Estónsko je šampiónom v elektromobilite

V stredu (20.2.) v Estónsku oficiálne otvorili sieť rýchlonabíjacích staníc pre elektrické vozidlá. Estónsko je tak prvou krajinou na svete, ktorú môže vodič celú prejsť bez vypúšťania emisií CO2 a ďalších škodlivín zo spaľovania pohonných hmôt.

Prvé z celkového počtu 165 rýchlonabíjacích staníc sa pritom začali inštalovať len v lete minulého roku. Ešte v roku 2011 boli v krajine len 2 nabíjacie miesta.

Celý program s názvom ELMO je financovaný z predaja 10 miliónov nadbytočných povoleniek CO2 japonskej automobilke Mitsubishi. Okrem toho tiež podľa dohody z roku 2011 automobilka estónskej vláde poskytla 507 elektromobilov a financuje dotačný systém nákupu vozidiel pre obyvateľov alebo firmy.

Občania môžu získať grant až do výšky polovice nákupnej ceny auta, pričom si môžu momentálne vybrať až z piatich modelov. Napríklad za elektromobil Peugeot iOn tak namiesto 29.700 eur zaplatia len 14.850 eur. Maximálny grant na jedno auto je stanovený na 18.000 eur. Štátny fond KredEx, ktorý má na starosti financovanie programu ELMO, okrem toho kompenzuje nainštalovanie domácej nabíjacej stanice až do výšky 1000 eur.

Rýchly štart

V súčasnosti je v krajine s približne 1,2 miliónmi obyvateľov zaregistrovaných 619 emobilov, z toho asi 500 využívajú verejné inštitúcie. Vzhľadom na stále nevyčerpané dotačné prostriedky sa vláda v júli dohodla s Mitsubishi na predĺžení programu dotácií do konca roka 2014 a zahrnutie plug-in hybridov k dotovaným modelom.

V priebehu krátkeho času sa Estónsko stalo po Nórsku druhou krajinou na svete s najväčším podielom elektromobilov v rámci národného vozového parku. Na 1000 registrovaných áut v Estónsku pripadá 1 elektromobil, v Nórsku sú to 4 elektromobily na 1000 áut. Na treťom mieste je Holandsko s 0,6 elektromobilom na 1000 áut.

Na Slovensku je dosiaľ zaregistrovaných asi 30 elektromobilov.

Ako sieť funguje?

Vodiči nájdu rýchlonabíjaciu stanicu v každom estónskom meste a tiež väčšej obci, predovšetkým popri diaľniciach a hlavných ťahoch s maximálnou vzájomnou vzdialenosť 40-60 km. Celá sieť využíva jednotný systém platieb, pričom si vodiči môžu vybrať z troch balíkov služieb. Cena 1 nabíjania je medzi 2,5-5 eurami alebo môžu zaplatiť mesačný poplatok 30 eur a nabíjať bez obmedzení.  Pri platbe pritom môžu použiť buď autorizačnú kartu alebo vlastný mobilný telefón.

Do 30 minút sa batéria auta nabije na 90 % a v závislosti od modelu auta je možný dojazd až do vzdialenosti 140 km.

Sieť vybudovala spoločnosť ABB so štandardom CHAdeMO, ktorý sa na využíva aj na Slovensku v rámci projektu cezhraničnej elektromobility VIBRATe. V rámci projektu tiež otvorili v septembri 2012 prvú rýchlonabíjaciu stanicu na Slovensku.

Najprv infraštruktúra, autá prídu

Vedúci programu elektromobily v KredEx Jarmo Tuisk uviedol: „Veríme, že celonárodná sieť rýchlonabíjacích staníc povzbudí nárast počtu užívateľov elektromobilov, nakoľko sa vodiči viac nemusia obávať ich trochu kratšieho dojazdu.“

Metódu „Najprv infraštruktúra, autá prídu“ zvolila aj Európska komisia. Koncom januára komisár pre dopravu predstavil stratégiu pre čisté palivá, v rámci ktorej sa navrhol aj počet verejne nabíjacích miest v rámci jednotlivých členských krajín EÚ. (EurActiv, 24.01.2013)

„Teraz je čas skutočne stlačiť pedál a pohnúť sa v elektromobile vpred. Dokázali sme, že je skutočne možné vytvoriť sieť v krajine a neexistujú technické bariéry,“ dodal Tuisk. Verí, že počet elektrických vozidiel v individuálnom alebo firemnom vlastníctve sa tento rok zdvojnásobí na 200. Len v tomto mesiaci už napríklad KredEx dostal viac ako 20 žiadostí o grant na elektrické vozidlá.

Zelená doprava

„Fakt, že nabíjanie je tak jednoduché je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa viac a viac Estóncov v budúcnosti rozhodne v prospech elektrických vozidiel. Celá naša dopravná politika by sa mala zakladať na názore, že environmentálne šetrné cestovanie je najlacnejšou a najjednoduchšou možnosťou, ktorá existuje,“ uviedla estónska ministerka pre životné prostredie Keit Pentus-Rosimannus.

Hoci sa počas jazdy na elektromobile do ovzdušia nevypúšťajú škodlivé emisie ani iné exhaláty, environmentálnou otázkou zostáva, z čoho sa vyrába elektrina dodávaná do nabíjacích staníc.

Podľa Eurostatu sa ešte v roku 2009 vyrábalo v Estónsku až 87 % elektriny z tuhých palív. V roku 2011 pochádzalo z obnoviteľných zdrojov 12,64 % hrubej spotreby elektriny.