Vlna závažných trestných činov vrhá na bulharské predsedníctvo tieň

Vyšetrovanie vraždy podnikateľa Petara Christova. [TASR/BTA - Tsvetomir Petrov]

Od začiatku predsedníctva bolo v Bulharsku zavraždených sedem ľudí. Poukazuje to na obrovské problémy v oblasti presadzovania práva, s ktorými krajina bojovala ešte pred vstupom do Európskej únie.

Počas osláv Nového roka sa v Bulharsku odohrala najhoršia vražda za posledné desaťročia – šesť oslavujúcich ľudí bolo zastrelených v ich dome v Novom Iskare, len pár kilometrov od centra Sofie.

O osem dní neskôr v hlavnom meste zastrelili vplyvného podnikateľa a podporovateľa vládnej strany GERB. Ešte predtým, 18. decembra, bol v centre Sofie postrelený vysokopostavený štátny úradník, ktorý je dodnes v kritickom stave.

Úrady pre tieto trestné činy zatiaľ nemajú vysvetlenie a v Sofii rastie panika. Takéto udalosti totiž podkopávajú snahy krajiny ukázať sa pred európskymi partermi v pozitívnom svetle. Prezident Rumen Radev preto nečakane predvolal vedenie ministerstva vnútra, aby s nimi situáciu prebral.

Bulharsko prevzalo štafetu predsedníckej krajiny v EÚ

Bulharsko prevzalo v pondelok, 1. januára od Estónska striedajúce sa šesťmesačné predsedníctvo v Rade Európskej únie.

Vplyvný podnikateľ

Pre Bulharsko je symbolická vražda podnikateľa Petera Christova, ktorý bol považovaný za jedného z najvplyvnejších ľudí v krajine. Zároveň to bol blízky priateľ predsedu strany GERB a bývalého ministra vnútra, Tsvetana Tsvetanova.

V pondelok, 8. januára ho zastrelili pred sídlom jeho firmy v Sofii. Stalo sa to len deň pred stretnutím národného bezpečnostného výboru pod vedením bulharského prezidenta, ktorý mal diskutovať o úlohe krajiny v spoločnej obrane EÚ.

Polícia má podozrenie, že vražda bola objednaná v súvislosti s Christovovými podnikateľskými aktivitami. Christov bol majiteľom veľkej mliekarenskej spoločnosti, ale bol aktívny aj v oblastiach ako stavebníctvo, nehnuteľností a cestovný ruch.

Iní sa však obávajú, že motívom vraždy bola podnikateľova spolupráca s políciou, ktorá viedla k objasneniu viacerých závažných trestných činov. V septembri minulého roka bývalý vysokopostavený predstaviteľ polície vyhlásil, že práve Christa najviac prispel k odhaleniu takzvaných „Nehanebníkov“ (Naglite), organizovanej skupiny únoscov.

Mnoho „Nehanebníkov“ skončilo za mrežami, čo je považované za jeden z najväčších úspechov bulharskej polície za posledné roky. Christovova vražda sa odohrala v čase, keď si dvaja členovia zločineckej skupiny odpykávajú posledné dni vo väzení.

Swoboda: Bulharské predsedníctvo môže zlepšiť imidž celého regiónu

Bývalý šéf socialistov v Európskom parlamente HANNES SWOBODA pripúšťa, že na čele viacerých členských krajín sú dnes „zvláštne osobnosti“. Zmyslom Európy môže tiež podľa neho byť nastaviť im hranice.

Viaceré publikácie naznačujú, že Christov bol predtým členom jednej z dvoch najväčších bulharských zločineckých skupín v deväťdesiatych rokoch – SIC (druhá bola VIS).

Neskôr sa z Christova stal bohatý podnikateľ a významný podporovateľ vládnej strany GERB. V roku 2007 jeho firma PH Finance darovala GERB-u najväčšiu sumu peňazí v histórii strany. Asi 30 tisíc leva (15 tisíc eur) bolo použitých na kampaň pre voľby do Európskeho parlamentu.

Podľa mnohých bol Christov najvplyvnejšou osobnosťou v regióne Veliko Tarnovo a jedným z najmocnejších ľudí v celom severnom Bulharsku.

História sa opakuje

Christovova vražda mnohým pripomenula obdobie pred dvanástimi rokmi, kedy krajina pri rokovaniach o vstupe do Únie nutne potrebovala zanechať dobrý dojem. Dnes čelí podobnej výzve – kvôli predsedníctvu a snahám pridať sa do Schengenského priestoru.

Bulharsko mimo Schengenu ohrozuje Úniu

Bulharsko pri registrácii migrantov nemôže overovať, či nemajú záznam v schengenskom informačnom systéme.

V roku 2005 sa EÚ musela rozhodnúť, či kvôli korupcii odloží prijatie Bulharska a Rumunska za svojich členov. Korupcia bola problémom v oboch krajinách, no úrady v Sofii mali navyše vážny problém s organizovaným zločinom.

V tom čase sa v Bulharsku odohrali štyri nájomné vraždy. Zomrel bankár Emil Kyulev a dvaja šéfovia mafie Georgi Illiev a Anton Miltenov. Začiatkom roka 2006 bol zabitý ďalší symbol bulharského podsvetia – Ivan Todorov. Za posledných 25 rokov sa v Bulharsku odohralo viac než 150 nájomných vrážd prominentných podnikateľov alebo mafiánov. Úradom sa však podarilo vyriešiť len zopár z nich.

V roku 2006 sa EÚ rozhodla prijať Bulharsko za člena napriek tomu, že nespĺňalo základné kritérium právneho štátu. Kompromis zahŕňal monitorovanie systému presadzovania práva.

„Výstrel proti štátu“

Iný motív mal pokus o vraždu Iva Statemova, vysokopostaveného daňového úradníka a bývalého policajta z konca minulého roka. Ten sa nachádza v kritickom stave po tom, čo guľka prenikla cez sklo jeho luxusného auta. Úrady tvrdia, že pokus o vraždu súvisel s jeho prácou. Statemov pracoval ako šéf riaditeľstva daňovej kontroly, ktoré vyšetruje podvody na DPH.

Premiér Boyko Borissov prisľúbil, že čin bude potrestaný. „Toto bol výstrel proti štátu,“ dodal minister financií Vladislav Goranov. Mesiac po čine má však polícia plné ruky práce s novými prípadmi.

Vlna závažných trestných činov sa pre Borissovova stala hneď na úvod najväčším problémom predsedníctva v Rade EÚ. Bulharsko sa snaží ukázať aktívnu zahraničnú politiku a vystupovať ako most medzi Úniou, západným Balkánom a Tureckom. Situácia v krajine má však potenciál tieto snahy zatieniť.

V poslednej správe o Bulharsku Európska komisia napísala, že v krajine je menej „viditeľného násilia“, čo úrady v Sofii zobrali ako kompliment, keďže organizovaný zločin sa im podarilo poraziť. Séria útokov na verejne známe osobnosti však pravdepodobne opäť pritiahne pozornosť EÚ k tomuto problému.