Škandál „práčovňa“: Ako mal Azerbajdžan podplácať európskych politikov

azerbajdžan

ILUSTRAČNÉ FOTO: TASR/AP/Luca Bruno

Azerbajdžan v rokoch 2012 až 2014 v rámci schémy na prepieranie peňazí minul 2,1 miliardy eur, ktoré zainvestoval vo viacerých firmách z krajín Európskej únie, a tiež na kupovanie vplyvu a hľadanie podpory v zahraničí pre azerbajdžanské záujmy, vrátane ovplyvňovania niektorých poslancov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE).

Z príjmu financií z nejasných zdrojov sa tešilo aj 20 belgických firiem, uviedla tlačová agentúra Belga.

V utorok (5. septembra) zverejnený prieskum s názvom „práčovňa“ (laundromat), ktorý spoločne predstavili americký Projekt na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP) a desať európskych publikácií (napríklad Le Monde z Francúzska, Süddeutsche Zeitung z Nemecka, The Guardian z Británie či Berlingske z Dánska), odhalil viac ako 16 tisíc transakcií v rámci uvedenej 2,1-miliardovej sumy.

Za lepší imidž Azerbajdžanu

Denník Le Monde uviedol, že tieto prevody sú „nepochybne len špičkou ľadovca“ a spresnil, že za prevodmi stáli štyri spoločnosti so sídlom vo Veľkej Británii (LCM Alliance, Metastar Invest, Polux Management a Hilux Services) tajne prepojené na vládny režim Azerbajdžanu, pričom samotné transakcie sa vykonávali prostredníctvom estónskej dcérskej spoločnosti Danske Bank. Podľa údajov The Guardian tieto spoločnosti už boli zrušené.

Danske Bank v marci upozornila, že využívali jej pobočku v Estónsku v období, keď tamojšie postupy proti praniu špinavých peňazí boli nedostatočné. Medzitým Estónci prijali nevyhnutné opatrenia na odstránenie týchto postupov.

https://euractiv.sk/clanky/energetika/kaspicky-plyn-naraza-na-ceste-europy-na-ludske-prava/

Analýza schémy prepierania peňazí s pochybným dôvodom podľa Le Monde odhalila, že tieto zdroje slúžili na financovanie životného štýlu predstaviteľov režimu tejto kaukazskej krajiny.

Ďalším cieľom bolo nakupovanie vplyvu v zahraničí v prospech dobrého mena Azerbajdžanu, čo znamená zmiernenie kritík voči represívnej politike prezidenta Iľhama Alijeva, ktorý je pri moci už 14 rokov, alebo podporu pre azerbajdžanský postoj v spore s Arménskom o Náhorný Karabach.

Podplácanie v Rade Európy

Le Monde rovnako upozornil, že časť z prepraných peňazí smerovala na niektorých bývalých členov PZ RE, ktoré sa zameriava na dodržiavanie ľudských práv.

Rada Európy v júni tohto roku vymenovala troch odborníkov na vyšetrenie obvinení z korupcie niektorých členov PZ RE, ktorých „podplatila“ azerbajdžanská strana výmenou za hlasovanie proti správe PZ RE odsudzujúcej situáciu politických väzňov v Azerbajdžane.

https://euractiv.sk/clanky/energetika/madarsko-chce-viac-spoluprace-s-azerbajdzanom-zaujima-ho-plyn/

Tlačová agentúra Belga v tejto súvislosti uviedla, že vyše 20 belgických spoločností v tomto období profitovalo zo „špinavých peňazí“ pôvodom z Azerbajdžanu, najväčšie z nich boli telekomunikačná spoločnosť Belgacom (cez dcérsku firmu Belgacom International Carrier Services), ktorá dostala 173 392 eur a pravdepodobne z jej služieb profitoval nemenovaný klient v Iráne, ktorý vtedy čelil medzinárodným sankciám.

Ďalšia známa belgická firma, chemický koncern Solvay, dostal z rovnakých zdrojov 61 950 eur, pričom firma neposkytla vysvetlenie, o aký typ transakcie išlo.