Európsky inštitút technológie

Pozadie

Myšlienka EIT bola predstavená predsedom Európskej Komisie José Manuelom Barrosom vo februári 2005. Šlo o súčasť obnovenej Lisabonskej stratégie. Cieľom EIT je posilnenie európskeho „trojuholníka poznatkov“, ktorý sa skladá z výskumu, vzdelávania a inovácií. EIT by mal fungovať ako platforma pre zabezpečovanie modelu vyučovania a výskumu na svetovej úrovni. Prostredníctvom stimulácie partnerstva medzi akademickou a obchodnou sférou by mal motivovať vedecký rozvoj. EIT je často označovaný za náprotivok slávneho amerického Massachusettského Inštitútu Technológie (MIT), ktorý funguje v USA.

Odvtedy, čo bola predstavená myšlienka Inštitútu, čelil projekt silnej vlne kritiky. Pôvodný plán Komisie, ktorý navrhoval vytvorenie jedinej akademickej pôdy v jednom fyzickom areáli a zasadzoval sa o dlhodobý charakter záväzkov akademickej a obchodnej sféry, bol odmietnutý dokonca aj samotnou poradnou skupinou Komisie pre oblasť výskumu (EURAB).

EURAB vo svojej prvej správe vydanej v apríli 2005 varovala Komisiu, že „vedecký inštitút svetovej triedy nemôže byť vytvorený systémom zhora-dolu“ a podčiarkol, že pre úspech EIT je potrebné, aby mal Inštitút spočiatku úplnú podporu obchodnej komunity. Súčasne musí byť garantovaná a ochraňovaná nezávislosť riadiaceho kolektívu od vonkajších vplyvov.

Pripomienkové konanie ku hlavnej misii EIT, jeho cieľom a možnej organizačnej štruktúre sa uskutočnilo na jeseň 2005. Následne po to prijala Komisia svoj prvý oficiálny návrh – ustanoviť EIT vo februári 2006. (EurActiv 27/02/06)

Akokoľvek, v marci 2006 členské štáty odmietli možnosť jeho ustanovenia ako inštitúcie s jediným sídlom. Ako alternatívu ponúkli jednotlivé vlády podobu virtuálnej siete medzi už existujúcimi vedeckými inštitúciami. Spomenutá myšlienka siete prinútila Komisiu upustiť od pôvodných ambicióznych návrhov a prísť s návrhom iných krokov k ustanoveniu EIT podľa odporučaní Európskej rady.

Správna rada EIT nakoniec začala svoju činnosť 15. septembra 2008. Dominantnou úlohou, ktorá v súčasnosti pred EIT stojí, je výber prvých poznatkových a inovačných spoločenstiev, ktoré začnú svoju činnosť začiatkom budúceho roka (EurActiv 22/04/09).

Otázky

Uznesenie Komisie k návrhu nariadenia o ustanovení EIT z 18. októbra 2006  navrhuje vytvorenie šiestich poznatkových a inovatívnych spoločenstiev (KICs), ktoré by mali združiť rôzne katedry a univerzity v integrované partnerstvo. Mali by byť založené v období 2008 – 2013. Spoločenstvá by mali reagovať na výzvy výskumu EIT, vzdelávania a inovačných aktivít v rámci interdisciplinárnych strategických oblastí, akými sú klimatické zmeny alebo energetická efektívnosť.

Komisia navrhuje vyčleniť v rokoch 2008-2013 postupne 2,4 mld. eur, ktoré by mali pokryť založenie všetkých šiestich KICs. Približne 300 mil. eur poputuje na tento cieľ priamo z komunitárneho rozpočtu. Malo by ísť o prostriedky vyčlenené ihneď počas úvodnej fázy. Očakáva sa, že zvyšné 2,1 mld. eur budú financované súkromným sektorom. Zároveň bude EIT oprávnený uchádzať sa o čerpanie prostriedkov z fondov EÚ a existujúcich programov – napríklad KICs sa môžu zapojiť do aktivít 7. rámcového programu EÚ pre výskum (FP7 2007-2013). Komisár pre vzdelávanie Ján Figeľ vyjadril možnosť založenia „nadácie EIT,“ ktorej cieľom by bolo zbieranie potrebných finančných prostriedkov pre činnosť samotného EIT.

