Slovinsko konečne nominovalo ochrancov eurofondov, napriek tvrdeniam vlády natrvalo

Slovinsko chce počas predsedníctva EÚ chrániť právny štát, ale samo s ním má problémy. [EP/Ziga Zivulovic Jr.]

Navrhnutí prokurátori pred rokmi vyšetrovali obvinenia z korupcie súčasného slovinského premiéra. Ten ich mandát dlho blokoval a vláda aj teraz tvrdí, že nominácia je iba dočasná. Taký pojem ale legislatíva nepozná, európska prokuratúra tak bude mať päť mesiacov po štarte plný stav.

Slovinská konzervatívna vláda oznámila, že do Úradu európskej prokuratúry dočasne nominovala dvoch delegovaných prokurátorov. Ich vymenovanie od jari blokoval premiér Janez Janša.

Prokurátori Matej Oštir a Tanja Frank Eler v minulosti vyšetrovali obvinenia z úplatkárstva spojené s Janšom. V európskej prokuratúre majú pôsobiť, kým neskončí nové výberové konanie.

Slovinský profesor ústavného práva Jernej Letnar Černič ale hovorí, že legislatíva zakladajúca tento úrad nič také ako dočasných prokurátorov nepozná.

„Po ich vymenovaní majú nárok na päťročný mandát a ochranu nezávislosti ich práce,“ povedal pre EURACTIV Slovensko Letnar Černič.

Európsky prokurátor Novocký: Do stíhania politikov nebude môcť zasahovať ani premiér

Európska prokuratúra by mala začať činnosť už prvého júna. JURAJ NOVOCKÝ, európsky prokurátor na Slovensku, bude stíhať prípady podobné kauze Dobytkár. V rozhovore hovorí o úplnej politickej nezávislosti nového úradu aj o webovej stránke, cez ktorú budú zbierať podnety. 

O čo šlo v konflikte o slovinských delegovaných prokurátorov

Každý z 22 štátov zapojených do protikorupčného úradu mal nominovať jedného európskeho prokurátora a aspoň dvoch delegovaných prokurátorov pracujúcich pod ním. Výnimku dostalo Fínsko, ktoré pre nízky počet podvodov v krajine má iba jedného delegovaného prokurátora.

Slovinsko v súčasnosti predsedá Rade EÚ. Prioritou slovinského predsedníctva mala byť aj ochrana právneho štátu, krajina však má v tejto oblasti sama problémy. Desať mesiacov trvalo vyriešenie krízy štátneho financovania Slovinskej tlačovej agentúry, jej riaditeľ ale naďalej vyjadruje obavy o jej budúcnosť. Slovinskí novinári čelia šikanóznym žalobám a urážkam na sociálnych médiách priamo od premiéra.

Vláda tiež dlho odmietala vymenovať delegovaných prokurátorov do európskej prokuratúry.  Slovinské súdne orgány nominovali Frank Eler a Oštira, ktorí v minulosti vyšetrovali súčasného premiéra Janšu. Ten si za korupciu pri nákupe ozbrojených vozidiel odsedel pol roka, oslobodilo ho uplynutie premlčacej doby potom, čo Ústavný súd nariadil zopakovanie procesu.

Janšova vláda vymenovanie dvoch prokurátorov prvýkrát zamietla v máji, s odvolaním sa na „nezrovnalosti“ v nominačnom procese. Slovinská ministerka spravodlivosti Lilijana Kozlovič vtedy na protest odstúpila.

Vláda následne upravila nominačný postup a v júli vyhlásila novú výzvu na podávanie prihlášok na posty delegovaných prokurátorov. O posty sa uchádzali tí istí kandidáti a aj táto výzva bola anulovaná. Prokurátori sa odvolali a slovinský správny súd v októbri rozhodol v ich prospech.

Vláda na toto rozhodnutie súdu reagovala vyhlásením, že pristúpi k novej, v poradí už tretej výzve na predloženie kandidatúr.

