Pandemická vlna v Číne pritom môže ešte viac oslabiť globálnu ekonomiku, napríklad obmedzením dodávok komponentov pre priemysel. Niektorí európski a americkí predstavitelia preto diskutujú, ako a či vôbec dokážu Pekingu pomôcť zvládnuť situáciu.
Na základe predchádzajúcich vĺn pandémie zdravotnícki experti tvrdia, že kľúčom úspechu je pripravené zdravotníctvo, presný zber a zdieľanie dát, ako aj otvorená komunikácia. Viacero z tých vecí však v Číne chýba.
Čínski predstavitelia v minulosti tvrdili, že ich politický systém je vhodnejší na zvládnutie pandémií. Vyzdvihovali tiež efektívnosť čínskych vakcín oproti západným. Skúsenosti však ukazujú opak. Pre čínske vedenie tak môže byť akceptovanie pomoci politicky citlivé.
„Čínsky vakcínový nacionalizmus je hlboko zakorenenou pýchou (prezidenta) Si Ťin-pchinga. Akceptovanie západnej pomoci by prezidenta Si nie len ponížilo, spochybnilo by aj jeho často propagovaný naratív o nadradenosti čínskeho modelu vládnutia,“ hovorí Craig Singleton, zástupca riaditeľa čínskeho programu v Nadácii pre ochranu demokracií.
Akékoľvek rozhovory medzi európskymi, americkými a čínskymi predstaviteľmi sa tak odohrávajú v zákulisí a verejná komunikácia je opatrná. Hlavný americký poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan minulý týždeň informoval, že americkí a čínski predstavitelia diskutovali o prístupe ku pandémii COVID-19 začiatkom mesiaca v rámci prípravy na budúcoročnú cestu ministra zahraničia Antonyho Blinkena do Pekingu.
Západné krajiny by mohli Čine dodať napríklad mRNA vakcíny prispôsobené Omicron variantu vírusu, ktoré sú podľa mnohých expertov účinnejšie než čínske. Nemecký kancelár o tom diskutoval počas minulomesačnej návštevy Pekingu spolu so šéfom výrobcu vakcíny BioNTech Uğurom Şahinom.
Západ však čínsku vládu otvorene nevyzýva, aby prijala zahraničné vakcíny. A Peking sa neponáhľa pomoc akceptovať. Podľa čínskych predstaviteľov dokáže vďaka „inštitucionálnym výhodám“ situáciu zvládnuť aj bez nej. Počet obetí pandémie v Číne je stále nižší než 1,1 milióna úmrtí v Spojených štátoch amerických či 2,1 milióna v Európe.
Americký Pfizer sa napriek tomu minulý týždeň dohodol s lokálnou čínskou firmou na dovoze antivirotika Paxlovid používaného pri liečbe COVID-u.
Napriek rastúcej rivalite medzi Západom a Čínou možné hospodárske následky novej vlny pandémie vzbudzujú obavy vo Washingtone aj európskych metropolách. „Chceme, aby Čína COVID zvládla,“ povedal nedávno americký prezident Joe Biden. „Je to predovšetkým v záujme čínskeho ľudu, no je to aj v záujme ľudí na celom svete.“
Podľa niektorých expertov je však už neskoro. „Čo urobíte, keď je hurikán piatej triedy hodinu a pol od pobrežia? Ak ste nič neurobili dovtedy, je neskoro,“ hovorí Michael Osterholm, riaditeľ Centra pre výskum a politiky infekčných chorôb pri Univerzite v Minnesote.
„Pandémia v najbližších týždňoch prebehne (Čínou). Je škoda, že na to nemysleli pred šiestimi či desiatimi mesiacmi. Mohli tak získať čas na lepšiu prípravu.“
Pandémiu môžu komplikovať pridružené problémy. Viac ako 160 miliónov ľudí v Číne trpí cukrovkou. Šesť miliónov Číňanov starších ako 80 rokov nie je zaočkovaných, upozorňuje Janžong Huang z Rady pre medzinárodné vzťahy.
Južná Kórea, ktorá má jednu z najnižších úrovní úmrtnosti na COVID spomedzi veľkých krajín, zvládla pandémiu zaočkovaním čo najväčšej časti populácie, posilnením nemocníc pred tým, ako zrušila pandemické opatrenia, a dobrou komunikáciou s verejnosťou, hovorí Dr. Jerome Kim, generálny riaditeľ Medzinárodného vakcinačného inštitútu v Soule.
Vláda vytvorila zdravotné centrá a aplikácie, ktoré radili ľuďom so symptómami, ako nenakaziť ostatných. „Deje sa to teraz v Číne? Nevieme,“ hovorí Kim.