EÚ: vysokorýchlostný internet bude povinný

Pozadie:

Universal Service Directive Európskej Únie už v súčanosnosti pokrýva celú škálu služieb, medzi inými aj telefóny s pevnými linkami.

Za univerzálnu sa považuje tá služba, pri ktorej majú mať občania právo na to, aby do nej vstúpili. Ide o opatrenie s finančným dopadom.

Národným regulátorom však naďalej ostáva právo na vyhlásenie univerzálnych služieb za nepotrebné v tých oblastiach, kde už existuje podobná ponuka služieb.

V novembri 2009 si Európska únia vytvorila cestu na to, aby sa aj vysokorýchlostný internet považoval za univerzálnu službu schválením telekomunikačného balíčka (EurActiv 05/11/09).

Európska Komisia odhaduje, že len 70 percent vidieckej populácie EÚ sa v súčasnosti môže pomocou existujúcej infraštruktúry pripojiť na internet pomocou vysokorýchlostného pripojenia.

Táto situácia predstavuje novú formu ekonomického a sociálneho rozdelenia občanov EÚ, najmä s pribúdajúcim množstvom služieb dostupných po internete.

V snahe riešiť otázku „digitálneho rozdelenia“ navrhuje Španielsko, ktoré prevezme rotujúce predsedníctvo na začiatku budúceho roka, prikázať členským štátom celonárodné širokopásmové pokrytie. Tento plán schvaľujú aj Belgicko a Maďarsko, ktoré sa ujmú predsedníctva po Španielsku. Všetky tri krajiny tak potvrdzujú spoločné jednanie v rámci tzv.  „trio programu.“

Jedným zo schválených prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa je rozšírenie univerzálnych služieb o vysokorýchlostný internet.

„Predsednícke krajiny začnú pracovať na novej oblasti v univerzálnych službách a na zapracovaní širokopásového internetu do oblasti univerzálnych služieb,“ píše sa v návrhu programu Rady EÚ schválenemu na nasledujúcich 18 mesiacov.

Financovanie širokého pásma pre všetkých

Telekomunikačný priemysel je však voči takýmto prostriedkom na dosiahnutie celkového pokrytia vysokorýchlostným internetom skeptický.

ETNO, asociácia reprezentujúca súčasných telekomunikačných operátorov v EÚ, predpokladá, že náklady na povinnosť týkajúcu sa univerzálnych služieb by sa tak mohli v niektorých krajinách Východej Európy vyšplhať až na 800 miliónov eur v prípade, ak by sa pristúpilo k ich úplnemu zavedeniu.  

Predstavitelia telekomunikácií sa preto pýtajú, akým spôsobom sa bude financovať toto rozšírenie univerzálnych služieb aj na oblasť širokého pásma. „Kto zaplatí za to, aby sa zaistilo, že aj najvzdialenejšie oblasti Európy sú pokryté?“

Štát by mohol priamo zaplatiť operátorom, aby tieto služby sprostredkovali všetkým občanom. Tento krok by mal však za následok vysoké verejné výdavky, čo je pri súčasnom stave hospodárstva jednotlivých krajín nanajvýš nepravdepodobné.

Ďalšou možnosťou by bolo akumulovať všetkých operátorov, aby investovali do infraštruktúry. Opatrenie je však vzhľadom na námietky z odvetvia telekomunikácií a mnohých štátov EÚ nepravdepodobné.

Alternatívou by bolo uprednostňovanie vysokorýchlostného internetu nad mobilnými sieťami, ktoré už teraz pokrývajú takmer celé územie. Podľa tohto scenáru by sa mohlo plné pokrytie dosiahnúť za nízkych nákladov. Vyžaduje si to však posilnenie kapacity mobilných sietí – napríklad sprístupnením nových rádio frekvencií mobilným operátorom namiesto ich rezervovania pre vysielateľov.

V každom prípade, odvetvie telekomunikácií spochybňuje potrebu rozšírenia univerzálnych služieb v čase, keď je prioritou revízia doterajších pravidiel.

Súčasné ustanovenia stále prikazujú telekomunikačným spoločnostiam operujúcim vo viacerých krajinách prevádzkovanie verejných telefónov alebo sprostredkovanie telefónnych ústrední používateľom. Obe služby sa stali takmer nepotrebné vplyvom rozšírenia mobilných telefónov a dostupnosti telefónnych čísiel na internete.

V mnohých východoeurópskych krajiných neviedlo zahrnutie fixných telefónnych liniek medzi tzv. univerzálne služby k plnému pokrytiu územia, zatiaľ čo mobilní operátori de facto zabezpečili univerzálne dostupnú ponuku, hoci nie sú na zozname univerzálnych služieb.