Fanfáry dozneli. Splnia Európania a Američania klimatické záväzky z Paríža?

Zdroj: TASR

Tento článok je súčasťou Špeciálu: COP21: Od sľubov k činom

Dvadsiaty druhý apríl 2016, keď Európska únia vyše 170 krajín vrátane Spojených štátov a Číny podpísali v jeden deň Parížsku dohodu, je historický deň. V dejinách diplomacie.

Ide o nový rekord v počte podpisov pod jednou dohodou v rovnaký deň. Dovtedy ho držal Dohovor OSN o morskom práve z roku 1982 (119 podpisov).

Otázkou však je, či bude 22. apríl 2016 historickým dňom aj pre svetovú klímu.

Podpis je len prvý krok

Cieľom Parížskej dohody je obmedziť zvyšovanie teploty zemského povrchu pod úroveň 2 °C, podľa možností na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím.

Čítajte aj: Klimatické rokovania: od Ženevy po Paríž

Podpis dohovoru z Paríža je prvým krokom. Druhým je jeho ratifikácia. Pre to, aby vôbec vstúpil do platnosti, ho musí ratifikovať aspoň 55 krajín, ktoré vypúšťajú aspoň 55 percent emisií. A ďalšími krokmi, ktorých je mnoho, je prispôsobenie klimatických a energetických politík.

Aké sú najväčšie výzvy pre Európanov a Američanov, pre jednotlivé členské štáty EÚ a pre firmy?

Ratifikácia na oboch brehoch Atlantiku

Európska únia a Spojené štáty stále patria medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia. A stále si kladú otázku, ako svoje emisie znižovať.

Pre Európanov bude kľúčová dohoda inštitúcií na reforme Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) a na novom Rozhodnutí o spoločnom úsilí. ETS pokrýva 45 percent emisií skleníkových plynov v sektoroch energetiky, priemyslu a komerčnej leteckej dopravy. Väčšinu emisií zo sektorov mimo ETS zahŕňa Rozhodnutie o spoločnom úsilí. Patrí medzi ne cestná doprava, bývanie, poľnohospodárstvo a odpady.

Výzvou bude znižovanie emisií aj na druhom brehu Atlantiku. Spojené štáty v minulosti podpísali Kjótsky protokol, neskôr ho však neratifikovali. Ku klíme majú aj dnes iný prístup ako Európa: sústredia sa na regulačný rámec pre inovácie.

Výzvy pre štáty aj firmy

Predstavitelia EÚ chcú ísť svetu príkladom v ochrane klímy. Bremeno zodpovednosti za vykonanie konkrétnych opatrení však bude ležať na jednotlivých členských štátoch a na európskych firmách a ich zamestnancoch. Splnenie klimatických záväzkov z Paríža si bude vyžadovať premenu národných ekonomík a firemných postupov. Tá si zase vyžiada inovácie, nové pracovné miesta aj konkurencieschopnosť na svetových trhoch.

Zvlášť citlivá je cestná doprava. Na Slovensku aj v najväčšej európskej ekonomike, v Nemecku, hrá kľúčovú úlohu automobilový priemysel. Tieto a ďalšie európske krajiny budú musieť nájsť odpoveď na otázku, ako vyrábať a používať autá tak, aby vzduch znečisťovali menej.

Čítajte aj: Podpíšu Parížsku dohodu, pre Slovensko budú výzvou emisie z dopravy

Ale to sa týka aj ďalších sektorov ekonomiky. Firmy budú musieť venovať väčšiu pozornosť energetickej efektívnosti či využívaniu obnoviteľných energií.

Šalamúnove ostrovy a stredná Európa

Minulý víkend austrálski vedci oznámili, že vplyvom stúpajúcej morskej hladiny zmizlo päť zo Šalamúnových ostrovov v Tichomorí. Klimatické šoky už nie sú cudzie ani nám v Európe.

Boj s klimatickými zmenami nie je vecou jednej krajiny, hŕstky politikov alebo veľkých firiem.

Parížska dohoda je sľubom, teraz sú potrebné činy. Nie šalamúnske, ale také, aby prospeli Šalamúnovým ostrovom aj Európe.

Čítajte Špeciál “COP21: Od sľubov k činom”