Ak chcú predstavitelia členských štátov posilniť energetickú bezpečnosť, snažia sa presunúť kompetencie na úroveň Európskej únie.
Upozorňuje na to Matúš Mišík z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Spôsob, akým sa predstavitelia štátov vyrovnávajú s problematikou energetickej bezpečnosti, pritom nezávisí len od skutočného, ale aj od vnímaného stavu.
Výskum v troch krajinách
Mišík to tvrdí na základe niekoľkoročného výskumu, ktorý uskutočnil v troch krajinách strednej Európy – na Slovensku, v Českej republike a v Rakúsku.
Politológ urobil s tvorcami politík v národných ako aj európskych inštitúciách 52 pološtruktúrovaných rozhovorov.
Výsledky výskumu publikoval v článku v prestížnom časopise Energy. Podľa tlačovej správy Univerzity Komenského je Mišíkova práca „ukážkou zapojenia slovenského výskumu do vrcholnej akademickej diskusie o energetickej bezpečnosti.“
Slováci sú ochotní odovzdať právomoci
Mišík zdôrazňuje rozdiel medzi vnímanou a skutočnou energetickou bezpečnosťou.
„Aj také členské štáty, ktoré majú pomerne dobrú infraštruktúru, sa môžu snažiť o presun kompetencií v oblasti energetiky na EÚ, pokiaľ ich zástupcovia pochybujú o schopnosti úspešne zaistiť energetickú bezpečnosť,“ uviedol politológ podľa tlačovej správy univerzity.
Sú to najmä slovenskí predstavitelia, ktorí sú podľa Mišíka ochotní presunúť kompetencie z národnej na európsku úroveň.
Vplyv na vývoj infraštruktúry
Predstavitelia Rakúska naopak považujú svoju krajinu za schopnú vyrovnať sa so všetkými otázkami energetickej bezpečnosti. Nemajú preto záujem vzdať sa právomocí v prospech EÚ.
Česko sa nachádza uprostred. V energetike presadzuje obmedzenú integráciu.
„Tento argument je dôležitý aj pre budúci vývoj energetickej infraštruktúry. Ani nové plynovody totiž nemusia automaticky k zmene postoja členských krajín voči energetickej bezpečnosti, pokiaľ sa zároveň nezmení aj vnímanie energetickej situácie danej krajiny zo strany jej zástupcov,“ dodáva Mišík.