Šéfka úradu Lauta Kövesi po celý čas trvania konfliktu upozorňovala, že oneskorenie nominácií zo Slovinska vážne ovplyvní nielen vybavovanie prípadov v rámci tejto krajiny, ale aj všetky cezhraničné vyšetrovania týkajúce sa Slovinska. Na prípadoch totiž pracoval iba slovinský európsky prokurátor.

Slovinské predsedníctvo Únie chce posilniť právny štát, samo ale čelí kritike za jeho porušovanie

Vláda Janeza Janšu čelí obvineniam z obmedzovania nezávislých médií a stále nedosadila európskych delegovaných prokurátorov. Niekoľko europoslancov navrhuje, aby Komisia krajine pozastavila financovanie.

Čo znamená dočasná nominácia

Po piatich mesiacoch zdržaní nakoniec slovinská vláda oboch prokurátorov nominovala, údajne však iba dočasne. Nepáči sa jej totiž, že boli opäť jediní, ktorí sa prihlásili do výberového konania. Ich nominácia teda má platiť, kým neprebehne také výberové konanie, s ktorým by bola vláda spokojná.

Európska prokuratúra už potvrdila, že nominácie prijala. Začína sa teda proces, do ktorého už slovinská vláda nemá ako zasiahnuť.

„Kandidáti budú interne vyhodnotení a kolégium európskych prokurátorov rozhodne o ich vymenovaní,“ približuje pre EURACTIV Slovensko hovorkyňa úradu Lidija Globokar.

Aj keby slovinská vláda urobila nové výberové konanie, do ktorého by sa prihlásili noví kandidáti, už vymenovanú dvojicu odvolať nemôže.

„Teoreticky môže členský štát európskych delegovaných prokurátorov odvolať, ale iba ak porušia zásady právneho štátu v domácom systéme, alebo ak si neplnia svoje povinnosti,“ hovorí Letnar Černic. Dodáva ale, že tieto pravidlá sú iba pre výnimočné prípady a takéto odvolanie by musela schváliť hlavná európska prokurátorka.

„Preto sa domnievam, že táto zbytočná sága je konečne vyriešená a európska prokuratúra v nasledujúcich rokoch posilní právny štát na Slovinsku,“ hovorí profesor ústavného práva.

Krajiny bez európskych delegovaných prokurátorov: Fínsko má primálo korupcie, Slovinsko slabý právny štát

Fínsko aj Slovinsko meškajú s nomináciami na Európsku prokuratúru. Fínska občianska spoločnosť súhlasí s argumentom, že by mali delegovaní prokurátori primálo práce, Slovinci vidia za meškaním politickú nevôľu premiéra Janšu. Je to jeden z dôvodov, prečo mu hrozí odvolanie.

Ako sa darí európskej prokuratúre

Európska prokuratúra začala pracovať v júni a jej úlohou je vyšetrovanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, kam patrí aj korupcia pri rozdeľovaní eurofondov. Úrad sídli v Luxemburgu a vedie ho Laura Codruta Kövesi, bývalá rumunská hlavná prokurátorka pre boj s korupciou.

Okrem 22 európskych prokurátorov v úrade pôsobí aj 98 delegovaných prokurátorov. Ak budú slovinskí nominanti vymenovaní, zaokrúhli sa ich počet na rovnú stovku. Najviac ich má Taliansko, kde pôsobia až pätnásti. Slovenský európsky prokurátor je Ján Novocký a pracuje pod ním päť delegovaných prokurátorov.

Od prvého júna, odkedy úrad začal fungovať, už spracoval takmer 2400 oznámení o trestných činoch. Tie zbiera aj od verejnosti, ktorá môžu úrad informovať o podvodoch aj cez webový formulár.

Prokurátori začali viac ako 400 vyšetrovaní, v ktorých ide o škodu na európskom rozpočte presahujúcu päť miliárd eur.

Na základe európskych vyšetrovaní bola už zatknutá aj bývalá chorvátska ministerka regionálneho rozvoja, v prípade ide o podozrivý vývoj softvéru za dva milióny eur. Na Slovensku úrad vyšetruje kyberprojekt za 52 miliónov eur z čias Richarda Rašiho.

Článok vznikol v spolupráci s