Návrh Nemeckého predsedníctva predstavený na úvod roku 2007 predpokladá dvojúrovňový prístup k založeniu EIT. Návrh získal silnú podporu aj v neformálnom trialógu medzi Komisiou, Parlamentom a Radou, ktorý prebehol na jar 2007. Takýto prístup predpokladá v prvej fáze (2008-2012) nominovanie 15-členného výkonného orgánu (Správna rada EIT), ktorý by bol oprávnený predkladať návrhy len v otázkach ustanovenia jedného, dvoch alebo najviac troch KICs.

Správna rada EIT bola Európskou komisiou vymenovaná 30. júla 2008 v nasledovnom zložení:

  • João CARAÇA – Portugalsko – fyzik, riaditeľ Science Department vo Fundação Calouste Gulbenkian, profesor na Instituto Superior de Economia e Gestão, Universidade Técnica de Lisboa, poradca portugalského prezidenta pre vedu v 1996-2006.
  • Manuel CASTELLS – Španielsko – profesor na Open University of Catalonia (Barcelona) a University of Southern California (Los Angeles), bývalý člen Vedeckej rady Európskej výskumnej rady ERC.
  • Bertrand COLLOMB – Francúzsko – predseda Institut des Hautes Etudes pour la Science et la Technologie (IHEST) a Institut Français des Relations Internationales (IFRI), čestný predseda Lafarge, ako riaditeľ pôsobí v Lafarge, Total, DuPont a Atco.
  • Giovanni COLOMBO – Taliansko – profesor na Politecnico di Torino, člen Vedeckého výboru Centre Tecnològic de Telecomunicacions de Catalunya a člen Strategického poradného výboru Európskej komisie pre konkurencieschopnosť a inovácie.
  • Ellen DE BRABANDER – Holandsko – viceprezidentka Global R&D, členka vedenia Merial.
  • Anders FLODSTRÖM – Švédsko – rektor Švédskej národnej agentúry pre vyššie vzdelávanie.
  • Daria GOŁĘBIOWSKA-TATAJ – Poľsko – riadiacia partnerka v konzultačnej spoločnosti EMF, pôsobí na Varšavskej technickej univerzite.
  • Wolfgang HERRMANN – Nemecko – prezident Technische Universität München a člen Medzinárodnej poradnej rady v saudskoarabskej King Abdullah University of Science and Technology (KAUST), patrí do skupiny sto celosvetovo najcitovanejších chemikov.
  • Julia Elizabeth KING – Spojené kráľovstvo – prorektorka Aston University, členka Výboru britskej vlády pre technologickú stratégiu.
  • Morten LOKTU – Nórsko – viceprezident pre výskum a vývoj v StatoilHydro ASA, predseda OG21 Board (výbor zodpovedný za technologickú stratégiu v nórskom ropnom a plynárenskom priemysle) a člen riadiaceho výboru Nórskej univerzity vedy a technológie.
  • Karen MAEX – Belgicko – prorektorka a profesorka na K.U. Leuven.
  • Bálint MAGYAR – Maďarsko – bývalý minister školstva, poslanec maďarského parlamentu a viceprezident Ad hoc výboru pre dohľad na realizáciou programov EÚ.
  • Erna MÖLLER – Švédsko – výkonná riaditeľka Knut and Alice Wallenberg Foundation, bývalá členka a v roku 2007 predsedníčka Nobel Assembly.
  • Yrjö NEUVO – Fínsko – profesor na Helsinki University of Technology, bývalý člen vedenia Nokia Group a člen výboru v spoločnostiach Metso and Vaisala.
  • Martin SCHUURMANS – Holandsko – predseda Medzinárodného poradného výboru a bývalý dekan BMIE Čína, bývalý výkonný prezident Philips Research / Philips Medical systems.
  • Peter TROPSCHUH – Nemecko – pôsobí na Munich Technical University, člen poradného výboru Automotive Cluster Bavaria, vedie AutoUni v spoločnosti Volkswagen.
  • Linnar VIIK – Estónsko – zakladateľ Skype Technologies Ltd. a v súčasnosti riaditeľ Skype Access v Skype Technologies Ltd., pôsobí na Estonian IT College.
  • Alexander Ullrich VON GABAIN – Nemecko – profesor na Karolinska Institute, Stockholm, člen riadiaceho výboru vo farmaceutickej spoločnosti Intercell AG, profesor mikrobiológie na Max Perutz Laboratories, Vienna Biocenter.

