Z Grécka sa do Turecka vráti len 16 % žiadateľov o azyl

Utečenci v prístave Piraeus,, 21 October 2017. FOTO: Yannis Kolesidis/EPA/EFE

Napriek dohode EÚ s Tureckom, bude späť do Turecka poslaných pravdepodobne len 16 percent žiadateľov o azyl, ktorí prišli do Grécka, tvrdí bývalá šéfka gréckeho azylového úradu.

Maria Stavropoulou pre grécky denník Kathimerini povedala, že toto číslo obsahuje aj tých migrantov, ktorí sa žiadosti o azyl vzdali, alebo sa chcú vrátiť do krajiny pôvodu.

Podľa nej „možno vrátiť 2 200 Sýrčanov… no to sú tí, ktorí sa odvolali, a proces je veľmi pomalý“.

V roku 2016 uzavrela Európska únia s Tureckom dohodu o vracaní migrantov. Do prax sa ju však podarilo uviesť len čiastočne.

Podľa Stavropoulou, Grécko zabránilo posielaniu veľkého počtu migrantov do Turecka kvôli legislatívnym prekážkam, vyplývajúcim z európskych smerníc.

„Máme povinnosť rešpektovať legislatívu. Nie je to politické rozhodnutie“, povedala.

„Musíme sa mať na pozore pred prijímaním dodatkov, ktoré by mohli byť považované za neústavné“, pretože by to mohlo proces ešte viac spomaliť.

Proces by pomohlo zefektívniť, ak by experti z Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) pôsobili aj v pevninskom Grécku, nie je na ostrovoch, myslí si Stavropoulou.

Humanitárne organizácia opakovane upozorňujú na zlé podmienky v preplnených gréckych táboroch. V piatok napríklad agentúra OSN pre utečencov varovala, že v žiadatelia o azyl sú v gréckych prijímacích centrách vystavení sexuálnemu násiliu a zlému zaobchádzaniu.

Situácia je najvážnejšia v prijímacích a identifikačných centrách Moira na ostrove Lesbos, a Vathy na Samose, „kde tisíce utečencov ostávajú v nevhodných prístreškoch, s nedostatočnou bezpečnosťou“, povedal hovorca UNHCR Cécile Pouilly.

V roku 2015 prešiel cez Turecko do Grécka viac ako milión ľudí, mnohí utekali pred občianskou vojnou v Sýrii. Medzičasom počet migrantov klesol, tlak sa presmeroval čiastočne na Taliansko.

Grécko však minulý mesiac oznámilo, že aj v roku 2017 nieslo „nadmerné bremeno“ – z celkového množstva žiadostí o azyl v EÚ ich zaregistrovali až 8,5%.

Grécku a Taliansku mal pomôcť zmierniť tlak systém relokácií žiadateľov. Niektoré krajiny, vrátane Slovenska, s ním nesúhlasili, a napriek právoplatnému schváleniu ho odmietli rešpektovať.

Juncker: Relokácie fungujú, podkopávajú ich tí, čo ich spochybňujú

Šéf Európskej komisie tvrdí, že úspešnosť utečeneckých kvót je vyše 95 percent.

Platnosť dočasného systému relokácií vypršala na jeseň 2017, povinnosť vytvoriť miesto pre žiadateľov o azyl, ktorí doň boli zaradení, však trvá. Komisia začala proti niekoľkým krajinám právne konanie.

Utečenecké kvóty majú úspešnosť nad 90 %

Slovensko ako jeden z hlavných argumentov o nefunkčnosti kvót používa ich údajnú nízku efektivitu.