Tento článok je súčasťou Špeciálu: Kolektívne žaloby na Slovensku
Platforma TikTok čelí v Holandsku kolektívnej žalobe, ktorá žiada za každého používateľa pod 13 rokov odškodné dvetisíc eur. O dva roky bude podobný súd možný aj na Slovensku.
Osobné dáta používateľov internetu poháňajú stále lukratívnejší biznis s online reklamou. Len v roku 2020 vyniesol takmer 140 miliárd dolárov.
Strata súkromia má byť cenou za bezplatné využívanie online služieb. Škandály s únikmi osobných údajov, skrytou reklamou a netransparentným zaobchádzaním ale otvárajú otázku férovosti tohto obchodu.
„Ide o stratu kontroly nad osobnými údajmi, ktoré sú na agregovanej báze cenné,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Ianika Tzankova, profesorka kolektívneho práva z Tilburgskej univerzity v Holandsku.
Na prešľapy technologických gigantov čoraz častejšie upozorňujú aj spotrebiteľské organizácie.
Sťažnosti smerujú napríklad na TikTok, ktorý podľa nich nechráni svojich detských používateľov pred skrytou reklamou a škodlivým obsahom. Tiež tvrdia, že WhatsApp príliš tlačí na prijatie netransparentných podmienok používania.
Veľké firmy doteraz čelili žalobám, žiadajúcim odškodné iba v niektorých európskych krajinách.
Európska únia ale minulý rok prijala smernicu o kolektívnych žalobách, vďaka ktorej to bude od leta 2023 možné vo všetkých členských štátoch, vrátane Slovenska.
Dvetisíc eur pre holandské deti
V niektorých členských štátoch funguje systém kolektívnych žalôb už dnes. Zákazníci, ktorí chcú firmu žalovať za odškodné, tak nemusia čeliť veľkej nadnárodnej firme a jej právnikom sami, ale môžu tak urobiť hromadne v zastúpení napríklad spotrebiteľskej organizácie.
V Holandsku takto čelí platforma TikTok hromadnej žalobe za porušenia smernice GDPR. Organizácia SOMI tvrdí, že jej neplnoletých používateľov TikTok nedostatočne informuje o tom, ako ich údaje používa.
Podľa SOMI tiež TikTok porušuje zákon, keď neoveruje vek jeho používateľov a neposkytuje rodičom nástroje na kontrolu toho, čo ich deti pozerajú. Virtuálna mena na platforme je podľa nich tiež zavádzajúca a reklamy na platforme nie sú dostatočne odlíšené od klasického obsahu.
Organizácia bude žiadať za každé dieťa mladšie ako 13 rokov, ktoré platformu využívalo, dvetisíc eur.
GDPR neumožňovalo získať odškodné
Európska únia prijala minulý rok smernicu, ktorá umožní podobné žaloby podávať vo všetkých členských štátoch, vrátane Slovenska. Ministerstvo spravodlivosti chce začať prípravu nového zákona už tento rok, platiť by mal byť od leta 2023.
„Ochrana údajov je rozhodne horúcou témou a prirodzene zapadá do prípadov, s ktorými smernica ráta,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Luis Silveira Rodrigues, viceprezident portugalskej spotrebiteľskej organizácie DECO.
Údaje v Európe chráni smernica GDPR, tá však podľa Silveiru Rodriguesa neumožňuje získať odškodné.
„Spolu s porušovaním zákona o ochrane údajov spravidla dochádza aj k porušovaniu ďalších ustanovení spotrebiteľského práva, ako sú nekalé obchodné praktiky alebo nekalé zmluvné podmienky,“ hovorí Silveria Rodrigues.
Kolektívna žaloba podľa novej smernice je preto podľa neho najlepšou cestou, ako sa k odškodnému dostať.
Údaje majú hodnotu, vyčísliť ju je ťažké
Riaditeľ pre styk s verejnosťou a médiami spotrebiteľskej spoločnosti Euroconsumers Marco Pierani ale upozorňuje, že smernica nebola navrhnutá priamo na riešenie sporov s veľkými technologickými spoločnosťami.
„Sme presvedčení, že spotrebiteľské údaje majú skutočnú hodnotu,“ hovorí Pierani a dodáva, že súdy by ich pri definovaní náhrady škody mali tak aj brať.
Zdôrazňuje však, že smernica neumožňuje represívne odškodnenie (punitive damages), tak ako ho pozná americký súdny systém. To podľa neho veci komplikuje.
Represívne odškodnenie sa totiž nemusí viazať priamo na škodu, spôsobenú používateľovi. Má potrestať nekalé správanie a zabezpečiť, aby si firma podobné konanie nabudúce rozmyslela.
„Tieto spoločnosti zarobili veľa peňazí na údajoch iných ľudí a nevieme, čo s nimi robia,“ hovorí Tzankova. „Kolektívna žaloba je spôsob, ako obnoviť rovnováhu.“
Aj podľa Tzankovej ale budú tieto prípady vyžadovať nový spôsob oceňovania a výpočtu škôd.
„Doteraz, pokiaľ išlo o nemateriálne škody, to súviselo so strachom alebo emocionálnym nepohodlím,“ hovorí Tzanková. „To je v týchto prípadoch veľmi ťažké dokázať.“
Tzankova aj Pierani sa zhodnú na tom, že úspech tejto smernice bude závisieť od toho, ako sa súdy k týmto novým otázkam postavia.
Pri „kazítkach“ je vyčíslenie jednoduchšie
Podľa Pieraniho bude jednoduchšie dokázať vzniknutú ujmu pri výrobkoch, za ktoré spotrebiteľ zaplatil a jeho chyby sa dajú kvantifikovať. Tak je to v prípade sťažností na Nintendo alebo Apple.
V prípade hernej konzoly Nintendo Switch je to takzvaný „Joy-Con drift“. Táto chyba ovládača spôsobuje, že konzola hrá hru sama a zákazník sa na ňu môže iba pozerať.
Spoločnosť ochrany spotrebiteľov zaznamenala 50 zákazníkov, ktorí sa s týmto problémom stretli aj na Slovensku.
Firma Apple zase v Portugalsku, Taliansku, Španielsku aj Belgicku čelí žalobám z takzvaného plánovaného zostarnutia ich produktov. Spotrebiteľské organizácie firmu obviňujú, že zámerne znížila výkon batérií, aby si spotrebitelia kúpili nový telefón. Za každého žiadateľa žiadajú 60 eur.
Napriek tomu, že nová smernica umožňuje, aby spotrebiteľská organizácia z jednej krajiny zastupovala všetkých európskych zákazníkov, Pierani očakáva, že zo začiatku budú prebiehať skôr vnútroštátne súdy.
Ešte menej pravdepodobné je, že by sme vďaka novej smernici videli jednu žalobu, ktorá by spájala zákazníkov z USA s tými z Európy.
„Väčšina krajín s funkčným systémom kolektívnej žaloby nie je veľmi ústretová, pokiaľ ide o prijímanie žalobcov z iných jurisdikcií,“ hovorí Tzankova. „Do budúcna je určite čo zlepšovať“.