Protesty v Bulharsku sú aj o slobode médií

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Protest v Sofii, 29. júla. [EFE-EPA/Vasil Donev]

Protesty v Bulharsku sú skutočným občianskym protestom proti straníckemu štátu a v prospech základných demokratických práv, ako je sloboda médií, píše novinárka Maria Stoyanova.

Maria Stoyanova je novinárka. Pôsobila ako predsedníčka Regulačného orgánu pre audiovizuálne médiá v Bulharsku a bola dlhoročnou vedúcou kancelárie a korešpondentkou bulharskej národnej televízie v Nemecku.

Protestujúci v Bulharsku boli v utorok (28. júla) v uliciach už 21. deň po sebe. Nejde iba o demonštrácie so sociálnymi požiadavkami, ale o zhromaždenie za základné demokratické práva.

V Sofii prší – letná búrka, bežná v tejto sezóne. Protesty sa konajú približne o siedmej večer, kedy sa dav zhromažďuje v centre mesta medzi budovami vlády, kanceláriou prezidenta a parlamentu.

A napriek dažďu tam sú. Demonštranti a ich píšťalky, vuvuzely a ručne vyrobené plagáty. Je zrejmé, že nejde o protest strany, ale o skutočné občianske protesty. Opoziční politici sú síce viditeľní, ale nie tak veľmi. Ľudia protestujú kvôli korupcii, podobne ako v roku 2015 v Rumunsku a žiadajú novú morálku v politike, tak ako v Rakúsku v roku 2019.

Požiadavky na pluralizmus sú prítomné aj vo verejnoprávnom vysielaní, s požiadavkou na rezignáciu jeho generálneho riaditeľa, rovnako ako v Poľsku a Maďarsku.

Nie len právny štát, ale všetky hodnoty Únie. Šimečka navrhuje reformu kontroly členských štátov

Cieľom správy slovenského europoslanca je upratať a prepojiť nástroje na ochranu základných hodnôt EÚ. Ako cestu k tomu navrhuje uzavrieť dohodu troch hlavných inštitúcií EÚ – Komisie, Rady a Parlamentu.

Bulharskí demonštranti sú zrelí európski občania. Patria k ľuďom, ktorí požadujú „normálnosť“ a „spravodlivosť“. Niekedy používajú silné slová. Veď balkánska krv vrie. Polícia hneď na začiatku reagovala voči mladým ľuďom brutálnym násilím. Úrady odpovedali pomaly, a tým ďalej provokovali protestujúcich. Hnev Bulharov však nie je namierený voči polícii, ale proti štátu jednej strany.

Protesty zasiahli aj budovu verejnej bulharskej národnej televízie (BNT). Vo svojej najnovšej správe Reportéri bez hraníc už tretí rok po sebe potvrdili 111. priečku v oblasti slobody médií. Zdôraznili, že od chvíle, kedy bol Emil Koshlukov zvolený za generálneho riaditeľa, redakčná politika národného vysielateľa sa premenila na provládnu propagandu.

Koshlukov je bývalý poslanec, bývalý líder strany a bývalý programový riaditeľ nacionalistického televízneho kanálu vo vlastníctve strany. Medzi jeho metódy riadenia patria napríklad iniciatívy na zasahovanie do vnútorného obsahu.

Zasahoval napríklad v prípade Svätej synody bulharskej pravoslávnej cirkvi a prijal opatrenia proti vnútornému programu BNT, ktorý podľa neho kritizoval vládnu politiku voči cirkvi.

Otvorený list novinárov, ktorých Koshlukov vyhodil a v ktorom žiadali jeho rezignáciu a návrat BNT verejnosti, podporilo aj 1 300 veľkých mien z bulharského kultúrneho, športového, finančného a mediálneho života.

Diskusia o bulharskom predsedníctve sa zvrtla na korupciu a korytnačky

Vláda Bojka Borisova si v Európskom parlamente vypočula ostrú kritiku, v bulharskom bude čeliť odvolávaniu.

Protesty v Bulharsku nie sú len sociálne. Takisto vyslovujú požiadavku na základné demokratické práva, slobodu médií a politického pluralizmu pre nezávislé štátne inštitúcie.