Úlohou Správnej rady je tiež do roku 2012 prísť s agendou strategických inovácií, ktorá by sa mala uplatňovať po spomenutom roku. Agenda bude musieť byť dodatočne schválená Radou a Parlamentom. Ak sa tak udeje, výkonný orgán by mohol navrhovať založenie ďalších KICs. Ak by k schváleniu agendy nedošlo, žiadne nové poznatkové spoločenstvá by založené neboli a tie, ktoré by už fungovali, by zostali aj naďalej vo svojej dovtedajšej podobe. Druhá fáza, ktorá je spojená s rozrastaním sa EIT, by tak mohla byť odštartovaná najskôr začiatkom roka 2013.

EIT ako taký nebude mať právomoc udeľovať diplomy, nakoľko je to výsadou univerzít. Na druhej strane sa však plánuje so zavedením „EIT značky“ na udeľovaných diplomoch konkrétnych univerzít.

Prvá výzva na predkladanie návrhov na vytvorenie prvých poznatkových spoločenstiev bola vydaná v apríli 2009. Prvé kritériá boli predstavené v marci (EurActiv 12/03/09). Martin Shuurmas, predseda Správnej rady EIT v tejto súvislosti položil dôraz najmä na stručnosť, jasnosť a flexibilnosť. "Návrhy, ktoré budú dlhšie než 40 strán, budú automaticky odmietnuté našou webovou stránkou,“ povedal v Bruseli (EurActiv 22/04/09).

Pozície

José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie, vyjadril potešenie, že EIT funguje: "Keď som prvýkrát navrhol túto myšlienku, objavili sa pesimisti, ktorí povedali, že sa nikdy neudeje; objavili sa cynici, ktorí hovorili, že to bude len ďalším programom; ale objavili sa aj optimisti, ktorí povedali, že to bude fungovať – a som rád, že sa ukázalo, že mali pravdu." Barroso doplnil, že súčasná hospodárska kríza by mala byť stimulom pre dosiahnutie cieľa Lisabonskej stratégie, investovať 3 percentá HDP do výskumu a vývoja.

"EIT sa teraz stáva realitou. Bude dôležitou súčasťou európskej výskumnej a inovačnej mapy," povedal Barroso v čase, kedy dal EP definitívne zelenú EIT.

Ján Figeľ, komisár pre vzdelávanie a odbornú prípravu, povedal, že Európa by sa mala prestať sťažovať na únik mozgov do zahraničia a mala by namiesto toho pristúpiť ku krokom, ktoré by z nej spravili prostredie priateľskejšie voči inováciám. Povedal: "Znamená to jej pretváranie na [Európu] priateľskejšiu voči ľuďom a atraktívnejšiu pre výskumníkov."

Roland Strauss, riaditeľ Knowledge4Innovation, povedal, že Európa disponuje mnohými inováciami, ale musí nájsť spôsoby, ako ich využiť. Súčasne musí vyvinúť väčšie úsilie na ich komercializáciu. "Musíme lepšie využívať existujúce poznatky a inovácie. Naprieč Európou mnoho sektorov vzájomne nekomunikuje. Riešenia našich problémov často existujú, len výskum sa zbytočne replikuje."

Magnus Madfors, riaditeľ spoločnosti Ericsson pre výskum a vývoj (R&D), je presvedčený, že EIT je vynikajúcim nástrojom pre budovanie výskumnej kapacity Európy. Hovorí: "Spája v sebe výskum, vzdelávanie a inovácie. Máme zoznam programov, ale žiaden z nich nespája v sebe tieto tri."

Juan Cajiao, prezident AIESEC International, zdôrazňuje dôležitosť motivovania ľudí byť inovatívnymi a komunikovať spolu o inováciách. "Musíme sa spýtať, ako spravíme inovácie populárnejšími pre deti a ľudí, ktorí už pracujú."

