Internet je príležitosť pre všetky firmy

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Internetová ekonomika

„Internetová ekonomika v súčasnosti na Slovensku funguje napriek krajine a nie vďaka nej. Neexistujú základy, ktoré by napomáhali k vzniku internetových firiem. Internetová ekonomika sa nespomína v dokumentoch. Máme elektrotechnický priemysel, automobilový priemysel, ale tie nespolupracujú s internetom ako takým,“ konštatoval predseda predstavenstva spoločnosti Neulogy Ivan Štefunko.

Napriek tomu globálne úspešné slovenské firmy úzko súvisia s internetom a e-commerce. Typickým príkladom je spoločnosť ESET, ktorá v súčasnosti aktívne pôsobí vo viac ako 180 krajinách. Internetový obchod otvorila ešte v roku 2000 v USA. Za prvú noc zarobili 65 USD.

Dnes denné výsledky internetového obchodu dosahujú 70 tisíc dolárov, niekedy až 100 tisíc, nikdy neklesajú pod 50 tisíc USD. Približne 55 % príjmov spoločnosti pochádza z internetového obchodu. „Každý rok platíme väčšie a väčšie dane, ktoré sú transformované na možnosti vlády podporovať  rast ekonomiky,“ poukázal spolumajiteľ ESET-u Anton Zajac.

Ďalším typickým príkladom je spoločnosť Sygic. Pôvodne trojčlenná firma zaoberajúca sa vývojom navigačného softvéru pre mobilné zariadenia sa v priebehu pár rokov stala svetoznámym producentom GPS navigácií. V roku 2011 nárast tržieb o 995 % za predošlých päť rokov firmu zaradil medzi najrýchlejšie rastúce IT firmy strednej Európy.

Ako zdôraznil Filip Hráček  zo spoločnosti Google v súčasnosti ešte možno má zmysel rozlišovať medzi pojmami internetová a neinternetová ekonomika, no o desať rokov to bude len ekonomika, pretože nebude existovať ekonomická činnosť, ktorá nebude naviazaná na internet. Aj tradičný priemysel by si preto podľa jeho slov mal hľadať priestor na internete, aby bol globálnejší a konkurencieschopnejší.

Príkladom toho, že internet predstavuje príležitosť globálne preraziť aj pre firmy mimo IKT je spoločnosť ULTRA PLAST z východného Slovenska, ktorá sa špecializuje na plastovú a betonársku výrobu. Od výroby plastových hračiek a bazénov sa prepracovala až k plastovým výrobkom pre automobilový priemysel. Firma vcelku napredovala a zvyšovala obraty, kým v roku 2009 nezasiahla kríza, ktorej dôsledky ju dotlačili až k otázke, či pokračovať ďalej alebo podnik zavrieť.

„Kríza nám pomohla naštartovať biznis s iným zameraním. V našom portfóliu boli aj strešné boxy. Vyrábali sme ich približne 15 rokov, ale predávali sa dosť slabo. Rozhodli sme sa, že skúsime naštartovať tento biznis,“ uviedol Milan Mayer zo spoločnosti ULTRA PLAST.

„Zo dňa na deň sme vytvorili slovenský e-shop a začali sme výrobky ponúkať cez internet, ale aj tie bolo treba spropagovať. Rozhodli sme sa využiť Google služby. Spočiatku sme predávali zhruba 50 strešných boxov ročne. Za prvý mesiac sme si stanovili limit pre internetovú reklamu tisíc korún (cca 33 eur). Už táto investícia naštartovala náš biznis a za prvý mesiac sa predalo raz toľko boxov,“ poukázal.

Produkcia spoločnosti sa začala rozbiehať a obraty sa z roka na rok zdvojnásobovali. „Len pre ilustráciu, začínali sme s obratom 250 000 Sk, tento rok dosiahneme 4 milióny Sk. Do reklamy sme na začiatku investovali 1000 Sk teraz sme Googlu za posledný mesiac platili 30 tisíc eur (cca milión slovenských korún). Fakturácia za internetovú reklamu teda síce neporovnateľne stúpla, ale prináša nám to aj patričné zisky a zvyšovanie obratov,“ dodal.

Firme sa vďaka internetovému predaju podarilo preniknúť na nemecký, rakúsky, švajčiarsky, francúzsky, španielsky a taliansky trh, pričom 99 % predaja spoločnosti je cez internet.

