Vzdelávanie má byť politická priorita, nie téma politikárčenia

Koferencia: Vzdelávanie 2.0: Tvoríme víziu [AmCham Slovakia]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Vzdelávanie na Slovensku 2.0: Tvoríme víziu

Pre zmeny vo vzdelávacom systéme si v prvom rade musíme získať učiteľov, hovorí šéf parlamentného výboru pre školstvo. Zároveň ich však treba zaplatiť, aby dopredu neprichádzali o 40 % príjmov v porovnaní s inými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi, dodávajú odborníci.

„Často si pomáham citátom z podobnej diskusie s nebohým Martinom Filkom (bývalým šéfom Inštitútu finančnej politiky na MF SR, pozn.red), ktorý pred pár rokmi povedal: ‚Všetci ľudia v mojom tíme chceme dať viac peňazí do školstva, máme na to všetky analýzy. No udeje sa to len vtedy, keď všetci budeme na to tlačiť, aby aj politici cítili, že je to téma, ktorej sa stojí za to venovať‘.“

Takto otvoril konferenciu „Vzdelávanie na Slovensku 2.0: Tvoríme víziu“ jej moderátor Stanislav Boledovič, zakladateľ a CEO Teach for Slovakia.

Predseda výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomír Petrák (SMER-SD) suhlasí, že vzdelávanie ako hodnota v spoločnosti chýba.

 

Slovensko je v ukazovateli pomeru výdavkov na školstvo k HDP v rebríčku OECD na 4. mieste od konca 

 

 

Pre akúkoľvek reformu vzdelávania je podľa Petráka kľúčový prvok učiteľov. Čisté nalievanie peňazí neprináša od istej úrovne také výrazné zlepšenie. „Reformy budú realizovať najmä učitelia a to 80 až 90 % súčasných učiteľov. Budeme ich musieť pre reformy získavať,“ hovorí šéf parlamentného výboru.

„Zmenám, ktoré budú prichádzať do vzdelávacieho systému, musíme dať istú voľnosť, aby sa nikto necítil v meniacom sa systéme nekomfortne, lebo výkonnosť bude tomu zodpovedať.“

Platy učiteľov

Na otázku, čo bránilo tomu, aby politici za posledných 5 až 10 rokov výraznejšie zvýšili platy učiteľov, odpovedá Petrák rebríčkom priorít, ktorý formovali ekonomické okolnosti v danom čase.

Podľa neho „ak máte 15-20 % nezamestnanosť a extrémne výdavky do sociálnej sféry, tak nerobíte prioritne zmeny v systéme vzdelávania, kde sa výsledky prejavujú až v horizonte 10, 15, 20 rokov. Nie je to ten moment, ktorý automaticky pozdvihne krajinu, tak je logické, že sa bude venovať iným veciam.“

Nemá to byť výhovorka, ale aj takýto spôsob uvažovania je podľa neho legitímny.

Cieľ 1,2 násobok priemerného platu v národnom hospodárstve z roku 2013 sa dosiahol v roku 2017. Nová méta dosiahnuť výšku platov učiteľov na úrovni 85 % priemeru platov vysokoškolsky vzdelaných (priemer OECD) je podľa Petráka šťastnejšie vyjadrená ako 1,6 násobok priemerného platu v národnom hospodárstve, čo by bol ekvivalent.

Referencia na priemer OECD podľa jeho slov zabráni, aby verejnosť vnímala, že učiteľ má o 60 % viac ako bežný človek, aby to „nespôsobovalo nejakým spôsobom závisť.“

 

Atraktivita povolania: Učiteľka/učiteľ bude na Slovensku zarábať 62 % toho, čo jeho spolužiaci s vysokoškolským vzdelaním na iných pozíciách. Ak sa dnes niekto rozhodne pre povolanie učiteľa, dopredu sa vzdáva 40  % svojich príjmov.

 

Spoločenský status učiteľa

Predseda výboru AmCham pre spoluprácu akadémie a biznisu, František Jakab,  vidí spoločenskú objednávku na zmenu ako kľúčovú. Posledné roky si to podľa neho spoločnosť uvedomuje viac.

