Tento článok je súčasťou Špeciálu: Energetika v strednej Európe
Každý členský štát EÚ si vypracuje svoj národný integrovaný energetický plán, ktorý bude smerovať k spoločnej európskej energetickej politike. Uviedol to vo štvrtok 1. decembra v Bratislave podpredseda Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič na medzinárodnom podujatí „SET Plan – Central European Energy Conference (CEEC)“, pri predstavení princípov tzv. zimného energetického balíčka. Ten EK odsúhlasila 30. novembra.
Šefčovič vidí investície a pracovné miesta
„Očakávame, že vďaka navrhovaným opatreniam zmobilizujeme ročne 177 miliárd eur investícií, vznikne 900-tisíc nových pracovných miest, najmä v sektore energetickej efektívnosti, a umožníme ročný rast HDP až o 1 %,“ zdôraznil Šefčovič.
Oznámil zároveň, že návrhmi EK realizuje strategické ciele v oblasti energetiky a klimatických zmien, na ktorých sa dohodli v roku 2014 lídri EÚ, ako aj záväzky vyplývajúce z tzv. Parížskej dohody.
Návrhy EK podľa neho reformujú súčasný model výroby a spotreby elektrickej energie, ukladajú opatrenia na zníženie spotreby energie, lepšiu integráciu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), akými sú slnečná a veterná energia, ale aj upravujú postupné odstraňovanie dotácií pre fosílne palivá.
Ambiciózne ciele
Podčiarkol, že súčasťou energetického balíčka je aj návrh nového ekodizajnu, právny rámec pre bezpečnosť dodávok elektriny, stratégia prepojenej a automatizovanej mobility, ako aj aktivity na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie a na renováciu budov v Európe.
Informoval, že v Európe je vyše 75 % starých budov energeticky neefektívnych, z toho až 40 % energií ide na vykurovanie a chladenie, a pokiaľ by sa mal do roku 2030 zaistiť 30-% limit pre energetickú účinnosť, vzniká veľký priestor pre rekonštrukčné práce v prospech lokálnych staviteľov, väčšinou malých a stredných podnikateľov.
„Stanovili sme si záväzok pre celú EÚ, aby sme do roku 2030 dosiahli aspoň 27 % energie vyrobenej z OZE, to znamená, že až 50 % elektriny by malo byť vyrobenej z OZE. Zatiaľ musím povedať, že Slovensko so svojimi 10 % v roku 2013 je na dobrej ceste prispieť k tomuto záväzku,“ doplnil.
Európa je podľa neho lídrom v oblasti výroby elektriny z veterných zdrojov, až 43 % veterných turbín inštalovaných vo svete je vyrobených v Európe. „Aj keď Európa stratila prvenstvo vo výrobe solárnych panelov, kde ju nahradila Čína, Európa si stále zachováva prvenstvo v technologickom know-how pre vývoj a výrobu solárnych panelov,“ dodal Šefčovič.
Slovensku záleží na jadre
Členské štáty musia mať možnosť definovať si svoj energetický mix v súlade s národnými podmienkami. Uviedol to vo štvrtok 1. decembra v Bratislave minister hospodárstva SR Peter Žiga (Smer-SD) na medzinárodnej konferencii SET Plan – Central European Energy Conference (CEEC), na margo tzv. zimného energetického balíčka, ktorý Európska komisia (EK) schválila 30. novembra.
„Pre Slovensko, ale aj pre ďalšie členské štáty EÚ, napríklad pre Česko má zásadný význam jadrová energetika, a to jednak z pohľadu bezpečných dodávok energie, tak aj z ohľadu znižovania emisií,“ priblížil.
Rozvoj bezpečného využívania jadrovej energie je podľa Žigu jedným z predpokladov prechodu smerom k nízkouhlíkovej energetike a tento fakt by mala Energetická únia náležite zohľadňovať.
Česko upozorňuje na financovanie
„Postavenie jadrového zariadenia, ktoré napomáha dekarbonizácii energetiky je v súčasnosti problémom najmä finančného modelu,“ povedal minister obchodu a priemyslu ČR Jan Mládek.
Kým obnoviteľné zdroje energie dostávali a dostávajú podľa jeho slov podporu z verejných zdrojov, jadrové zdroje sa musia zaplatiť samé. „Samofinancovanie výstavby jadrových zdrojov pri súčasných cenách elektriny a výhľade cien na najbližšie obdobie teda nevychádza,“ poznamenal.
Informoval, že verejnosť je v ČR v dileme. „Na jednej strane asi 70 % obyvateľov ČR je za využívanie jadrových elektrární, ale zároveň približne 70 % obyvateľov nechce, aby štát na výstavbu jadrových zariadení poskytoval finančné garancie,“ podčiarkol.
Skúsenosti z Európy podľa slov českého ministra ukazujú, že výstavba jadrových elektrární je nakoniec dvakrát drahšia a trvá dvakrát dlhšie, ako sa plánovalo v projekte. „Riešením pri výstavbe by mohol byť model, aby investor jadrovej elektrárne bol do času jej dokončenia 49-% vlastníkom a po dokončení z vlastníctva vystúpil,“ povedal Mládek.
Maďarsko chce ďalej reguláciu cien
Maďarská vláda nedopustí, aby Brusel zrušil regulované ceny energií, pretože by to znamenalo ukončenie procesu znižovania režijných nákladov domácností. Povedal to v pondelok 4. decembra v maďarskom verejnoprávnom rozhlase Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.
„V energetickom sektore súťaž nevedie k znižovaniu cien, ale pre všelijaké zákulisné dohody skôr k ich rastu,“ myslí si premiér.
Vláda podľa jeho slov uchráni znižovanie režijných nákladov domácností. „Bude to ťažký boj, ale máme nádej na úspech,“ zdôraznil Orbán, ktorého vláda 6. decembra 2012 nariadila s platnosťou od 1. januára 2013 zníženie cien plynu, elektriny a dodávok tepla pre obyvateľstvo o 10 %. Balík znižovania režijných nákladov obyvateľstva kabinet odvtedy postupne rozširuje.
Ceny energetických komodít na trhu posledné roky klesali, výsledkom čoho je, že účet za dovoz fosílnych palív do Európskej únie (EÚ) sa znížil asi o tretinu. V čase prepadu cien ropy sa značne znížili aj veľkoobchodné ceny elektriny a plynu v EÚ. Dnes sa pohybujú na najnižších úrovniach za posledné desaťročie. Koncové ceny, ktoré platia občania aj priemysel, ale nedostatočne rýchlo a nie úplne odzrkadľujú tento vývoj. Dôvodom je to, že z veľkej časti zahŕňajú regulované a fiškálne zložky, ktorých podiel rastie, povedal 13. októbra podpredseda Európskej komisie (EK) zodpovedný za Energetickú úniu Maroš Šefčovič.