Talianska europoslankyňa: Kompromis v migračnej politike nebrzdí len V4

Podľa talianskej europoslankyne Elly Schleinovej ešte stále nie je neskoro na to, aby sa členské štáty dohodli. Problémom nie sú prostriedky, ale nedostatok politickej vôle. [European Parliament]

Európsky parlament chce vystupňovať tlak na členské štáty, ktoré sa nevedia dohodnúť na reforme pravidiel v oblasti migrácie a azylovej politiky.

Väčšina europoslancov vlani v novembri podporila zmenu tzv. dublinského nariadenia. Je to súbor právnych predpisov, ktoré v rámci únie upravujú azylový proces. Okrem iného stanovujú kritériá, podľa ktorých sa určí, ktorá z krajín je v konkrétnom prípade za vybavenie žiadosti o azyl zodpovedná.

Prax počas migračnej krízy ale aj pred ňou jasne ukazuje, že nariadenie v praxi nefunguje.

Pre členské štáty v Rade EÚ je to však extrémne citlivá téma. Názory jednotlivých ministrov sú naďalej diametrálne odlišné a situácia sa už dávnejšie dostala do slepej uličky.

„Návrh Európskej komisie majú (vlády) už viac ako dva roky. Namiesto toho sa ale sústreďujú len na externalizáciu hraníc,“ a to prostredníctvom dohôd s Líbyou a Tureckom, povedala pre euractiv.com talianska europoslankyňa Elly Schleinová (S&D), spravodajkyňa svojej politickej skupiny pre dublinské nariadenie.

Utečenci a migrácia: Dojmy a pojmy

Za posledné dva roky sa pojmy „utečenec“ a „migrant“ stali bežnou súčasťou nášho slovníka. Vieme ich však správne rozlišovať? Zuzana Števulová v prvej časti seriálu vysvetľuje, kto je migrant, kto je utečenec a v akom kontexte by sme mali tieto slová používať.

Podľa nej si členské štáty neuvedomujú, že spoločné výzvy si vyžadujú spoločné riešenia. Situáciu označila za „hanebnú“.

„Skutočne európsky“ prístup k migrácii

Talianska europoslankyňa však ocenila prístup Európskeho parlamentu, ktorý je podľa nej „skutočne európsky“. Ako hovorí, neočakávala, že Európsky parlament bude postupovať takým ambicióznym spôsobom v záležitosti, ktorá rozdeľuje“ členské štáty.

„Bolo to prvýkrát, čo Európsky parlament dosiahol kompromis v otázke krajiny prvého vstupu a automatického zdieľania nákladov,“ povedala.

Zatlačia na vlády

Schleinová, švédská spravodajkyňa europarlamentu Cecilia Wikströmová a ďalší vyjednávači Parlamentu plánujú v najbližších dňoch tlačovú konferenciu. Chcú zatlačiť na členské štáty, aby sa dohodli na spoločnej pozícii a začatí rokovaní.

Aj eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopoulos sa bude počas summitu EÚ v Bruseli 28. – 29. júna snažiť presvedčiť lídrov, aby sa dohodli nielen na spoločnej pozícii, ale aj na reforme dublinského nariadenia.

„Aj naďalej budeme tlačiť na vlády, aby sme mohli občanom povedať, že Európsky parlament si svoju úlohu splnil. Sme pripravení sadnúť si a rokovať,“ uviedla Schleinová.

Parlamentu zostáva mu menej ako rok, keďže eurovoľby v máji 2019 ukončia mandát súčasných poslancov.

Komplexný prístup

Schleinová trvá na tom, že vlády sa nebudú môcť zamerať len na niektoré časti reformy.

„Stále trváme na komplexnom prístupe … nemôžete diskutovať o EURODAC-u a agende (ktoré členské štáty najviac zaujímajú), ak nezačnete rokovať o Dubline. Nemôžete si len vyberať čerešničky z koláča,“ povedala.

Podľa nej musí mať Únia trvalý prostriedok prerozdeľovania žiadateľov o azyl, čo je zároveň aj súčasťou rokovacieho mandátu Erópskeho parlamentu.

Hlavná prekážka – Vyšehrad?

Za hlavnú prekážku kompromisu sa väčšinou považujú krajiny Vyšehradskej štvorky, ktoré vedie Maďarska a Poľsko. Budapešť aj Varšava utečenecké kvóty neochvejne odmietajú. Schleinová ale hovorí, že nie sú jedinými krajinami, ktoré proces zablokovali.

