Tlak Komisie nepomohol, právne konanie pre segregáciu rómskych detí na Slovensku ide do ďalšej fázy

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/Adriána Hudecová]

Európska komisia vyčíta Slovensku umiestňovanie rómskych detí do špeciálnych škôl, alebo výhradne rómskych tried a škôl. Formálna výzva z roku 2015 podľa nej neviedla k prijatiu dostatočných opatení na riešenie tohto problému.

Európska komisia vo štvrtok oznámila, že zasiela Slovensku takzvané odôvodnené stanovisko, v ktorom ho žiada, aby dodržiavalo pravidlá EÚ týkajúce sa rovnakého zaobchádzania s rómskymi žiakmi. Odvoláva sa na smernicu EÚ o rasovej rovnosti, zakazujúcu diskrimináciu z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu vo viacerých kľúčových oblastiach života vrátane vzdelávania.

Eurokomisia v odôvodnenom stanovisku zároveň vyzýva Slovensko, aby dodržiavalo pravidlá EÚ týkajúce sa rovnosti. „Na Slovensku je neprimeraný podiel rómskych detí umiestňovaný do špeciálnych škôl alebo tried pre deti s mentálnym postihnutím a v hlavnom vzdelávacom prúde taktiež dochádza rôznymi spôsobmi k marginalizácii rómskych detí ich umiestňovaním do výhradne rómskych tried alebo škôl,“ píše sa v stanovisku exekutívy EÚ.

Ako sa ďalej uvádza, po formálnej výzve, ktorá bola Slovensku zaslaná v apríli 2015, Slovensko prijalo niekoľko opatrení zameraných na riešenie tohto problému, avšak Komisia ich považuje za nepostačujúce. „Po dôkladnom posúdení opatrení a monitorovaní situácie v teréne Komisia však dospela k záveru, že tieto opatrenia nepostačujú na vyriešenie tohto problému. Diskriminácia na školách z dôvodu etnického pôvodu je aj naďalej vážnym problémom,“ konštatuje.

Slovensko má dva mesiace na to, aby reagovalo a prijalo príslušné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení tohto prípadu Súdnemu dvoru EÚ.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR sa k stanovisku EK vyjadrí, až keď mu bude doručené a oboznámi sa s ním. TASR o tom informovali z tlačového odboru MŠVVaŠ.

Škola otvorená všetkým? Inklúziu rómskych detí Slovensko financuje hlavne z eurofondov

Národný projekt Škola otvorená všetkým podporuje model inkluzívneho vzdelávania v materských a základných školách. Na riešenie problému so segregovaným vzdelávaním detí z rómskych komunít však eurofondy nestačia. Potrebná je politická vôla. 

Ravasz: Opatrenia sme prijali, treba pokračovať v trende

Podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity Ábela Ravasza (Most-Híd) Slovensko v posledných rokoch prijalo mnoho opatrení, no priznáva, že súčasný stav ešte nie je uspokojivý.

„V posledných rokoch sme zaznamenali vo viacerých oblastiach pozitívne trendy, zníženie počtu rómskych detí v špeciálnych školách, naopak ich väčšie zastúpenie v predškolskej výchove, no východiskový stav bol taký zlý, že napraviť ho nepotrvá ani rok, ani štyri, možno ani desať rokov,“ upozornil Ravasz.

Ravasz pripomenul aj prijatie opatrení, znižujúcich segregáciu rómskych detí, napríklad zavedenie povinnej predškolskej dochádzky či rušenie nultých ročníkov.

S opatreniami je podľa neho oboznámená aj Európska komisia. „Komisia však začala tento proces už v roku 2015, ide o dlhodobý problém, preto i napriek pozitívnym trendom nie je stav ešte vyhovujúci,“ myslí si Ravasz o dôvode upozornenia komisie.

Je zároveň presvedčený, že Slovensko musí v nastúpenej ceste ísť ďalej. „Musíme pokračovať, aby sme stav zmenili, ale nie preto, aby sme vyhoveli Európskej komisii, ale preto, aby sme mali úspešnú krajinu,“ zdôraznil Ravasz.

Podstata segregácie by sa nemala riešiť kvôli tlaku z vonku

Výzvu Komisie podporilo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP). Tá žiada Slovensko, aby dodržiavalo pravidlá EÚ týkajúce sa rovnakého zaobchádzania s rómskymi žiakmi.

Stredisko sa v rámci svojho mandátu zaoberá problematikou segregácie rómskych detí. Vo svojich správach už niekoľko rokov upozorňuje a vydáva odporúčania štátnym orgánom na odstránenie tohto diskriminačného stavu.

„Stredisko bude dôsledne monitorovať, vyhodnocovať a následne informovať Európsku komisiu o konkrétnych krokoch prijatých zodpovednými inštitúciami,“ vyhlásila výkonná riaditeľka SNSĽP Katarína Szabová. Dodáva, že stredisko očakáva proaktívny prístup zo strany štátu a samospráv, zohľadňujúci výzvu Európskej komisie.

Ľudia stále veria, že rómsky problém vyriešime izoláciou, tvrdí splnomocnenec pre rómske komunity

Ak chceme zvýšiť efektivitu využívania eurofondov na integráciu marginalizovaných rómskych komunít, musíme najskôr vytvoriť správne legislatívne prostredie, tvrdí vládny splnomocnennec pre rómske komunity ÁBEL RAVASZ.

Podľa Jarmily Lajčákovej z Centra pre výskum etnicity a kultúry ide o prvý prípad, kedy by eurokomisia žalovala členský štát za systémovú diskrimináciu. Podstata segregácie by sa nemala riešiť kvôli tlaku zvonku, pretože nejdú po podstate a „robia len na oko“. „A zlyhanie – napriek deklarovanému množstvu opatrení – môže byť v očiach verejnosti pripisované neschopnosti detí ‚prispôsobiť sa‘ či zlyhaniu rodičov, čo vo svojich dôsledkoch môže posilniť rasizmus a vylučovanie,“ napísala na osobnom Facebookovom profile Lajčáková.

Pomoc deťom na okraji podľa nej má význam aj ekonomického hľadiska, pretože môže pomôcť mazať regionálne rozdiely. „Ale najmä preto, že dôstojné vzdelanie každého dieťaťa bez diskriminácie je hodnota, na ktorej u nás záleží,“ dodáva Lajčáková.

„Odvahu by mohol dodať napríklad aj posledný eurobarometer, ktorý ukazuje, že väčšina ľudí na Slovensku podporuje prehĺbenie integračných politík a to aj pri otázkach vo vzťahu k spoločnému vzdelávaniu detí,“ uzatvára.

Koniec konania pre skládku

EK tiež oznámila, že sa zároveň po vykonaní rozsudku Súdneho dvora EÚ rozhodla ukončiť konanie voči Slovensku v súvislosti so skládkou odpadu Považský Chlmec. „Slovensko vyplatilo na základe rozsudkov Súdneho dvora paušálnu pokutu vo výške jedného milióna eur, ktorej cieľom bolo účinne zabrániť podobným prípadom porušenia práva EÚ v budúcnosti, uvádza sa v stanovisku. EK ďalej konštatuje, že podľa dôkazov predložených slovenskými orgánmi boli časti skládky odpadu Považský Chlmec uzavreté.