Medzi podnikateľmi panuje pesimizmus

zdroj europa.eu

Popredné svetové ekonomiky aj do roku 2013 vstúpili s neistotou. Tlak trhov na eurozónu sa zmiernil, no vyhliadky pre hospodárstvo ostávajú nepriaznivé. V centre pozornosti sú v súčasnosti aj Spojené štáty, ktoré opäť dosiahli dlhový strop.

Práve zložitá situácia vo vonkajšom prostredí, patrí medzi hlavné riziká spojené s pozíciou Slovenska. Na druhej strane sú to zároveň opatrenia, ktoré vláda prijala na zníženie deficitu, vrátane tých, čo budú viesť k zhoršeniu podnikateľského prostredia.

Ako počas konferencie o budúcom vývoji slovenskej ekonomiky uviedol predseda SOPK Peter Mihók, podnikatelia zodpovednú rozpočtovú politiku podporujú, ale mala by byť viac proporčne rozdelená medzi verejný a súkromný sektor.

Poukázal, že v zložitých časoch je nevyhnutné podporovať konkurencieschopnosť a vytvoriť prostredie, ktoré motivuje podnikať, inovovať a exportovať. To generuje finančné zdroje a pracovné príležitosti, ale tiež príjmy na financovanie zdravotníctva, zahraničnej politiky a školstva.

Práve vo vzdelávaní treba podľa neho urobiť zásadné zmeny tak, aby bolo vo väčšej väzbe s trhom práce. Na predstaviteľov vlády tiež apeloval, aby razantnejšie riešili daňové úniky, čiernu prácu, deformácie v súdnictve, verejnom obstarávaní či čerpaní eurofondov.

Konsolidácia na posilnenie dôvery

Stlačenie deficitu pod 3 % v roku 2013 je jednou zo základných úloh, ktoré boli stanovené v Programovom vyhlásení vlády. Poradca premiéra pre oblasť hospodárskej a sociálnej politiky Peter Magvaši zdôraznil, že konsolidácia nie je len nejaký záväzok voči Európskej únii. Pre Slovensko je nevyhnutná pre posilnenie dôvery investorov a zlepšenie ekonomického sentimentu.

Demonštroval to tým, že ešte koncom roka 2011 nastala situácia, keď Slovensko nedokázalo predať dlhopisy. Začiatkom roka 2012 ich nakoniec predalo s výnosom 4,7 %, v decembri 2012 však už len za 2,2 %. Ušetrilo sa tak 120 miliónov eur.

Plány na zlepšenie podnikateľského prostredia predstavil minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Snahou bude, aby Slovensko z pozície montážno-priemyselnej dielne prešlo do pozície výskumno-vývojovej základne. Krajina je podľa jeho slov naďalej atraktívna pre investorov, či už pre tých čo sú už etablovaní a sú spokojní, ale aj pre nových.

V štádiu prípravy je správa o stave podnikateľského prostredia, ktorá špecifikuje 41 opatrení. Budú sa týkať stabilizácie právneho prostredia, odstránenia administratívnej záťaže, znižovania poplatkov za vydávanie rozhodnutí stavebnými úradmi. Prisľúbil tiež, že sa bude dôsledne posudzovať vplyv legislatívy na podnikateľské prostredie. Na podporu malých a stredných podnikov bude v spolupráci s NADSME spustený program mikropôžičiek.

Stabilizácia na trhoch sa nepremieta do ekonomiky

Predpoklady, na ktorých je postavený rozpočet vysvetlil štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini. Pod zlepšenie stavu finančných trhoch sa vo veľkej miere podpísalo verbálne ubezpečenie Európskej centrálnej banky urobiť všetko pre záchranu eura a súčasne program nákupu dlhopisov.

Neistota pretrváva najmä pre zadlženosť niektorých členov eurozóny. Stabilizácia na finančných trhoch sa zároveň neodráža na stave ekonomiky, ktorý sa zhoršuje. Spomaľuje tiež zahraničný dopyt a možno očakávať, že príjmy domácností poklesnú. V ďalších rokoch však očakáva návrat rastu.

Ministerstvo si pri koncipovaní tohtoročného rozpočtu podľa jeho slov nechalo dve rezervy. Jednu už minulo v súvislosti so zvýšením platov pedagógov. V prípade, že sa to pri pravidelnom vyhodnocovaní hospodárenia ukáže ako nevyhnutné, je rezort pripravený na škrtanie výdavkov štátu.

Za riziká rozpočtu označil hospodárenie samospráv, zdravotníckych zariadení, železničných spoločností, správu ropných zásob, štátne podniky či predaj digitálnej dividendy.

Pokiaľ ide o podporu podnikateľov, stále sa čaká na spustenie programu JEREMIE, ktorý by mohol financovať riskantnejšie zámery. Medzi plánmi je aj rekodifikácia a zjednodušenie daňových zákonov. Tento rok by sa mali ukázať aj výsledky projektov OP Informačná spoločnosť, aby občania mohli s verejnou správou komunikovať elektronicky. Doteraz totiž riešil vzájomnú komunikáciu medzi orgánmi. Spomenul tiež kroky na efektívnejší výber daní a boj proti daňovým rajom a podvodom.

Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss doterajšie opatrenia prijaté na riešenie krízy v eurozóne označil ako krátkodobé. Treba sa podľa neho zamerať na budúcnosť a naštartovanie hospodárstva, rast dopytu, investičné stimuly a priaznivé nastavenie systému pre podnikanie. Upozornil na otázku konkurencieschopnosti a tlak z nových trhov.

Pesimizmus medzi podnikateľmi

Podľa výsledkov pravidelného prieskumu SOPK medzi jej členmi 94 % respondentov posudzuje podnikateľské prostredie v roku 2012 a 2013 ako nepriaznivé alebo stagnujúce. Súčasné vnímanie je porovnateľné s hodnotením v období vrcholu hospodárskej krízy v roku 2009. Väčšina negatívne hodnotí vplyv hospodárskej politiky vlády na podnikateľské prostredie.

Za najväčšie riziko v podnikaní členovia SOPK považujú pokles zahraničného dopytu v dôsledku krízy. Z prieskumu tiež vyplýva, že vzhľadom na aktuálnu situáciu firmy hľadajú iné zdroje financovania a preto je väčší záujem o eurofondy.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.