Ako však upozornil, ďalšie napredovanie bude závisieť aj od národných a európskych nariadení. Lídri členských krajín sa otázkou bariér v rámci jednotného trhu či harmonizácie elektronického obchodu budú zaberať na októbrovom summite Európskej rady.

Práve dôsledky nedostatočnej harmonizácie zákonov a pravidiel na vnútornom trhu pociťuje aj spoločnosť ULTRA PLAST. „Napríklad v Nemecku sme sa stretli s tým, že daňoví úradníci si vysvetľovali zákony po svojom a potom pre nás vznikali rôzne obštrukcie a prekážky. Podobne aj v prípade možnosti platby cez PayPal, čo je síce celosvetovo uznávaný platobný portál, ale naši daňoví úradníci s ním nemajú skúsenosti a pri daňovej kontrole v našej spoločnosti si s tým nevedeli dať rady,“ poukázal Mayer.

Ako ďalšiu neistotu uviedol diskutovaný zákon o ochrane osobných údajov. „Internetové obchody sú založené na tom, že zbierajú určité osobné údaje od zákazníkov a teda uvidíme, aký bude mať táto legislatíva vplyv na internetový predaj,“ dodal.

Na možné negatívne dôsledky regulácie upozornil aj Michal Pastier, kreatívny riaditeľ agentúry Zaraguza Digital, ktorá bola Facebookom ocenená medzi Top 10 digitálnymi agentúrami sveta. Zameriava sa na pomoc firmám rozvíjať predaj cez internet. „Keď firma nemá na obrovské kampane  vyberá si internet ako zálohu, ale v skutočnosti je čoraz dôležitejší,“ poukázal.

„Pre nás je veľmi dôležité to, aby sme mohli využívať nielen tie klasické marketingové nástroje, ale aj technológie. Pre marketérov je dôležité, aby regulácia nebrala týchto pomocníkov na zefektívňovanie biznisu,“ vysvetlil.

Podľa Michala Meška, šéfa internetového kníhkupectva Martinus.sk, EÚ robí určité dobré kroky a zjednodušuje možnosti pre to, aby slovenské firmy mohli predávať aj do sveta. „Technológie sú však vždy minimálne o krok pred legislatívou . Podstatné je, aby sa zlaďovala legislatíva a aby sa uvoľnili regulácie a ruky úplne novým biznisom, na ktoré sa doteraz veľmi nemyslelo,“ dodal.

Všetky internetové obchody podľa jeho slov veľmi citlivo vnímajú rôzne zákony na ochranu spotrebiteľov. „Myslí sa v nich vo veľkej miere len na spotrebiteľov. Teraz sa bude sprísňovať možnosť vrátenia tovaru do 15 dní. Sú tam naozaj tak nastavené prísne podmienky a na Slovensku a do iných krajín sa často tak nešťastne implementujú z európskych smerníc, že sa otvárajú veľké dvere na zneužitie zákazníkmi. Zákazníci majú obrovskú ochranu, a myslím si, že tak by to malo byť, ale nemali by tam zároveň vznikať takéto diery pre obchodníkov,“ poukázal.

Na diskusiu s vládou a navrhovanie vhodných riešení na výzvy, ktorým čelí internetová ekonomika, slúži iniciatíva firiem v podobe Slovenskej aliancie pre internetovú ekonomiku. Priority pre rozvoj odvetvia vidia v technickom vzdelávaní s dôrazom na IT. Digitálne zručnosti by podľa nej mali byť prioritou aj pri čerpaní prostriedkov z eurofondov v období 2014 – 2020. Podľa odhadov si digitálne zručnosti bude do roku 2020 vyžadovať 90 % pracovných miest.

Zásadný význam aliancia vidí aj v podpore podnikateľského ducha a ekosystému pre startupy, globálnom e-commerce a exporte slovenských produktov a služieb s vysokou pridanou hodnotou. Zdôrazňuje tiež význam inovácií založených na dátach a nevyhnutnosť sprístupnenia dát z verejnej správy občanom a firmám.

Výskum OECD ukazuje, že vek firiem a nie ich veľkosť určuje ich vplyv na zamestnanosť – mladé firmy vytvárajú viac pracovných miest. V Spojených štátoch viac ako polovica výdavkov na výskum a vývoj pripadá na mladé inovatívne firmy. V Európe je to menej ako 7 %.