Slovensko má jedinečnú šancu skrátiť čas, za ktorý sa onkologickí pacienti dostanú od diagnostiky k liečbe až na tretinu

Komerčný obsah

[AmCham Slovakia]

Bratislava – 28. október 2020 – Cesta onkologického pacienta k liečbe je zdĺhavá. Inovatívne technológie ju dokážu významne urýchliť a Slovensko by ich dokázalo obstarať vďaka fondu obnovy EÚ. Celkový čas, za ktorý sa pacient, napríklad s rakovinou pľúc, dostane k liečbe stanovenej klinickým onkológom, prebehne na Slovensku v priemere až 160+ dní. Najdlhšia doba čakania je na návštevu špecialistu, v priemere až 91 dní. Pri optimálnom nastavení systému s využitím digitalizácie a AI by bolo možné tento proces skrátiť na jednu tretinu, teda zhruba na 60 dní. Tieto závery odzneli na odbornom webinári Americkej obchodnej komory v SR, ktorý sa snažil kriticky pozrieť na cestu onkologického pacienta za liečbou a upozorniť na málo inovácií v slovenskom zdravotníctve.

Inovatívne technológie vedia pomôcť pri diagnostike a komunikácii. Ide napríklad o personalizovanú medicínu, technológie hodnotiace genetické variácie spojené s chorobami, telemedicína, systém pre podporu klinického rozhodovania, internet vecí, kde bežné lekárske prístroje môžu zhromažďovať neoceniteľné dáta, poskytnúť ďalší prehľad o symptómoch a trendoch, či umožniť vzdialenú starostlivosť.

Iniciatívu podporili spoločnosti Amgen, Johnson & Johnson – divízia Janssen, Novartis, Microsoft, MSD a Roche.

Zdĺhavá cesta onkologického pacienta za liečbou

Cesta pľúcneho onkologického pacienta k samotnej liečbe trvá na Slovensku podľa Výboru pre zdravotníctvo Americkej obchodnej komory v SR 160 až 185 dní. Najzdĺhavejšia je pritom cesta od všeobecného lekára k špecialistovi. Podľa štatistiky NCZI1 tento čas predstavuje 87 až 91 dní. Následná cesta pacienta od špecialistu ku klinickému onkológovi trvá ďalších približne 23-30 dní. Od príchodu pacienta ku klinickému onkológovi k liečbe prebehne v prípade operabilného scenára ďalších 44 až 54 dní, v prípade neoperabilného scenára približne14 až 24 dní.

Pri optimálnom nastavení systému s využitím digitalizácie a AI by bolo možné tento proces po konzultácii so všeobecnými lekármi aj klinickými onkológmi z terénu skrátiť na jednu tretinu teda zhruba na 60 dní. Pre mnohých onkologických pacientov môže znamenať zvýšenú šancu na prežitie,“ uviedol onkológ MUDr. Štefan Korec.

CDSS (Clinical Decision Support System), AI (Artificial Intelligence), IoT (internet of Things), NGS (Next-Generation Sequencing)

Podľa odborníkov až 54 percent pacientov sa dostane k liečbe až v neskorom 4. štádiu rakoviny pľúc. Stále pritom neexistuje tzv. “navigačný systém pacienta“, ktorý by chorého správne nasmeroval a vysvetlil mu postupnosť krokov v celom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Pacientkou s rakovinou pľúc je aj Eva Sládková z Bratislavy, ktorej sa ochorenie podarilo odhaliť až vďaka tretiemu špecialistovi. „Zmenšilo sa mi oko a ak som šla k očnému špecialistovi. Po mesačnej neúspešnej liečbe oka som sa rozhodla navštíviť iného špecialistu, ktorý mi povedal, že za problémami s okom môže byť nádor, ktorý tlačí na očné cievy. Poslal ma za neurologičkou a tá ma potom poslala do nemocnice, aby mi urobili riadne vyšetrenie prostredníctvom CT a MRI. Na neurológii som ležala týždeň a tam sa teda zistilo, že mám nádor na pľúcach. Ihneď ma poslali o pár poschodí nižšie a operovali ma. Našťastie ochorenie sa podarilo podchytiť v skoršom štádiu,“ opisuje svoju cestu pacientka Eva Sládková v diskusii. Aby dostala prístup k inovatívnej liečbe, musela požiadať o výnimku a iniciatívne si zorganizovať vlastnú finančnú zbierku na pokrytie nákladov. V súčasnosti berie už dva roky imunoterapiu.