„Je veľmi ľahké obviňovať vyšehradskú skupinu, keďže nahlas odmietala zdieľať spoločné bremeno. Proti takejto zmene sú však viaceré krajiny.“

Bulhari by radi videli pri azylovej reforme kompromis, Maďari hovoria, že je alarmujúci

Maďari tvrdia, že o reforme má hlasovať až Európsky parlament, ktorý vzíde z prvých eurovolieb od vypuknutia migračnej krízy.

Spomenula napríklad Nemecko, ktoré sa v Európskej rade zdráha podporiť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a jeho proeurópsku rétoriku.

Ocenila síce, že Macron vystúpil v Európskom parlamente, no chcela by vidieť proeurópsku rétoriku aj v Rade, kde však Francúzsko nemá dostatočne silnú pozíciu. Preto potrebuje podporu Nemecka.

Schleinová upozornila, že pred niekoľkými rokmi presadzovalo ambicióznu reformu dublinského nariadenia práve Nemecko. Nemci podľa nej na svoj pôvodný zámer zabudli vtedy, keď pristúpili na dohodu s Tureckom.

Ďalšou prekážkou je situácie v Taliansku, kde sa talianske Hnutie piatich hviezd a Liga Severu, neúspešne snažili zostaviť novú vládu. Okrem iného presadzovali aj zmenu prístupu Talianska k reforme dublinského nariadenia.

Europoslanci z Hnutia piatich hviezd aj Ligy sa už v novembri postavili proti pozícii Parlamentu, no Schleinová naznačila, že situácia sa momentálne mení.

Bulharský návrh

Bulharské predsedníctvo predstavilo kompromis, ktorý poskytuje štátom istú voľnosť. Krajiny by si mohli utečencov vybrať alebo zaplatiť inému štátu 30 000 eur, aby prijal osobu, ktorú odmietajú.

Tento návrh by sa uplatňoval iba v núdzových situáciách, no podľa Schleinovej je „nefunkčný“.

Proti bulharskému návrhu je aj päť stredomorských krajín – Taliansko, Španielsko, Grécko, Cyprus a Malta, ktoré sú hlavným vstupným bodom migrantov zo severnej Afriky a Blízkeho východu. Návrh podľa nich neodpovedal na otázku príliš veľkej záťaže, ktorá sa kladie na prijímajúce krajiny.

V porovnaní s bulharským návrhom je stanovisko Parlamentu oveľa prísnejšie. Obsahuje automatické rozdelenie utečencov a umožňuje Komisii pozastaviť štrukturálne fondy krajinám, ktoré odmietajú prijať svoj podiel utečencov.

Europoslanci chcú obmedziť eurofondy pre krajiny, ktoré odmietajú relokácie

Maďarská vládna strana tvrdí, že Európsky parlament realizuje plán Georgea Sorosa.

Počet migrantov klesá

Podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) prišlo v prvých štyroch mesiacoch tohto roka do Európy takmer 19 000 ľudí. Minulý rok to bolo približne 44 600.

Počet migrantov, ktorí smerujú k európskym pobrežiam, podstatne klesol. Vlády by však mohli byť o to viac odhodlané rokovania odložiť.

Schleinová však upozorňuje, že situácia v Taliansku je aj naďalej kritická.

Nedostatok politickej vôle

Na vrchole migračnej krízy v roku 2016 sa musela Európa vysporiadať s 1,3 miliónom migrantov, čo predstavuje len 0,25 percenta európskej populácie.

Dočasná dvojročná relokačná schéma presídlila z Grécka a Talianska takmer veľkú väčšinu žiadateľov o azly, ktorí sa na relokáciu kvalifikovali, hoci nie všetky krajiny si splnili plnú výšku svojich záväzkov.

V4 sedela k migrácii, slovenské ministerstvo znova s číslami zavádza

Krajiny sa ohradili voči tlaku Európskej komisie kvôli utečeneckým kvótam. Používajú pri tom fakticky nesprávne argumenty a odvolávajú sa na čísla európskej agentúry pre azyl (EASO), ku ktorým sa tento úrad nehlási.

Podľa Schleinovej ešte stále nie je neskoro na to, aby sa členské štáty dohodli. Problémom nie sú prostriedky, ale nedostatok politickej vôle.