Ronald Blaško: Štyri otázky a komentáre k vzdelaniu budúcnosti

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ronald Blaško, výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory v SR [AmCham Slovakia]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Vzdelávanie na Slovensku 2.0: Tvoríme víziu

Výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory na Slovensku ponúka niekoľko úvah o vplyve rodičov na vzdelanie detí, kvalite učiteľov a meta-zručnostiach.

Pôvodná verzia tohto textu odznela ako úvodný príhovor Ronalda Blaška na konferencii Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike (AmCham Slovakia) Vzdelávanie 2.0: Tvoríme víziu

Vážené dámy, vážení páni,

je pre mňa cťou, že Americká obchodná komora v SR spolu so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku, spoločnosťami CISCO, Citi, Adient a Európskou investičnou bankou mohli 12. júna privítať mnohých expertov na podujatí s osobitným dôrazom na kvalitu vzdelávania na Slovensku. Táto téma je mimoriadne dôležitá pre Slovensko, EÚ, ako aj celý moderný svet a zároveň je mne osobne veľmi blízka.

Predpokladám, že väčšina z nás sme rodičia a vnímame, že schopnosti, zručnosti a vedomosti našich detí sú spoluproduktom nášho vzdelávacieho systému. Zároveň sme sami súčasťou dynamického ekonomického a sociálneho prostredia, ktorého imperatívom je neustále rozširovanie vedomostí a obmena už získaných zručností.

Všetci si uvedomujeme, že na plnohodnotné uplatnenie nášho osobného potenciálu, úspech v profesionálnom živote, ale aj na úspech samotnej krajiny v globalizovanej ekonomike, je kvalitné vzdelanie absolútna nevyhnutnosť.

Americká obchodná komora v SR spolu so svojimi členmi vníma problémy slovenského vzdelávacieho systému v troch kľúčových oblastiach, kde okrem pomenovania hlavných problémov navrhuje aj súbor praktických opatrení, ktoré môžu pozitívne prispieť k relatívne rýchlym zmenám a zlepšeniam.

Rád by som sa s vami podelil o štyri otázky a štyri komentáre, ktoré, verím, môžu byť pozitívnym impulzom.

Otázka č. 1: Mám štrnásťmesačnú dcéru. Je predpoklad, že do pracovného procesu bude vstupovať okolo roku 2040. Netuším, aké vedomosti a zručnosti bude v tom čase potrebovať, aby sa uplatnila na trhu práce. Tým menej viem, čo všetko sa bude musieť naučiť počas trvania jej produktívneho veku, t.j. do roku približne 2090. Na čo by som mal dávať, ja ako rodič, dôraz pri riešení otázky vzdelania môjho dieťaťa? Ako môžem rozpoznať, či vybraná škola je tá správna pre moju dcéru a čo môžem urobiť, ak už daná škola nie je tá najoptimálnejšia?

Komentár č. 1: Vo veku troch rokov má priemerné dieťa v USA v rodine rodičov s vysokoškolským vzdelaním slovnú zásobu 1200 slov. Priemerné dieťa v rodine nezamestnaných na sociálnych dávkach iba 400 slov. Tento rozdiel sa už iba málokedy podarí odstrániť. Rozvoj detí v skorom veku preto stále viac sleduje „výuku rodičov“, keďže ich vplyv na dieťa je ďaleko najväčší. Vzdelanie rodičov má väčší vplyv ako gény, peniaze a školy (mega study USA 2006) a najväčší vplyv má na deti do troch rokov.

Podľa profesora Jamesa Heckmana z Chicagskej univerzity (Nobelova cena za ekonómiu za rok 2000) je investícia do predškolských zariadení a rozvoja dieťaťa v skorom veku investíciou s najlepšou návratnosťou. Schopnosť sústrediť sa, v čase, keď technológia neustáleho „vyrušovania“ predbehla technológiu „koncentrovania sa“ a schopnosť tímovej spolupráce sa neskôr premietne do mnohých pozitív vrátane vyššieho príjmu a zníženia rizika nezamestnanosti, uväznenia, ale aj tínedžerskej delikvencie.

Otázka č. 2: Je kvalitnejšie vzdelanie spojené so zvýšenými výdavkami na vzdelávanie?

Komentár č. 2: Krajiny OECD od sedemdesiatych rokov minulého storočia výrazne zvýšili výdavky na vzdelanie, ale výsledky testov nezaznamenali výrazné zlepšenie. To neznamená, že množstvo zdrojov nemá žiaden vplyv, ale od určitej hranice nie je systematický vzťah medzi výškou výdavkov a výsledkami študentov.

Otázka č. 3: Na základe akých kritérií rozoznáme kvalitného učiteľa a ako zlepšíme spoločenské postavenie učiteľov?

Rozdiel v kvalite učiteľov je jeden z rozhodujúcich faktorov. Dôležité je, ako sa robí výber učiteľov v krajine. Úspešné krajiny ako Južná Kórea a Fínsko lákajú na učiteľské povolanie hornú tretinu najlepších študentov stredných škôl, čo je v kontraste s inými krajinami, obzvlášť s krajinami bývalého východného bloku. Spoločenské uznanie učiteľského povolania má významný vplyv, avšak jeho zvýšenie je veľmi dlhodobá záležitosť.

Otázka č. 4: V súčasnosti, keď je prístup k vedomostiam ľahší ako kedykoľvek v minulosti  a nové informácie sú dostupné takmer okamžite, ktoré zručnosti sú tie víťazné, tzv. meta-zručnosti, ktoré pretrvajú aj do budúcnosti?

Komentár č. 4: Neustále vzdelávanie sa stáva dôležitejším než samotné okamžité vedomosti. To znamená, že sebamotivácia a zvyk sa neustále učiť až do záveru produktívneho veku, schopnosť koncentrovať sa a tímovo spolupracovať plus improvizovať budú predstavovať príklad meta-zručností. Podľa Harvard Business Review náš svet už prešiel od industriálnej ekonomiky k poznatkovej ekonomike a aktuálne sme na ceste od poznatkovej ekonomiky k ľudskej, či humánnej ekonomike, kde bude rastúci dopyt po ľudskom faktore v kombinácii s technológiami a strojmi.

Na záver by som rád použil citát od Ludwiga Wittgensteina: „To čo som vám chcel povedať pozostávalo z dvoch častí: z myšlienok, ktoré ste počuli, a ktoré ste nepočuli. A práve tie druhé sú tie dôležité.“ Dúfam, že tie dôležité zaznejú počas nadchádzajúcich diskusií o potrebe kvality a vízie vzdelávacieho systému na Slovensku.

 

Vzdelávanie má byť politická priorita, nie téma politikárčenia

Pre zmeny vo vzdelávacom systéme si v prvom rade musíme získať učiteľov, hovorí šéf parlamentného výboru pre školstvo. Zároveň ich však treba zaplatiť, aby dopredu neprichádzali o 40 % príjmov v porovnaní s inými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi, dodávajú odborníci.

 

Článok vychádza v rámci Špeciálu venovaného konferencii AmCham Slovakia.