Bengt-Åke Lundvall, profesor univerzity v dánskom Aalborgu: „S poznatkovými spoločenstvami nie som spokojný. Premenoval by som ich na ‘súťaživé spoločenstvá’. Myslím, že čo ste doteraz ustanovili, sú tri monopoly na poznatky. Moja skúsenosť je, že konkurencia je veľmi efektívna, pokiaľ ide o stimulovanie akademikov, výskumníkov a podnikateľov.“

Pierre Simon, prezident Eurochambers, ktoré reprezentuje viac ako 19 mil. veľkých a malých súkromných spoločností z celej Európy, povedal: „Obchodníci sa s peniazmi poponáhľajú až potom, ako budú na stole predložené konkrétne návrhy projektov jednotlivých Poznatkových a inovačných spoločenstiev“ (KICs).

Günter Baumann, viceprezident Nemeckej obchodnej komory, dodáva: „Obchodníci sa zapoja do EIT, ak inštitút zvolí atraktívne témy, bude nezávislý, bude mať ambiciózne ciele, svetovú značku a reputáciu, flexibilné medzinárodné PR a istú politickú podporu.“

Nemenovaný predstaviteľ obchodnej sféry pre EurActiv povedal, že „Barroso silno tlačí na obchodnú sféru s cieľom získať si firmy.“ Dodal však, že žiadna firma nepodpíše prázdny šek inštitútu, ktorý jednak neexistuje a ani jeho záujmy nie sú jasne čitateľné. Nemenovaný zdroj dodal: „Tento druh štruktúry by mohol byť dobrý, hoci ako taký by ho firmy podporili len ak bude definitívne potvrdený. Ak v ňom súkromný sektor nájde niečo zaujímavé, tak sa rozhodne o participácii a zapojení sa do neho.“

BusinessEurope je presvedčené, že okolo štruktúry EIT prebieha príliš veľká diskusia, zatiaľ čo o jeho obsahu sa hovorí len okrajovo. Leif Kjaergaard, hlava pracovnej skupiny BusinessEurope pre výskum a inováciu technológií, hovorí: „Obsah je omnoho dôležitejší, takže by sa mal riešiť v prvom rade a až potom je možné hovoriť o štruktúre. [..] EIT potrebuje množstvo verejných financií na vyskúšanie konceptu, po ktorom sa môžu firmy rozhodnúť či sa taktiež zapoja.“

Poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Nina Škottová (EPP-ED, zvolená v ČR za ODS), ktorá je zároveň autorkou návrhu postoja Výboru EP pre rozpočet k otázke EIT, vyjadrila „právne pochybnosti“ o plánovanom financovaní. Obáva sa, že prostriedky pre Inštitút vyčlenené zo štrukturálnych a regionálnych fondov EÚ by mohli ísť na úkor iných projektov EÚ, ktoré sú kryté spomenutými fondmi.

Poslanec EP za frakciu Zelených, David Hammerstein, povedal, že „celá záležitosť ohľadne EIT je jasným neporiadkom; je choro definovaný a chýba mu reálny rozpočet. Bez pochyby, toto je pozvánka ku kanibalizovaniu a oslabeniu ostatných projektov EÚ, akým je aj FP7. Ak Komisia prikladá EIT vážnosť, mala by opätovne otvoriť rokovania o finančnej perspektíve a vytvorení vhodného rozpočtu preň.“

Poľský europoslanec Jerzy Buzek (EPP-ED) povedal, že až polovica poslancov EP nepodporuje myšlienku založenia EIT.

Reino Paasilinna (PES), ktorý je zároveň spravodajcom postoja výborov EP pre priemysel, výskum a energetiku v otázke EIT, povedal, že „loď EIT pláva do nebezpečných vôd“ a zároveň dodal, že sám si kladie otázku, či EIT „nie je dokonca len ďalšou šialenou myšlienkou Komisie.“ Povedal, že je to buď o „zastavení celého procesu alebo zžití sa s ním.“ Paasilinna sa podľa vlastných slov rozhodol s EIT zžiť, ale aby to bolo možné, je potrebné zmeniť návrh: „EIT je vierohodným procesom. Chceme prispieť k napĺňaniu cieľov Lisabonskej stratégie a EIT je jedným z takých krokov. Akokoľvek, Komisia nám doteraz nepreukázala, že sa EIT nebude prekrývať s už jestvujúcimi štruktúrami. Zároveň som sa rozhodol návrh pripomienkovať, aby sa skutočne (náhodou) neprekrýval.“

Vo februári 2007 sa uskutočnila panelová diskusia, ktorej sa zúčastnili zástupcovia obchodnej sféry, Rady, Európskeho parlamentu. Jej účastníci sa zhodli na tom, že návrh Komisie musí byť dodatočne objasnený v nasledovných bodoch:

