Slovensko má príležitosť potiahnuť z krízy práve veda a výskum

Komerčný obsah

[AmCham Slovakia]

Bratislava, 18. jún 2020 – Najvyšší zástupcovia vedy na Slovensku a tiež predstavitelia súkromného sektora požadujú zefektívnenie a skvalitnenie riadenia vedy a výskumu. Ich cieľom je, aby sa táto oblasť stala prioritou vlády.

Slovensko nemá čas zaháľať – naším rozvojovým pilierom musí byť veda, výskum, vzdelávanie a inovácie

Koronakríza ukázala kľúčové postavenie vedy a výskumu v spoločnosti. Zabehnuté vysokokvalitné vedecké pracoviská a zmiešané tímy z akademického, vedeckého a súkromného sektora ukázali, ako je možné zmobilizovať sily a kapacity pre konkrétny cieľ. Práve znalostná ekonomika, nové patenty a z nich vyplývajúce licencie, základný a aplikovaný výskum, či inovácie sa môžu stať hnacím motorom Slovenska. Dlhodobo však zvádzajú boj s absenciou štátnej vednej a inovačnej politiky, ktorá by určovala smerovanie slovenskej vedy a výskumu, chýba jej koncepcia, strategické riadenie a vízia.

Slovensko musí svoj potenciál stavať na znalostnej ekonomike

Zhodli sa na tom účastníci virtuálnej odbornej diskusie na tému budúcnosti slovenskej vedy a výskumu v kontexte transformácie na znalostnú ekonomiku. Tú organizovala Americká obchodná komora v SR s najvyššími predstaviteľmi v tejto oblasti, konkrétne so štátnym tajomníkom ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Ľudovítom Paulisom, Stanislavom Kmeťom rektorom Technickej univerzity v Košiciach, Pavlom Šajgalíkom, predsedom Slovenskej akadémie vied. Súkromný sektor reprezentoval prezident AmCham Gabriel Galgóci a Františkek Jakab, predseda Výboru AmCham pre biznis-akademickú spoluprácu. Virtuálneho eventu sa zúčastnilo vyše 90 účastníkov z oblasti akadémie, vedy a výskumu, štátnych inštitúcií a biznisu.

Diskutujúci sa zhodli, že slovenská veda dosahuje v mnohých oblastiach priemerné, či iba podpriemerné výsledky a chýba jej excelentnosť na svetovej úrovni. „Máme excelentné tímy, ale sú veľmi izolované a nemajú systematickú podporu,“ povedal Pavol Šajgalík zo SAV. Slovensko zaostáva v regionálnych a svetových rebríčkoch nielen v kvalite, ale aj vo financovaní vedy a výskumu. To, že slovenskej vede a výskumu chýba systémové riadenie, jasne tlmočila aj posledná správa Najvyššieho kontrolného úradu.

Je nevyhnutné si v prvom rade zadefinovať hlavné merateľné ukazovatele kvality pre všetkých aktérov, ktorí v oblasti vedy a výskumu pôsobia. Prípravy rozpracovania Programového vyhlásenia vlády napredujú, pracuje sa aj na zamýšľanom zameraní štruktúr ministerstva na vytváranie rezortných stratégií a reforiem. Cieľom je postupné znižovanie administratívnej záťaže. Vedcom je potrebné uvoľniť ruky pomocou zadefinovania priorít a podpory dosahovania relevantných indikátorov výkonnosti, bez zbytočného formalizmu,“ priblížil štátny tajomník Ľudovít Paulis.

Podľa Gabriela Galgóciho, je Slovensko príliš malá krajina na to, aby dosahovalo excelentnosť všade. „Je potrebné si vytýčiť strategické oblasti, kde sa sústredí pozornosť a kapacity, čo dá Slovensku lepšie predpoklady v budovaní centier excelentnosti. K tomu je ale potrebné prispôsobiť aj lokálne podmienky. Slovensko investovalo značné prostriedky z európskych štrukturálnych fondov či štátneho rozpočtu do budovania vedeckých parkov, ale podmienky ktoré sme si sami stanovili, nám teraz zväzujú ruky pri zužitkovaní týchto investícií v prospech aplikovaného výskumu. Preto je potrebná revízia a otvorenie parkov širokej bádateľskej komunite,“ dodáva Galgóci.

Kľúčové priority, do čoho investovať, a kam by sa mala slovenská veda uberať, by malo byť podľa diskutujúcich jednoznačne definované politickým rozhodnutím. Štátna vedná a inovačná politika by mala byť podľa Pavla Šajgalíka nadrezortná pod gesciou predsedu vlády. Mala by tiež zodpovedať, ako má byť veda riadená, financovaná a ako bude reflektovať potreby spoločnosti, biznisu a vzdelávania.

Stanislav Kmeť zdôraznil aj potrebu novelizácie Zákona o vysokých školách, ktorý by prispel k diferenciácii vysokých škôl. „Položme si otvorene otázku, koľko našich vysokých škôl

a univerzít sa naozaj venuje serióznemu systematickému výskumu? Hlavne po tejto koronakríze je príležitosť racionalizovať tok financií tam, kde sa to skutočne má potenciál premietnuť na spoločenský dopad,“ zdôraznil Stanislav Kmeť, rektor TUKE.

Súkromný sektor ma eminentný záujem spolupodieľať sa na podpore a tvorbe vedy a výskumu na Slovensku. Častokrát sa však stáva, že firmy ani nevedia, na koho sa obrátiť, ak chcú investovať do výskumu, prípadne narážajú na nedostatočné kapacity zo strany vedeckých ústavov a univerzít.

Súčasný model financovania vedy a výskumu je podľa Pavla Šajgalíka zo SAV nedostatočný, pretože vedci sa musia starať o svoju obživu cez rôzne granty a nezostáva im kapacita, ani reálne možnosti, na intenzívnejšiu spoluprácu so súkromným sektorom. Spomenul, že v zahraničí je bežné, že veda a výskum si vie zabezpečiť svoje financovanie sčasti cez patenty a licencie, ako aj cez zazmluvnený výskum so súkromným sektorom.

Stanislav Kmeť sa tiež kriticky vyjadril, že Slovensko je síce automobilovou veľmocou, ale prepojenie s výskumom v tomto odvetví je veľmi iluzórne. „Naše riešiteľské tímy vôbec nemajú prístup k riešeniu koncepčných problémov aplikovaného a industriálneho výskumu najväčších automobiliek, ktoré na Slovensku pôsobia.“

Vytvorenie štátnej vednej a inovačnej politiky je nevyhnutným predpokladom preto, aby si Slovensko zachovalo konkurencieschopnosť, sebestačnosť a zvyšovalo kvalitu života v nasledujúcich dekádach. Jej tvorba je o to nevyhnutnejšia, že Slovensko má neopakovateľnú príležitosť financovať systémovú reformu vedy a výskumu aj z prostriedkov záchranného balíka Európskej únie pre Slovensko. Ten môže byť podľa výsledku rokovaní v Bruseli až vo výške vyše 8 miliárd eur.