Automobilky sa popasujú s palivovou efektívnosťou

Európska komisia minulý rok predložila návrh obmedziť do roku 2020 emisie oxidu uhličitého pre nové osobné vozidlá na úroveň 95 g/km. Súčasný limit je stanovený na 130 g/km.

Výbor pre životné prostredie v stredu (24.4.) návrh podporil pomerom hlasov 47 za, 17 proti a 1 poslanec sa zdržal. Sprísnenie environmentálneho limitu má povzbudiť odvetvie k ekologickým inováciám. Zároveň sa stanovil aj indikatívny cieľ pre rok 2025 v rozmedzí 68 – 78 g/km, k jeho spresneniu má dôjsť pred rokom 2017.

Kompromisný text ale dáva automobilkám určitú flexibilitu v naplnení cieľov. Výnimku z pravidiel budú mať podniky, ktorých produkcia áut je nižšia ako 1000 kusov ročne, napr. luxusné značky Koenigsegg (Švédsko) alebo Pagani (Taliansko).

Ústupkom voči pôvodnému návrhu EK sú aj tzv. superkredity, ktoré do textu začlenil spravodajca EP Thomas Ulmer. Automobilky majú motivovať k investíciám do bezuhlíkových technológií, napr. elektromobilov, pričom tieto úspory CO2 sa zohľadnia pri výpočte plnenia emisného cieľa danej spoločnosti.

V prípade nesplnenia limitu pre produkciu má automobilka čeliť pokuám. Definitívna podoba legislatívy ale vzíde až z rokovaní v trialógu (Parlament, Rada, Komisia) a z následného odhlasovania v inštitúciách. To by sa malo dokončiť v priebehu júna.

Automobilky to zvládnu, ale…

„S cieľom 95 gramov CO2 na kilometer sme sa zmierili. Urobíme všetko, čo sa dá, aby sme ciele splnili. Myslím, si však, že to bude nákladné, ale mali by sme to zvládnuť,“ uviedol v nedávnom rozhovore pre bruselský EurActiv generálny tajomník Európskej asociácie výrobcov automobilov (ACEA) Ivan Hodač.

Dodal však, že ide o maximum, ktoré sú výrobcovia schopní splniť. Varoval, že cieľ je prísnejší než kdekoľvek inde na svete, hoci Európa stále zápasí s hospodárskou krízou.

„Aby sme cieľ pre rok 2020 splnili, je potrebné investície vynaložiť teraz, nie v roku 2018 alebo 2019. Priemysel nie je práve v ekonomickej situácii, kedy by mohol vynakladať veľké množstvo prostriedkov na tieto investície. Ale urobme to,“ vysvetlil Hodač pre EurActiv.

V okamžitej reakcii na hlasovanie parlamentného výboru predstaviteľ ACEA varoval, že „stanovením nerealistických a politicky motivovaných dlhodobých cieľov bez vedeckého základu, zvolili europoslanci nebezpečnú skratku po ceste k dosiahnutiu dlhodobých klimatických cieľov EÚ“.

Pasca pre zákonodárcov?

Federácia nemeckých spotrebiteľov uviedla, že cieľ 95g je dobrou správou. „Spotrebiteľom to pomôže znížiť ich výdavky. Práve to spotrebitelia v tomto období potrebujú, pretože ceny palív značne vzrástli v naďalej stúpajú,“ povedal hovorca združenia Otmar Lell.

Environmentalisti síce sprísnenie limitu pre emisie privítali, nepozdáva sa im ale napríklad ustanovenie o superkreditoch, kde podľa nich EÚ automobilkám značne ustúpila.

Text z výboru hovorí o tom, že pri započítavaní splnenia cieľov sa 1 auto emitujúce menej ako 50 gramov CO2 na kilometer jazdy budú počítať ako 3,5 osobného auta v rokoch 2012 a 2013 a postupne sa bude do roku 2024 znižovať tak, aby sa potom pomer v produkcii vyrovnal na 1:1.

Ekológovia tvrdia, že to síce povedie k väčšej produkcii počtu elektrických vozidiel, ale tak aby sa to nominálne vyrovnalo s expanziou produkcie áut so spaľovacím motorom.

„Europoslanci sa nachytali do pasce, ktorú im automobilky nastavili. Argumentovali pritom tým, že normy sa dajú splniť len tak, sa roztrieštia kľučkami,“ poznamenala Franziska Achtenberg z organizácie Greenpeace.

Ivan Hodač poukázal na to, že systém superkreditov existuje aj v Japonsku, Číne či USA. „Prečo by nemohli byť aj tu? Prečo by sme opäť mali fungovať vo vákuu?“ uviedol v rozhovore.