Inovácie: Slovensko potrebuje pridať z každej strany

zdroj: Európska komisia

Ako v úvode konferencie „Inovácie: Budúcnosť Slovenska“ zdôraznil minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, časy tradičnej diplomacie skončili a tá moderná sa musí plne sústrediť aj na ekonomické aspekty – export, energetiku, výskum a vývoj či nové technologické inovácie. To všetko sa nezaobíde bez cezhraničnej  spolupráce.

„Inovácie sú pre budúcnosť Slovenska nevyhnutné. Ak Slovensko chce byť prosperujúcim a relevantným partnerom, musí byť konkurencieschopné a mať ekonomiku založenú na poznatkoch,“ vysvetlil a zároveň dodal, že vláda si plne uvedomuje cenu inovácií. Tie si spolu s výskumom a vývojom žiadajú atraktívne podnikateľské a investičné prostredie. Slovenská vláda chce na ňom podľa jeho slov pracovať.

Za kľúčový pilier inovácií, výskumu a vývoja na Slovensku označil univerzity, pričom základom pre vysokú kvalitu a vzdelávanie relevantné pre trh práce je podľa jeho slov medzinárodná spolupráca, výmenné programy a spolupráca so súkromným sektorom.

Systém podpory inovácií v USA načrtol americký veľvyslanec na Slovensku Theodore Sedgwick. Je postavený na troch oblastiach – podpore základného výskumu, vzdelávaní a infraštruktúre na podporu inovačného prostredia. Podľa jeho slov Slovensko a najmä Bratislava už sú dôležitým IT centrom, len treba o tom dať viac vedieť. Veľmi sľubnou oblasťou pre spoluprácu medzi obomi krajinami je z jeho pohľadu kybernetická bezpečnosť.

Riaditeľ programu pre technológie, inovácie a podnikanie z Národnej akadémie vied v USA Charles Wessner upozornil na aktuálne trendy vo svete a najmä na to, že Čína rastie rýchlo a učí sa od ostatných. Ako príklad pre Slovensko poukázal na Singapur.  Má 4,5 milióna obyvateľov a do výskumu a vývoja investuje 12,8 miliardy ročne. A pritom pred 30 rokmi to bola oveľa chudobnejšia krajina ako Slovensko.

Ako ďalší príklad uviedol Fínsko. Na kolabujúcu ekonomiku v roku 1992 reagovalo investíciami do budúcnosti a teda do výskumu a vývoja, čo viedlo k postupnému obratu.

Slovensko podľa jeho slov potrebuje zvýšiť objem a kvalitu výskumno-vývojových aktivít. Ďalej by malo firmy motivovať k inováciám a tiež zlepšiť ochranu duševného vlastníctva a jeho vymáhanie. V oblasti vzdelávania zasa vyvinúť univerzity 21. storočia – budovať základňu zručností a nadväzovať spoluprácu s firmami. V prípade malých a stredných podnikov treba zjednodušiť ich vznik a tiež zánik. Zdôraznil najmä potrebu zmierniť pravidlá v prípade bankrotu.

Štátny tajomník rezortu školstva, vedy, výskumu a športu Štefan Chudoba situáciu s inováciami na Slovensku prirovnal k rodine, kde sa rodičia stále rozprávajú o tom, aké bude ich dieťa úspešné, no zabudli ho splodiť. Zdôraznil najmä snahu spolupracovať viac v tejto oblasti s ministerstvom hospodárstva.

Jeho kritika smerovala smerom na univerzity. Treba ich podľa jeho slov omladiť a dotiahnuť na ne zahraničné špičky. Každý profesor by zároveň mal z jeho pohľadu neustále bojovať o svoj titul a vzdelávať sa. Nevidí problém so základným výskumom, ale skôr s patentovaním a zvádzaním výsledkov do praxe. V súčasnosti s ministerstvom financií hľadajú spôsoby ako zvýhodniť tých, čo investujú do aplikovaného vývoja. Zároveň tiež poukázal, že Slovensko si na národnej úrovni vytvára prekážky pri čerpaní eurofondov, ktoré môže využiť na podporu inovácií a za ten čas sa daná vec rýchlo a lacno vyrobí v Číne.

Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer na Chudobovu kritiku univerzít reagoval slovami, že si nemyslí, že Slovensko je v inováciách na chvoste. Podčiarkol potenciál inovácií v IT službách, biomedicíne či materiálovom výskume. Štát by sa podľa jeho slov mal sústrediť najmä na vytváranie prostredia pre vznik a rozvoj firiem.

Podporu inovatívnym start-upom poskytuje aj SARIO najmä cez program pobytov v Silicon Valley. Riaditeľ agentúry Robert Šimončič uviedol, že Slovensko má veľký potenciál a schopnosť adaptovať sa na nové technológie.  Potrebuje však pridať z každej strany. Nevyhnutné sú najmä priame zahraničné investície s vyššou pridanou hodnotou, prinášajúce technológie, ktoré inde nie sú.

Absolvovať pobyt v Silicon Valley cez program SARIO mal možnosť mladý podnikateľ Matej Ftáčnik. Podľa jeho slov podpora slovenských inovatívnych podnikov je nedostatočná.

Stefan Caulfield zo spoločnosti DELL vidí potenciál pre Slovensko v oblasti analýzy dát. Vzdelávací systém podľa jeho slov treba nastaviť tak, aby produkoval absolventov, ktorí chcú podnikať. Červené diplomy z jeho pohľadu vytvárajú prostredie neakceptujúce zlyhanie. Avšak riziko je základ podnikania. Upozornil tiež, že zodpovednosť za kvalitu vzdelávania nesú rovnako biznis sféra, akademická sféra aj vláda.

Podľa Martina Svobodu z ministerstva hospodárstva treba podporovať aj tradičný priemysel, na ktorý sú naviazané silné dodávateľské siete. Priestor pre vytváranie start-upov vidí v IKT, IT, robotike či energetike. Spomenul tiež prípravu spustenia duálneho vzdelávacieho systému, aby samotné firmy naučili žiakov časť praktických zručností.

Otázky rovnováhy medzi podporou firiem a konsolidačnou snahou sa dotkol Robert Auxt z ministerstva financií. Zdôraznil, že obe strany sú závislé od stavu na kapitálových trhoch a je takmer nemožné neplniť kritériá, lebo trhy všetko sledujú.

Splnomocnenec vlády pre vedomostnú spoločnosť Stanislav Sipko identifikoval tri kľúčové oblasti pre rozvoj inovácií na Slovensku – lepšiu komunikáciu v rámci inovačného ekosystému, zmenu prístupu a tiež poukázal na nekonečnú diskusiu ohľadom investícií do výskumu a vývoja z verejných zdrojov.

Člen predstavenstva spoločnosti Neulogy Ivan Štefunko skonštatoval, že treba zlepšiť koordináciu medzi organizáciami aktívnymi v oblasti inovácií, a to pod jedným vedením. Univerzity podľa neho potrebujú motiváciu, aby pracovali na komerčnom potenciáli vedy. Poukázal tiež na nedostatok rizikového kapitálu na podporu start-upov a tiež potrebu zapojiť start-up komunitu do diskusie.