Na úlohe a pravidlách fungovania úradu európskeho prokurátora (EPPO) sa dnes dohodli ministri spravodlivosti členských štátov EÚ.
Dve desiatky štátov schválili nariadenie upravujúce náplň a spôsob výkonu práce EPPO. Nariadenie ešte podlieha schvaľovaniu v europarlamente.
„Je to veľký krok v boji proti korupcii a podvodom,“ uviedla eurokomisárka pre spravodlivosť Věra Jourová.
Stíhanie cezhraničných podvodov
EPPO bude mať právomoc vyšetrovať a stíhať podvody poškodzujúce finančné záujmy EÚ, napríklad veľké cezhraničné daňové podvody. Mal by posilniť snahu únijných a národných justičných orgánov v boji proti podvodom a dopĺňať prácu Európskeho úradu na boj proti podvodom (OLAF) a Eurojustu, ktoré nie sú uspôsobené na stíhanie jednotlivých zločinov.
Úrad bude sídliť v Luxemburgu a bude pozostávať z dvoch zložiek.
Únijnú zložku bude reprezentovať vedúci európsky prokurátor so zodpovednosťou za celý úrad.
Druhou zložkou budú delegovaní európski prokurátori v jednotlivých členských štátoch. Tí budú viesť vyšetrovania a stíhania v súlade s únijnou i konkrétnou národnou legislatívou. Únijná zložka bude dohliadať na prácu delegovaných prokurátorov.
Osemnásť štátov vrátane Slovenska
Vznik EPPO momentálne podporuje 18 členských štátov vrátane Slovenska. Zámer pridať sa k nim vyjadrili aj Rakúsko a Taliansko. Proti EPPO sú Dánsko, Holandsko, Írsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.
Keďže založenie úradu nepodporujú všetky členské štáty, bude fungovať v režime posilnenej spolupráce. To znamená, že bude mať pôsobnosť len v tých štátoch, ktoré ho schvália. Napriek tomu by mal EPPO spolupracovať s členskými štátmi, ktoré za vznik úradu nehlasovali.
Ak zmenia názor, môžu sa kedykoľvek k spolupráci pridať.
Nariadenie o fungovaní úradu podlieha schvaľovaniu v europarlamente. Presný dátum spustenia EPPO stanoví Európska komisia, ale nebude to skôr ako tri roky.
Bývalá priorita slovenského predsedníctva
Rokovania Rady v Luxemburgu sa zúčastnila aj podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Zriadenie Európskej prokuratúry bolo hlavnou prioritou slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
O návrhu zriadenia EPPO intenzívne rokovali zástupcovia členských štátov Európskej Únie štyri roky.
Slovenská republika podľa ministerstva spravodlivosti víta súčasné všeobecné smerovanie návrhu, i keď návrh bude prijatý v režime posilnenej spolupráce kvôli chýbajúcej jednomyseľnosti členských štátov.
Ďalším návrhom, ku ktorému bolo schválené všeobecné smerovanie, je návrh smernice o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva, informoval rezort spravodlivosti. Slovenská republika túto iniciatívu podporovala od začiatku. Cieľom návrhu je posilniť spoluprácu členských štátov EÚ v boji proti praniu špinavých peňazí. V rámci smernice bude harmonizovaná skutková podstata trestného činu prania špinavých peňazí, ako aj druh a výška súvisiacich sankcií.
Vynucovanie práva na internete
V oblasti civilného práva bol dosiahnutý kompromis na znení návrhu smernice o zmluvách o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý je súčasťou digitálnej agendy v oblasti justície. Návrh zaručuje rozumný režim vysokej ochrany spotrebiteľa a zároveň vytvára priateľské prostredie pre podnikateľov v Európskej únii vo vzťahu k dodávaniu digitálneho obsahu.
Ministri spravodlivosti sa venovali aj revízii nariadenia Brusel IIa so zameraním na práva maloletých detí, ako aj návrhu smernice o platobnej neschopnosti, ktorá by mala harmonizovať vybrané aspekty reštrukturalizačných konaní. Oba návrhy sú iba v úvodnej fáze rokovaní a očakávajú sa ešte náročné diskusie na technickej úrovni.
Ministri diskutovali aj o nenávistných prejavoch na internete a možných spôsoboch, ako proti nim čo najefektívnejšie bojovať. Ministerka podporila navrhované kroky za účelom lepšieho monitorovania dodržiavania kódexu správania sa poskytovateľov internetových služieb.
Z ďalších tém ministrov spravodlivosti a vnútra možno spomenúť aj trestnú justíciu v kybernetickom priestore, konkrétne oblasť elektronických dôkazov, šifrovania či uchovávania údajov. Alebo aj otázku ochrany migrujúcich detí v súčasnej situácii, kedy do EÚ prichádza čoraz vyšší počet migrujúcich detí bez svojich rodín.