Firmy spojili sily na podporu internetovej ekonomiky na Slovensku

zdroj wikimedia commons

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Internetová ekonomika

Zo štúdie „Online šanca pre Slovensko“, ktorú na podnet Google vypracovala Boston Consulting Group , vyplýva, že v roku 2011 internet do slovenského hospodárstva prispel odhadom sumou 2,3 miliardy eur, čo predstavuje 3,3 HDP. To  je podľa dokumentu viac ako hrubá pridaná hodnota bankového sektora a telekomunikácií. Podľa očakávaní slovenská internetová ekonomika bude do roku 2016 rásť o 12 % ročne a dosiahne 4,5 % HDP.

Ako ďalej konštatuje štúdia, Slovensko má potenciál rásť oveľa rýchlejšie a stať sa krajinou s nadpriemernou internetovou ekonomikou. Na jej zistenia nadväzuje iniciatíva úspešných firiem, ktoré vytvorili Slovenskú alianciu pre podporu internetovej ekonomiky (SAPIE), ktorú predstavili v piatok (22. marca).

Základnými iniciátormi sú Google, ESET a Neulogy. SAPIE má slúžiť ako platforma na diskusiu s vládou a navrhovanie vhodných riešení. Zapoja sa do nej aj spoločnosti Amazon, Facebook, Websupport, Martinus, Profesia, The Spot, Anasoft, Zaraguza, Sygic a Accenture.

Jej vznik ocenil aj štátny tajomník ministerstva financií a digitálny líder Peter Pellegrini. „Som presvedčený, že len vzájomná spolupráca štátu a súkromného sektora dokáže pomôcť k prospešnému rozvoju Slovenska,“ zdôraznil.

Ako vysvetlil Slovensko patrí medzi najotvorenejšie ekonomiky krajín EÚ a sveta, preto je mimoriadne dôležité využívať všetky možnosti pre podporu odbytu slovenských výrobkov na globálnych trhoch. „Internet je kľúčovým nástrojom nielen pre vývoj softvéru a aplikácií, ale aj pre malé a stredné podniky podnikajúce či už v oblasti strojárstva, spracovania plastov alebo výroby nábytku, ktoré aj vďaka internetu majú možnosť získať nové trhy nielen v EÚ, ale na celom svete. O rozvoji cestovného ruchu bez internetu snáď už ani nemá zmysel uvažovať,“ dodal.

Chairman Neulogy Ivan Štefunko vysvetlil tri piliere, na ktoré sa aliancia bude zameriavať, aby sa zlepšili podmienky pre internetovú ekonomiku. Prvým je vzdelávanie, pričom cieľom je začať už v predškolskom veku, keď sa deti učia základné algorytmické zručnosti. Druhým je dostupnosť finančných zdrojov. Poukázal na nedostatočné investície rizikového kapitálu, čo spôsobuje aj neexistujúca legislatíva, ktorá by ich upravovala. Tieto dva ciele by mali potom vyvrcholiť do širšieho využívania e-commerce a internetu na obchod, ale to sa neobíde bez prvých dvoch spomenutých predpokladov.

Ako doplnil spolumajiteľ spoločnosti ESET Anton Zajac vzdelávací systém treba nastaviť tak, aby z neho vychádzali kvalitní ľudia schopní tvoriť produkty s vysokou pridanou hodnotou. Mnohí kvalitní programátori totiž zo Slovenska odchádzajú, lebo nie je vytvorený kvalitný ekosystém start-up firiem, kde by mohli fungovať a stať sa z nich „veľmi bohatí ľudia“. Radšej vstupujú do šktruktúr globálnych firiem ako Facebook či Google, kde ich ohodnotenie má určitý strop a sú jedným z desiatok tisíc. Optimalizovanie e-commerce tak, aby sa maximalizovali výnosy je podľa jeho slov veľká veda, ktorú tiež treba naučiť.

Riaditeľ Google Slovakia Rasťo Kulich v prípade cieľov v oblasti vzdelávania načrtol dva rozmery – kvalitu a kvantitu. Z pohľadu kvantity chcú viac absolventov technických smerov a z pohľadu kvality, aby zo škôl vychádzali už so skúsenosťami s najmodernejšími technológiami ako cloud computing, Android, iOS, ktoré v súčasnosti chýbajú.

Pokiaľ ide o financovanie inovatívnych firiem, chýba oficiálny fond rizikového kapitálu a kým napríklad v Izraeli sa investície počítajú v miliárdách dolárov, u nás v pár miliónoch. Ako ilustroval Anton Zajac z ESETu v Izraeli sa pri prepočítaní na obyvateľa investuje 180 USD ročne. Na Slovensku ide o 2 USD. To je podľa jeho slov katastrofou a treba to zmeniť.

Ivan Štefunko z Neulogy poukázal, že by sa nemala podceňovať nevyhnutnosť investícií do vzdelávania pre výsledky z dlhodobého hľadiska. „Marka Twaina sa raz spýtali, čo je to tá klasická literatúra. Odpovedal, že je to literatúra, ktorú by chcel každý mať prečítanú, no nikto ju nečíta. Tak isto je to s vedomostnou spoločnosťou – každá vláda by ju chcela mať, ale nikto ju netvorí,“ vysvetlil.

Ako doplnil Michal Hrabovec, spolumajiteľ firmy Anasoft, prioritou je aj vzdelávanie učiteľov. Ak totiž nebudú vedieť s deťmi narábať správne, tak skĺznu do konzumovania internetu. Miesto toho, aby niečo kreovali ho budú pasívne prijímať. Okrem toho školy doteraz vychovávali deti pre odvetvia priemyslu, ale v blízkej budúcnosti to už zrejme vzhľadom na automatizáciu a pokrok nebude možné a budú musieť vedieť kreovať.

Rasťo Kulich z Google však tiež upozornil aj na ďalší rozmer – nielen Slovensko chce zo seba spraviť niečo na štýl amerického Silicon Valley, ale aj Poľsko, Maďarsko či Estónsko. Vyhrajú podľa neho tie štáty, kde bude ťahať súkromná, akademická a verejná sféra za jeden povraz. Slovensko má z jeho pohľadu predpoklady, aby sa tak stalo. „Zďaleka to nie je vyhraté, ale je šanca, aby tu Silicon Valley bolo,“ konštatoval.