  • Financovanie: z akých súkromných zdrojov príde 2,1 mld. eur?;
  • riziko prekrytia sa EIT s inými platformami (technologické platformy, ERA-NET, spoločné technologické iniciatívy, Eureka a pod.) – skutočne potrebujeme EIT?;
  • koncept Poznatkových a inovatívnych spoločenstiev (ako budú fungovať?);
  • rola vzdelávania, v porovnaní s úlohou výskumu a inovácií v „poznatkovom trojuholníku“ EIT. Ak očakávame, že zameranie EIT bude smerovať k inováciám, prečo je potrebný inštitút, ktorý udeľuje vedecké hodnosti?

Wilfried Kraus, predseda ad-hoc pracovnej skupiny vytvorenej Radou pre otázku EIT, povedal: „V rade nejestvuje entuziazmus, ale istý optimizmus. Nájdeme väčšinu pre 300 mil. eur z rozpočtu EÚ pre predpokladaný štart EIT, ale je nejasné, odkiaľ príde zvyšok (2,1 mld. eur). Očakáva sa, že EIT sa bude zaoberať otázkami s dlhodobým časovým charakterom, ale obchodná sféra takéto veci nefinancuje.“

David White, kedysi riaditeľ zodpovedný za inovačnú politiku Komisie a vedúci diskusií o EIT v Rade a v Parlamente, na otázku, či je možné celkové stiahnutie návrhu na vytvorenie EIT, odpovedal: „Mojím presvedčením je, že máme pred sebou dobrý návrh a že sme na ceste k úspechu.“

White ďalej pokračuje: „Stránka vzdelávania je pre EIT absolútne zásadná. V súčasnosti nemáme žiadnu inštitúciu v Európe, ktorá vykonáva všetky tri aktivity súčasne [výskum, vzdelávanie, inovácie]. V otázke udeľovania diplomov sa stretáme s veľkým neporozumením. Hovoríme o možno 1000 študentoch – výskumníkoch v rámci jedného poznatkového spoločenstva. Je to veľa ľudí, z ktorých sú ale všetci intenzívne zapojení do svojho vzdelávania sa. Komisia sa obáva najmä toho, že výskumníci z KICs by mohli ovplyvňovať obsah výučby na univerzitách a doktorandských programoch.“

White vysvetľuje: „Je nevyhnutné dbať o to, aby magisterské a doktorandské programy vychádzajúce zo systému boli aplikovateľné a relevantné k potrebám priemyslu – teda aby sa absolventi vedeli rýchlo zamestnať alebo si vedeli založiť svoje malé firmy. Toto je to, čo sa deje na kvalitných technických univerzitách vo svete, kde sa uplatňujú inovácie. Sú to PhD študenti, ktorí si po ukončení štúdií zakladajú malé firmy, čím inovujú vedeckú sféru. Tieto malé firmy sú často prevzaté veľkými, v rámci ktorých univerzitní absolventi dosiahnu veľkú kariéru. Toto je mechanizmus inovovania. Veľké firmy nepreberajú riziká inovácie. Nakupujú inovácie, ktoré identifikujú v rámci malých firiem.“

Eric Hödl z Európskej Akadémie Vied a Umení sa obáva, že uprednostňovanie EIT pred súčasnými výskumnými a inovatívnymi aktivitami by mohlo spôsobiť „vážne poškodenie univerzitného systému EÚ.“

Iný akademický predstaviteľ pre EurActiv povedal: „Toto je o Barrosovom chcení zanechať Európe nejaké svoje dedičstvo. Nikto EIT nechce, ale každý chápe, že sa tak stane. Takže potrebujeme sa len snažiť spraviť ho čo najlepším, ako sa dá.“

EIRMA – Európska asociácia manažmentu priemyselného výskumu –  si kladie otázku, či je z pozície obchodnej sféry návrh Komisie na vytvorenie EIT tým správnym a či prichádza v správnom čase. EIRMA samotná kladie dôraz v prvom rade na modernizáciu univerzít. Andrew Dearing, generálny tajomník Asociácie, hovorí: „Prosím nepokladajte to [EIT] za jediné riešenie.“ Vysvetľuje, že pre inovovanie je nevyhnutná existencia istých obchodných a trhových pravidiel. Taktiež je potrebná štandardizácia a regulačná sústava. Pre vlády a Komisiu je výzvou pomôcť firmám v tomto smere, ale treba mať na pamäti, že „obchodníci nemajú peniaze na financovanie samotnej infraštruktúry.“ Taktiež zdôraznil, že je potrebné venovať viac priestoru diskusii o téme KICs a že energetika a klimatické zmeny by nemali byť označované za „príliš jednoduché voľby.“

