Európska odpoveď na GPS mešká 13 rokov

(zdroj: Európska komisia)

Francúzsky Dvor audítorov (Cour de comptes) zverejnil minulý týždeň správu, podľa ktorej budú dva partnerské európske satelitné projekty Galileo a EGNOS (European Geostationary Navigation Overlay Service) stáť vyše 13 miliárd eur. Pôvodný rozpočet meškajúcich satelitných programov na roky 1994-2020 hovoril o čiastke 4,6 miliardy eur.

Galileo za 10

Za výstavbu najznámejšieho európskeho vesmírneho programu Galileo napokon Európska únia zaplatí 10,2 miliardy eur. Polovicu týchto finančných prostriedkov minula únia už do roku 2013.

Francúzski audítori za špirálu zvyšujúcich sa nákladov vinia kombináciu „technických zlyhaní a neadekvátneho projektového manažmentu“.

EGNOS, ktorý tvoria 3 satelity a bol predzvesťou Galilea, stál dvojnásobok predpokladanej ceny, 700 miliónov eur. Kým tento program dnes spolupracuje so systémom GPS, Galileo na svoje dokončenie stále čaká.

Rada EÚ schválila projekt Galileo v roku 1999. V plnej prevádzke mal byť v roku 2008, v súčasnosti sa hovorí o roku 2021.

Chýbajúca propagácia

Dvor audítorov priznáva, že meškanie projektu sa v niektorých aspektoch dá vysvetliť. Európskym predstaviteľom ale vytýka, že robia málo na propagáciu komerčného využitia Galilea na národnej aj nadnárodnej úrovni. V správe uvádzajú: „Úspech novej európskej infraštruktúry bude závisieť na propagácii uplatnenia a výhod v porovnaní s GPS.

Globálny trh so satelitnými službami zažíva každoročne prudký nárast o 30 %. Existencia bezplatného konkurenta, akým je GPS, však prinútila prevádzkovateľov Galilea prehodnotiť svoje predstavy o príjmoch z komerčnej činnosti.

V súčasnosti sa odhaduje, že produkty a služby vyžadujúce satelitné pokrytie tvoria asi 6-7 % európskeho HDP. Okrem geolokácie umožňujú satelity synchronizáciu niektorých nevyhnutých činností v oblasti komunikácie, dopravy či prenosu dát. Galileo by ich malo byť schopné ponúknuť na komerčnej aj na bezplatnej báze.