najmä súkromní partneri, nemôžu využívať napríklad techniku, ktorú ma verejná – partnerská inštitúcia projektu zakúpenú zo štrukturálnych zdrojov. Státisícová technika v iných prípadoch dokonca ostáva zabalená v krabiciach, pretože už nie sú k dispozícii „malé peniaze“ na ich prevádzkové náklady.

„Ak by sme pomáhali start-upom prostredníctvom štrukturálnej pomoci, nepredýchali by to,“ uviedol Ján Turňa.

Politici a veda: Keď sú dva svety v kolízii

Interdisciplinarita vo vede je v postfaktuálnej dobe kľúčová, a to aj pre politikov, ktorí majú za celospoločenské rozhodnutia zodpovednosť.

Zmena však podľa rečníkov bude potrebná naprieč celým systémom, vrátane toho, ako sú na výskum a prípadné podnikanie na jeho základe pripravení študenti.

Podľa Igora Kočiša je kľúčová systémová motivácia ľudí. „Nie každý je nastavený na riziko podnikania,“ pripomína a dodáva, že nastavenie motivátorov má cieliť najmä proaktívne správanie. Marián Peciar pripomína, že „rozbehová fáza väčšinou končí smrťou,“ čo perspektívnych vedcov-podnikateľov rovnako odrádza.

Motivácia by podľa ročníkov mohla mať aj formu smerníc priamo na univerzitách. „Je potrebné možno aj legislatívne zadefinovať, že start-upy a spin-offy nie sú proti univerzitám, ale sú dokonca želaným výsledkom,“ konštatuje prorektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.