Liga európskych výskumných univerzít (LERU) tvrdí, že EIT by mal byť príležitosťou na vytvorenie nových a rozvoj súčasných inovačných sietí „zdola-hore“ medzi najlepšími obchodnými spoločnosťami a univerzitami. EIT by však nemal skĺznuť k vytváraniu sietí „zhora-dole“ alebo k akémusi vytváraniu byrokratických štruktúr. Generálny tajomník LERU, David Livesey, hovorí: „Súčasný návrh nariadenia o EIT nie je jasný v tom, ako EIT zabezpečí dokonalosť vo výbere konkrétnych KICs. Rovnako nie je jasné, na základe akých kritérií budú vyberaní členovia výkonného orgánu.“

Bertil Andersson, niekdajší výkonný riaditeľ Európskej vedeckej nadácie: „Osobne si myslím, že toto nemusí byť najlepšou cestou k podpore inovácií v Európe. Myslím si, že vytváranie dynamickejšieho európskeho výskumu závisí viac od umožnenia univerzitám pracovať slobodne. V mnohých krajinách sú univerzity stále kontrolované a majú úplne odlišnú tradíciu podnikania, napríklad v porovnaní s tými americkými.“ (Viac informácií o autonómii univerzít nájdete v rozhovoroch pre EurActiv s Bertilom Anderssonom a Lesley Wilson).

Nedávne a nasledujúce kroky

  • Apríl 2007: Správa navrhnutá Univerzitou OSN (UNU) na požiadanie Európskeho parlamentu konštatuje, že EIT vo svojom súčasnom navrhnutom koncepte nie je realizovateľný. (EurActiv 11/04/07)
  • 2. máj 2007: Výbory Európskeho parlamentu (EP) pre kultúru a priemysel sa zišli na spoločnom zasadnutí, ktorého predmetom bolo verejné vypočutie zainteresovaných v projekte EIT.
  • Leto / jeseň 2007: Návrh Komisie je predmetom diskusie v šiestich výboroch EP.
  • Jún 2007: Predkladaný návrh a koncepcia EIT je prediskutovávaná v špeciálnej ad-hoc pracovnej skupine založenej Nemeckým predsedníctvom. Nemecko ako vtedajšia predsedajúca krajina avizovalo, že pre návrh prístupu na dvoch úrovniach jestvuje pomerne široká podpora. Stretnutie z 11. júna ukázalo, že je možné dosiahnuť celkový kompromis na znení nariadenia, zatiaľ čo otázka financovania a rozpočtu EIT zostáva otvorená. Komisia bola požiadaná o predloženie konkrétnych rozpočtových návrhov.
  • 25. jún 2007: Rada sa uzniesla na „principiálnej dohode“ o texte nariadenia.
  • 9. júl 2007: Výbor EP pre priemysel a výskum sa uzniesol na svojej správe k EIT.
  • 26. september 2007: 1. čítanie návrhu nariadenia v pléne EP.
  • Marec 2008: Európsky parlament podporil založenie EIT.
  • 18. jún 2008: Za hlavné sídlo EIT bola vybratá Budapešť.
  • 30. júl 2008: Európska komisia menovala 18 členov Správnej rady EIT.
  • 15. september 2008: Prvé zasadnutie Správnej rady EIT.
  • Marec/Apríl 2009: Zverejnené prvé kritériá a prvá výzva na predkladanie návrhov na vytvorenie poznatkových a inovačných spoločenstiev (KIC).
  • 27. august 2009: Konečný termín pre podávanie návrhov na vytvorenie prvých KIC.
  • November 2009: EIT sa nasťahuje do svojej centrály v Budapešti.
  • 2009/2010: Mohlo by začať pracovať prvé „poznatkové spoločenstvo.“
  • August 2010: Vyhodnotenie a monitoring činnosti začínajúcich KIC.