Eurokomisár: Európa potrebuje vlastné drony

Zdroj: dronewars.net

Európska komisia dnes zverejní dokument (Oznámenie) s návrhmi na posilnenie spolupráce členských krajín medzi členskými krajinami EÚ v oblasti obrany.

Poučenie, ktoré by si Európa mohla zobrať z nedávnych špionážnych škandálov alebo aféry Prism je „stať sa suverénnou, nezávislou v strategických veciach“, povedal francúzsky eurokomisár zodpovedný za vnútorný trh Michel Barnier.

„V tomto dokumente prinášame pôvodný návrh pokiaľ ide o európske obranné kapacity. Prečo by Európa nemala mať program pre drony?“, povedal minulý týždeň Barnier malej skupine francúzskych novinárov pôsobiacich v Bruseli. 

Podľa eurokomisára by takýto program pomohol Európe „získať svoju suverenitu a nebola by pritom nútená nakupovať túto technológiu od tretích krajín“, predovšetkým od Izraela a Spojených štátov.

Škrty vo výdavkoch na obranu prinútili predstaviteľov európskeho zbrojeného priemyslu uvažovať o spoločnom programe vývoja bezpilotných lietadiel. Francúzska spoločnosť Dassault Aciation, európsky gigant EADS a talianska spoločnosť Finmeccanica v júni vyhlásili, že spoločný program by „bol príspevkom k pokrytiu potrieb európskych ozbrojených síl pri optimalizovaní náročnej rozpočtovej situácie prostredníctvom spojenia výskumu a zdrojov na vývoj“.

Firmy vyhlásili, že sú pripravené spolupracovať na vývoji európskeho dronu MALE (medium-altitude, long-endurance), ktorý umožňuje sledovanie širokého územia až po dobu 24 hodín.

Hoci otázky obrany sú v plnej kompetencii jednotlivých členských štátov, Barnier si myslí, že Komisia by mohla koordinovať program vývoja európskeho bezpilotného lietadla podporou výskumu a harmonizáciou legislatívy o vzdušnom priestore, ktorá sa v každom členskom štáte líši.

Spoločne by sa okrem bezpilotných lietadiel mohla obstarávať aj ďalšia vojenská technika, napríklad nemocničné lode, technika súvisiaca s bojom proti kyberzločinu alebo laboratóriá pre chemickú biologickú a rádiologickú obranu.

Politickú ochotu k takémuto kroku by mohli posilniť práve drastické škrty v rozpočtoch, ktoré väčšina členských krajín pocítila aj v obrane. Paradoxnou výnimkou je Nemecko, ktoré je ale známe svojim rezervovaným postojom k spoločnej obrannej politike a k medzinárodnej vojenskej angažovanosti.

V roku 2010 francúzsky minister obrany Herve Morin vyhlásil, že pri klesajúcich investíciách do obrany Európa riskuje, že sa do 50 rokov stane „protektorátom Spojených štátov“.

Aj napriek absencii reálnych kompetencií môže EÚ reguláciami výrazne uľahčiť spoluprácu na zbrojnom trhu. Aktuálne oznámenie Komiie hovorí o cieli podporiť inováciu a rast podporou malých firiem v obrannom priemysel a synergií medzi vojenským a civilným výskumom.

Podľa Barniera ide najmä o oblasti certifikáciu, štandardizáciu, verejné obstarávanie, vesmírna politika, výskum, obchod a energetika.

Komisia chce uľahčiť zbrojeným firmám export tým, že vytvorí v Európe štandardizované procedúry na certifikáciu produktov, namiesto toho, aby museli v každej krajine absolvovať drahé testy o tom, že spĺňajú špecifické požiadavky.

O oznámení Komisie budú diskutovať hlavy štátov a vlád na summite EÚ, ktorý sa bude konať v decembri tohto roka.