Galileo vyšle do vesmíru prvé dva satelity

foto: interpretácia vesmírneho teleskopu XMM-Newton z Európskej vesmírnej agentúry (ESA)

K historickému spusteniu prichádza pritom po rokoch vnútorných treníc kvôli financovaniu tohto niekoľko miliardového projektu, ktorý by sa mal stať najväčším konkurentom amerického systému GPS. Európska komisia odhaduje, že zoskupenie Galileo bude eventuálne tvoriť približne 30 satelitov. Tie by mali byť vyslané na obežnú dráhu postupne do roku 2020. Plánom je vyslať od konca roku 2012 do vesmíru každý štvrťrok jeden pár satelitov za cieľom mať do konca roku 2014 alebo začiatku roku 2015 vo vesmíre už 24 satelitov. Uviedol to hovorca pre vesmírny program EÚ Carlo Corazza.

Ten objasnil: „Na poskytovanie služieb Galileom musí byť na obežnej dráhe aspoň 18 satelitov a dodal, že kvalita týchto služieb a presnosť udávania pozície vzrastie spolu s uvedením nových satelitov do prevádzky. Keď už sa tak stane, bude Galileo zároveň schopný poskytovať služby viacerým sektorom, vrátane dopravy, záchranných operácií, verejných prác, prieskumu ropy, poľnohospodárstva, automobilovej navigácie, či mobilných telefónov.

Tretia priemyselná revolúcia?

Podľa eurokomisára pre priemysel a podnikanie Antonia Tajaniho, ktorý má na starosti aj vesmírnu agendu, môže Galileo dokonca so sebou priniesť aj „tretiu priemyselnú revolúciu“. Vesmírne odvetvie sa tak môže stať „avantgardou európskeho priemyslu,“ dodal komisár, ktorý doplnil, že satelitný systém by tak mohol slúžiť ako katalyzátor ekonomických aktivít.

Predpokladá sa, že zavedenie systému bude mať počas nasledujúcich 20 rokov pozitívne dôsledky na hospodárstvo v hodnote 90 miliárd eur.

Doplnok alebo alternatíva ku GPS?

Predstavitelia EÚ stále podčiarkujú, že Galileo má byť skôr doplnením, a nie alternatívou GPS. „V roku 2004 sme so Spojenými štátmi podpísali dohodu na zaistenie kompatibility medzi oboma systémami,“ uviedol zástupca EÚ inštitúcií.

To znamená, že nové prijímače budú v budúcnosti pravdepodobne vybavené GPS aj Galileo vysielačmi. Bude tak na výrobcoch čipov, aby sa rozhodli a zahrnuli Galileo do existujúcich modelov, ktoré sa v súčasnosti plne spoliehajú na GPS. „Galileo bude presnejší ako GPS a je flexibilnejší, pretože používa vyšší počet frekvencií,“ uviedol predstaviteľ Komisie a dodal: „Všetky štúdie súhlasia s tým, že prijímače v budúcnosti budú používať Galileo aj GPS.“ Ostáva však otázkou, akou rýchlosťou budú spotrebitelia nahrádzať súčasné GPS zariadenia, ktoré vlastnia. Rovnako sa ukáže, či na novým a silnejším prijímačom podarí prilákať dostatočný počet zákazníkov.

Komisia tiež pracuje na zabezpečení toho, aby bol systém Galileo kompatibilný s ruským systémom satelitnej navigácie Glonass, ako aj vznikajúcimi čínskymi a indickými alternatívami.

Vojenské využitie

Ako už európske inštitúcie niekoľko krát prízvukovali, Galileo je program pre mierové účely. Avšak „toto primárne mierové zameranie systému nestojí v ceste jeho potenciálnemu využitiu v armáde,“ uviedol zdroj z Komisie a dodal: „Nič nebráni službám poskytovaným systémom, aby boli použité napríklad v misiách týkajúcich sa bezpečnosti členských štátov.“

Ďalšie kroky

  • 20. október 2011: Ak to počasie umožní, o 12:34 bruselského času by sa mali na obežnú dráhu dostať prvé dva satelity Galileo