Nevyhnutnosťou je dohoda naprieč politickým spektrom a synergie práce viacerých rezortov.

„Je nutné vrátiť status učiteľa, ktorý bol v minulosti významný. Notár, učiteľ a farár to nebolo povolanie, ale poslanie.“

Zmena musí nastať aj na pedagogických fakultách, kde musí ísť o kvalitu. „Ako sa hovorí priemerný pedagóg učí, dobrý vysvetľuje a najlepší inšpiruje.“

Svoju úlohu zohrá aj tlak zo strany priemyselnej sféry, ktorá pochopila, že sa musí podieľať na formovaní vzdelávacej infraštruktúry. „Záujem priemyselnej sféry si začínajú všímať aj politici,“ myslí si František Jakab.

Absolventi bez jazykov a mäkkých zručností

Potvrdzujú to aj skúsenosti personalistky spoločnosti Adient Stanislavy Valientovej Psotovej. Konštatuje problém mnohých firiem: nedostatok stredoškolských a vysokoškolských absolventov s technickým vzdelaním.

Ak sa aj absolventi nájdu, ich najčastejšími nedostatkami sú neznalosť jazykov a chýbajúce mäkké zručnosti.

„Málokto má plynulú angličtinu. Ešte iný svetový jazyk je úplná výnimočnosť.“ Firma očakáva, že absolventi budú schopní riešiť technické problémy systémovo, a nesiahnu napríklad po prvom riešení. Rezervy majú aj v prezentačných zručnostiach, kritickom myslení či manažovaní svojho času.

Podľa Psotovej by mala by byť do štúdia povinne zakomponovaná prax. „Absolventi prichádzajú a nemajú predstavu ako vyzerá práca vo firme v oblasti, ktorú študovali. Prichádzajú veľmi sebavedomí a s nereálnymi očakávaniami, že sa do pol roka stanú členmi manažmentu.“

Spolupráca biznis-akadémia

Sami sa vo firme preto snažia spolupracovať so všetkými stupňami vzdelávania. Organizujú letnú 6-týždennú prax pre vysokoškolákov, ktorí pod dohľadom mentorov riešia reálny technický problém. „Často sú ich riešenia nekonvenčné, ale zaujímavé a aplikovateľné,“ tvrdí HR manžérka.

So strednou odbornou školou priemyselného dizajnu má firma projekt umeleckej praxe, v ktorom študenti tvoria vlastný dizajn automobilového sedadla.

„Ideme aj na základné školy motivovať, aby si deti vybrali školu s technickým zameraním“ Ako formu tu volia denný letný tábor.

 

V celej EÚ omnoho menej študentov končí s magisterským stupňom štúdia. Na Slovensku je to  až 80 % študentov. V EÚ je to okolo 40 %, keďže je omnoho bežnejšie, že po ukončení 4 ročného bakalárskeho štúdia prejdú do praxe.  

Riaditeľ škôlky a základnej školy Montessori v Bratislave Ivan Juráš je jeden z autorov programu „Učiace sa Slovensko.“

Pri tvorbe tohto dokumentu sa podľa jeho slov snažili o spoločenskú zhodu. Jej komponentmi musia byť zhoda politická a odborná.

„Vo vzdelávaní by sa mala prestať robiť politika. Ak sa na tom dokážeme zhodnúť, potom sa môžeme posunúť dopredu a k nejakému prieniku.“

To sa podľa neho stalo vo Fínsku, kde sa téma vzdelávania prestala riešiť ako politická agenda. „Nosná vrstva sú odborníci, politici prestali s politickými ambíciami interferovať do tohto procesu.“

„Kľúčová úloha školy je naučiť dieťa schopnosti prispôsobiť sa zmenám,“ myslí si Juráš.

 

Výsledky testovania PISA. „To je ovocie vlád spred roka 2006, kedy tento pokles začal,“ hovorí Stanislav Boledovič z Teach for Slovakia.  

 

Volebné preferencie podľa výsledkov študentov v škole. Neúspech priamo zvyšuje pravdepodobnosť, že budú voliť ĽSNS.

 

Článok vychádza v rámci Špeciálu venovaného konferencii AmCham Slovakia.