Horizont 2020 je pre súkromný sektor zaujímavý kvôli vedeckým sieťam

zdroj: Európska komisia

S ročným rozpočtom na výskum a inovácie v objeme 900 mil. eur, to je nie je firma, ktorá je odkázaná na peniaze Európske únie.

Unilever zamestnáva vo svojich výskumných centrách v Británii, Holandsku, Číne a v Indií okolo 6000 ľudí.

Prečo by sa takáto spoločnosť chcela zapájať do európskych projektov, ktoré jej zvýšia rozpočet len o malú sumu, ale vyžiadajú si veľké množstvo administratívnej práce?

Hans Dröge, senior viceprezident pre výskumné operácie, vysvetlil, že kľúčový je pre nich prístup k vedeckým sieťam, vďaka ktorým sa môžu dostať k najnovším technológiám. Zaujímavé sú pre nich najmä tie technológie, ktoré znižujú environmentálny dopad ich produktov.

Jedným z environmentálnych cieľov spoločnosti je dodávať 100 % poľnohospodárskych surovín udržateľným spôsobom a vyvinúť také produkty, ktoré „pomôžu jednej miliarde ľudí na celom svete zlepšiť ich zdravie a prosperitu,“ tvrdí Dröge.

To však podľa neho môžu dosiahnuť len v prípade prelomových inovácií. „Potrebujete technologický prielom, napríklad v oblasti prania v studenej vode, aby čistiace prostriedky fungovali aj pri teplote 15 stupňov namiesto 40 stupňov. Tomuto sa hovorí technologický prielom, ktorý môže vyjsť len z výskumu,“ vysvetľuje.

Vedecké siete

Ak sa chce Unilever zaoberať takýmto problémami, nemôže to robiť sám. Téma globálnej udržateľnosti je témou všetkých.

„Chceme vzájomne prepojiť tie technologické miesta, kde sedia najlepší vedci, ktorí nám môžu pomôcť nájsť odpovede na tieto výzvy. Chceme spojiť do hodnotového reťazca našich dodávateľov s našimi  partnermi,“ povedal Dröge.

Program Horizont 2020 s plánovaným rozpočtom 80 mld. eur sa zdá byť ako ideálnym začiatkom. Jeho zámerom je totiž podporovať vedecké siete a transfer vedeckých poznatkov do konkrétnych trhových aplikácií.

Prístup k vedeckej excelentnosti EÚ však nie je zadarmo. Ak sa chcú firmy pripojiť, musia byť pripravené podeliť sa o svoje vedomosti a duševné vlastníctvo, ktoré vygenerujú projekty financované Úniou.

A to znamená reportovanie a byrokraciu, teda to, čo v minulosti Unilever odrádzalo.

Byrokracia

„Mnoho veľkých nadnárodných spoločností – nielen Unilever – sa nezapájajú na takej úrovni, na akej by mali. Dôvod musí byť spojený s právnym statusom konzorcií – že ste ako partner zodpovedný za aktivity ďalších partnerov,“ povedal Rob. J. Hamer, ktorý sa špecializuje na jedlo a výživu v holandskom výskumnom centre Unileveru.

Hamer už má skúsenosti s druhým rámcovým programom z konca 80. rokov. Podľa neho sa množstvo byrokracie odvtedy zväčšilo. Pripojiť sa k európskemu konzorciu znamená množstvo reportovania, ktoré nemá priamo nič spoločné s výskumom a jeho výsledkami.

Horizont 2020 sa snaží o odbúravanie zbytočnej administratívy a zjednodušenie požiadaviek na reportovanie. Podľa Hamera je v tejto chvíli ešte skoro povedať, či to bude znamenať nejaké významné zlepšenie.

„Čoho sa pravdepodobne trochu obávame je, či to bude stačiť. Môžete urobiť kozmetické alebo štrukturálne zmeny. My vidíme nejaké kozmetické, ale naozaj by sme radi videli skutočné štrukturálny rezy v byrokracii,“ dodal.

Duševné vlastníctvo

Pre súkromné spoločnosti je kľúčovou otázkou ochrana duševného vlastníctva.

Európske výskumné konzorcia si najskôr zadefinujú pole projektu, témy a výzvy, na ktoré sa chcú zamerať. Účastníci konzorcia súhlasia s tým, že duševné vlastníctvo, ktoré vzíde z projektu je majetkom všetkých. S týmto zvyčajne nemajú súkromné spoločnosti problém, pokiaľ je pole projektu dobre zadefinované.

Problém však môže byť, keď Európska komisia požiada súkromné spoločnosti, aby sa delili o ich vlastné nadobudnuté poznatky počas trvania projektu. „Nejde veľmi o ochranu duševného vlastníctva, ktoré vygenerujú dohodnuté aktivity, je to skôr dodatočná požiadavka na otvorenie sa,“ hovorí Hamer.  

Podľa neho by bol efektívnejší taký kontrolný systém, ktorý by bol založený viac na výstupoch projektu.