Trump zmrazí financovanie Svetovej zdravotníckej organizácie, kritizuje ho šéf OSN aj Bill Gates

Tarik Jasarevic, hovorca (WHO) počas tlačovej konferencie v Ženeve. [EPA-EFE/Salvatore Di Nolfi]

Americký prezident Donald Trump nariadil pozastaviť príspevky pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) kvôli „zlému manažmentu“ koronavírusovej krízy. USA sú najväčším finančným podporovateľom organizácie. 

Počet úmrtí na COVID-19 dosiahol 125 tisíc, vo svete sú takmer dva milióny nakazených a miliardám ľudí pandémia výrazne zasiahla do života.

Vlády na celom svete trápi otázka, kedy je správny čas na zrušenie opatrení a naštartovanie zdevastovanej ekonomiky bez toho, aby sa to skončilo druhou vlnou infekcií.

Zatiaľ čo sa svet snaží prekonať vrchol pandémie, prezident Trump sa rozhodol pozastaviť platby pre WHO. Len za minulý rok prestavujú americké príspevky 400 miliónov dolárov.

Financovanie sa zastaví dokým prebieha vyhodnocovanie úlohy WHO v, slovami prezidenta Trumpa, „výrazne zlom manažovaní a zatajovaní šírenia koronavírusu“. Prezident obvinil organizáciu so sídlom v Ženeve z toho, že dala prednosť „politickej korektnosti na úkor opatrení na záchranu životov“.

Nákazu bolo možné udržať s veľmi „malým počtom mŕtvych“, ak by WHO presne vyhodnotila situáciu v Číne, kde choroba vypukla koncom minulého roka, myslí si americký prezident.

Trumpov krok kritizoval generálny tajomník OSN António Guterres. Toto podľa neho nie je čas na znižovanie financovania alebo hľadania chýb.

„Keď konečne obrátime list za touto epidémiou, musí prísť čas, aby sme sa pozreli a plne pochopili, ako sa choroba objavila a rozšírila s tak rýchlym devastujúcim účinkom po celom svete a ako všetci zúčastnení na krízu reagovali. Ten čas ešte nenastal,“ povedal Guterres.

Ku kritike sa pridal aj zakladateľ Microsoftu a filantrop Bill Gates. Trumpovo rozhodnutie zastaviť financovanie WHO v čase svetovej zdravotníckej krízy je „presne také nebezpečné, ako to znie.“

Gatesova nadácia (Bill & Melinda Gates Foundation) je druhým najväčším financovateľom WHO po USA.

Trumpov útok na WHO prišiel v čase, keď USA podľa čísiel John Hopkins University zaznamenali rekordný počet 2228 obetí za 24 hodín.

Trump pritom sľubuje reštartovať veľké časti ekonomiky „veľmi skoro“. USA sa znovu otvoria „po krásnych malých kúskoch“, pričom otvorenie najviac postihnutých oblastí ako New York bude trvať o niečo dlhšie.

Otvorení v púšti?

S narastajúcou nádejou, že pandémia v niektorých ohniskách sveta už prekročiila vrchol mnohé krajiny postupne rušia obmedzenia.

V Taliansku, jednej z najťažšie postihnutých krajín sveta, sa znovu otvorili kníhkupectvá, práčovne, papiernictva a obchody s detským oblečením. Mnohí majitelia týchto prevádzok sa však rozhodli nechať zatvorené.

„Mať otvorené na púšti? Prečo? Kníhkupectvo je miesto, kde ľudia medzi sebou komunikujú – otváranie obchodov, do ktorých nikto nechodí, je nebezpečné zo všetkých hľadísk,“ povedala majiteľka kníhkupectva v Miláne Cristina Di Caio.

Španielsko povolilo obnovenie prác v niektorých továrňach a na staveniskách. Očakáva sa aj to, že Nemecko zmierni niektoré opatrenia v stredu, 15. apríla. Európska komisia zase navrhuje členským štátom „cestovnú mapu“ koordinovaného ukončenia opatrení.

V populárnej nákupnej časti vo Viedni sa objavili zákazníci s maskami po tom, čo vláda povolila opätovné otvorenie niektorých malých obchodov po celom Rakúsku.

„Len dúfam, že ešte nie je príliš skoro na zmierňovanie zákazov,“ uviedla pre agentúru AFP 75-ročná dôchodkyňa Anita Kakac.

Nevyhnutné a neudržateľné

Ľudia inde vo svete sa však držia obmedzení. Napríklad v Indii ostane 1,3 miliarda ľudí „uzamknutá“ až do 3. mája a to napriek tomu, že milióny chudobných ľudí tam sú bez akejkoľvek podpory.

Zatiaľ čo vírus vyzerá byť v niektorých bohatších častiach Európy na ústupe, pomaly sa šíri do Afriky, kde zaznamenali doposiaľ 15 tisíc nakazených a 800 úmrtí. „Zákazy a obmedzenia sú na väčšine územia Afriky nevynútiteľné a neudržateľné,“ hovorí Jakkie Cilliers z Inštitútu bezpečnostných štúdií so sídlom v Pretórii (ISS).

„Snažíte sa urobiť niečo, čo nie je možné a tým odsudzujete ľudí na voľbu medzi hladom a ochorením. Nie je možné, aby desať ľudí žijúcich v plechovej búdke nechodilo tri týždne von.“

Podobná kríza sa objavuje aj v Ekvádore, kde hlad strieda strach z vírusu, hlavne pre obyvateľov v zanedbaných oblastiach ťažko postihnutého mesta Guayaquil.

„Polícia chodí s bičom, aby rozohnala ľudí, nech bežia preč, ale ako poviete chudobnému človeku, aby ostal doma, ak nemá dostatok jedla?“ povedal Carlos Valencia, 35 ročný učiteľ.

V niektorých častiach sveta, kde choroba vypukla skôr, sa však situácia postupne vracia k určitému zdaniu normálneho života. Južná Kórea smeruje v stredu, 15. apríla, k volebným urnám. Napriek vírusu sa očakáva vysoká účasť.