Bratislava má mať kreatívny inkubátor

The Artist, poster

Projekt InCompass sa realizuje s podporou programu Interreg IV C (Európsky fond regionálneho rozvoja). Jeho cieľom je „posunúť mesto Bratislava do inej strategickej roviny, aby začalo uvažovať o potrebe podporiť kreatívny priemysel a konkrétne inkubačné jednotky, ktoré by mohli podporiť začínajúcich kreatívcov, talenty a podnikateľov z kreatívneho priemyslu“, vysvetľuje programová manažérka pre podnikanie a inovácie z magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy Ľubica Jean-Jean.

Bratislava je jedným z 15 partnerov projektu, ktorými sú regióny a univerzity od Škótska až po západné Grécko a región Sofie.

Snaha o podporu kreatívnej ekonomiky sa vychádza z odhadov jeho  značného potenciálu v Európe, vrátane ekonomického. Pozitívny „spill-over“ efekt sa tiež považuje za výraznú pridanú hodnotu tohto „priemyslu“.  (Viac info v súbore liniek Kreatívna ekonomika).

Finančná udržateľnosť

Výstupom projektu InCompass by mal byť implementačný plán a model inkubačnej jednotky pre mesto Bratislava. Ten má vzísť z diskusie s čo najširším spektrom aktérov o tom, ako nastaviť vhodný model fungovania inkubátora, ktorý by bol zároveň finančne udržateľný.

InCompass sleduje rôzne modely fungovania kreatívnych inkubátorov v rôznych európskych mestách. Mesto Bratislava si k projektu obstaralo konzultantov, samo zatiaľ nemá odborníkov na túto oblasť.

Vladimír Kmeťo z firmy Oneclick, s.r.o. hovorí, že Bratislava má inú východiskovú pozíciu ako ďalšie partnerské regióny, kde je infraštruktúra kreatívnych inkubátoroch rozvinutejšia. Väčšina z nich je však stále veľmi závislá od verejných zdrojov a projektov. Cieľom InCompas je hľadať osvedčené postupy, ktoré by pomohli túto závislosť znížiť, hoci to nemusí byť nevyhnutne na nulu.

Diskusie aj na túto tému vedie Regionálna implementačná skupina, ktorá sa uplynulý týždeň už po druhýkrát zišla na workshope v bratislavskej Cvernovke.

Komu pomáhať akými službami?

Podľa jednotlivých segmentov kultúrnej produkcie sa líšia aj potenciálne potreby, ktoré by mohol inkubátor pomôcť riešiť. Začínajúca reklamná agentúra má iné nároky na fyzickú infraštruktúru a zdroje ako módny návrhár alebo televízne produkcie.

Mesto Bratislava by nemalo mať ambíciu začať prevádzkovať niečo, čo už robí niekto iný – najmä už existujúce co-workingové priestory ako je SPOT, či Connect, ktoré sa zameriavajú na start-upy.

Otázkou ostáva aj komu má byť inkubátor určený, či len pre start-upy v oblasti kreatívy do jedného roka alebo už pre relatívne zabehnuté firmy a aké služby má ponúkať. Tu je možné sa inšpirovať od iných inkubátorov v iných členských krajinách EÚ. Všetci v určitom štádiu riešia dilemy, či majú byť ich služby zadarmo alebo majú za to „klienti“ do určitej miery platiť. Podobne sa treba zamýšľať na marketingom takéhoto inkubátora a jeho schopnosti prilákať perspektívne talenty.

Komplexná analýza chýba

Viacerí členovia regionálnej implementačnej skupiny upozorňujú na neexistenciu spoľahlivých dát o zmapovaní a potrebách kreatívneho priemyslu v Bratislave (aké druhy firiem, čomu sa venujú).

Existujúce dáta nie sú celkom korektné, hovorí Vladimír Kmeťo. K dispozícii sú len staršie dáta, no štatistické údaje sú len od firiem nad 25 ľudí. V Košiciach sa aktuálne mapovanie robí  klasickým telefonickým prieskumom a prostredníctvom focus groups s jednotlivými skupinami (návrhári, architekti). V súčasnosti tiež prebieha vypracovávanie národnej stratégie v oblasti kreatívneho priemyslu, ktorej gestorom je ministerstvo kultúry.

V roku 2011 vznikla v Bratislave občianska iniciatíva „Kreatívna Bratislava“, ktorá od magistrátu a samosprávy hlavného mesta žiadala zásadnú zmenu v prístupe ku kultúrnym, umeleckým a komunitným aktivitám na jeho území, najmä reformou jeho grantových schém.

Zo strany kancelárie Hlavnej architektky Bratislavy existuje dopyt po jasne zadefinovanej platforme predstaviteľov kreatívneho priemyslu, ktorá bude partnerom pre mesto pri vypracovávaní koncepcií verejného priestoru. Dnes takého nemá. Ambíciou pri tvorbe novej koncepcie verejných priestorov v Bratislave je komunikovať s kreatívnou komunitou a vrátiť ju do ulíc Bratislavy.

Mesto by preto podľa Kmeťa mohlo iniciovať vznik clustra, ktorý by aj takúto funkciu vedel naplniť. Podobnú ambíciu má aj Fórum kreatívneho priemyslu.  

Kinematografia

Komerčne zaujímavou aktivitou je filmový priemysel. Na európskej úrovni vzniká nový podporný program „Creative Europe“, ktorý má v novom programovom období podporiť výrobu viac ako 1000 európskych filmov a ich internacionalizáciu.

V máji ohlásil investor ,spoločnosť Solid Enterprise, projekt vybudovania špičkových filmových štúdií v oblasti medzi Jarovcami a rakúskym Kittsee, neďaleko Bratislavy. Do prevádzky ho chcú uviesť v septembri 2016.

Oživiť by mali záujem o Slovensko ako o lokalitu pre zahraničné filmové produkcie. K tomu má prispieť aj  nová legislatíva o stimuloch pre zahraničných producentov. Štúdiá by mohli prispieť k oživeniu remeselných zručností spojených s filmovým priemyslom, ktoré sa na Slovensku dostali do útlmu.

Podľa iniciátorov projektu, nechcú nijako diskriminovať slovenských filmárov, ale naopak „spojiť ich s profesionálmi so zahraničia“. Kontrovať chcú aj produkcii komerčných televízií, ktorá podľa nich ubližuje kvalite.

„Chceme sa zamerať aj na regionálne potreby a využívať naše priestory a služby a aj na európske koprodukčné filmy“, hovorí slovenský producent Marek Veselický, jeden z iniciátorov projektu.

Príbeh Bratislavy

Stratégia Bratislavy by sa mala čiastočne odpichnúť od svojho dedičstva. Známy spisovateľ Daniel Hevier pripomína, že Bratislava stále „nepozná svoj vlastný príbeh“. Potrebujeme ho vedieť vyrozprávať, hovorí Hevier. „Všetky, aj ekonomicky, úspešné mestá majú príbeh, ktorý a dá aj ekonomicky zhodnotiť, či už je to Praha, Viedeň alebo Budapešť, ktoré žijú zo svojich mýtov.“

Navrhuje dať dokopy expertnú skupinu zloženú napríklad zo spisovateľov a historikov, ktorý by sa pokúsili vytvoriť príbeh Bratislavy, ktorý by potom mohol poslúžiť aj iným segmentom.