Slovenský onkologický pacient má podľa údajov AIFP² v porovnaní s okolitými krajinami najhorší prístup k moderným inovatívnym liekom. Iba 38 percent onkopacientov sa u nás lieči inovatívne. Podľa AIFP na Slovensku je dostupná iba necelá štvrtina liekov na rakovinu, ktoré odporúčajú európski odborníci. Pacient by mal pritom dostať najúčinnejšiu liečbu v prvej línii liečby, a to z hneď niekoľkých dôvodov:

1. Finančná úspora namiesto zdĺhavej a často neúčinnej liečby

2. Zdravotná úspora – neničí zdravie pacienta ako klasická liečba

3. Časová úspora – čas lekára, ktorý môže podať liečbu najvhodnejšiu pre pacienta.

Ako konkrétne zmenia inovácie cestu onkopacienta?

Inovatívne technológie je možné využiť v každej fáze cesty pacienta. Mnoho technologických riešení pomáha automatizovať a štandardizovať liečebné postupy a diagnostiku. Môžu pomôcť lekárom zvýšiť presnosť diagnostiky, minimalizovať riziko chybovosti, skrátiť čakacie doby a duplicitné vyšetrenia, zaviesť integrované platobné modely založené na výsledkoch.

Podľa MUDr. Štefana Korca pokrok v onkológii dnes nie je možný bez využívania nových technológií ako AI a digitalizácia. „Na Slovensku by mal byť štandardom univerzálny komunikačný systém, kde by všetci participanti na manažmente pacienta mohli nájsť relevantné informácie. Rovnako by celý proces manažmentu pacienta od prvých príznakov až po liečbu mal prebiehať v mantineloch štandardov ESMO (Európskej Spoločnosti Klinickej Onkológie) modifikovaných našim ministerstvom zdravotníctva. Optimálnym využitím moderných technológií je možné znížiť úmrtnosť pacientov aj ušetriť finančné prostriedky,“ povedal MUDr. Štefan Korec.

Pri zefektívnení komunikácie pacient – lekár môže pomôcť napríklad aj elektronický súhrn príznakov pred návštevou lekára s upozornením na možnosť nádorového ochorenia, diaľkové monitorovanie a telemedicína. Technológie vedia ponúknuť pacientovi napríklad špecialistu s najkratšou čakacou dobou, elektronické objednávanie k špecialistovi, dvojsmernú výmenu výsledkov vyšetrení a diagnostických záverov na jednotlivých špecialistov, čo významne redukuje duplicitné vyšetrenia.

Patológ prof. Lukáš Plank v diskusii upozornil, že dnes v ére precíznej medicíny, sa okrem histológie vyžaduje aj identifikácia molekulovo-patologických faktorov nádoru, tzv. prediktívnych biomarkerov. Vyšetrovanie prediktívnych biomarkerov vyžaduje centralizáciu vyšetrení do diagnostických centier disponujúcich kvalifikovaným personálom, materiálno-technickým zázemím a intelektuálnym „know-how“. Dnes sa aj na Slovensku, podobne ako v iných krajinách EU, vyžaduje prejsť z doterajších metód na štandardizované panelové génové analýzy s použitím metód masívneho paralelného sekvenovania (NGS). Tieto metódy poskytujú pacientovi a jeho onkológovi komplexnejšiu informáciu o onkologickom ochorení a sú časovo a ekonomicky efektívnejšie, keďže umožňujú výber najvhodnejšej inovatívnej liečby pre individuálneho pacienta,“ povedal prof. Lukáš Plank.

Microsoft v spolupráci s partnermi ponúka na Slovensku mnoho riešení s cieľom zabezpečiť lepšiu skúsenosť, starostlivosť a vyššiu efektivitu v zdravotníctve. „Naším cieľom je efektívne využitie času lekára a aj pacienta, a preto poskytujeme riešenia pre virtuálne návštevy lekára, natrénované modely (algoritmy), ktoré hľadajú znaky rakoviny pľúc v obrazovej zdravotnej dokumentácií (CT a RTG) a otvorené cloudové API, ktoré prináša komplexný pohľad na pacienta vďaka využitiu zdravotníckych dát z rôznych zdrojov. Sme pripravení pomáhať zdravotníckej komunite na Slovensku poskytovaním najmodernejších možných technológií na podporu zdravotníckeho systému, lekárov a pacientov v snahe o čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť,“ uviedol Yakov Ozer, technologický expert pre zdravotníctvo v spoločnosti Microsoft.

Riziko vzniku rakoviny sa pritom podľa WHO týka na Slovensku troch z desiatich ľudí mladších ako 75 rokov. Podľa odhadov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2020 presiahne počet prípadov novo-diagnostikovaných onkologických ochorení v SR po prvýkrát hranicu 40-tisíc. Nové technologické trendy a ich aplikácie v zdravotníctve majú obrovský potenciál radikálne zmeniť manažment pacienta a často zachraňovať životy. Slovensko by malo využiť čerpanie EU fondov a investovať do inovácií v zdravotníctve.