Obehové hospodárstvo zaujalo 70 % podnikov

zdroj: Alan Levine/Flickr

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zelená ekonomika

Zmena klasického lineárneho výrobného procesu na obehový je jedným z ambicióznych, dlhodobých cieľov Európskej únie. Snaha zachovať  hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie môže vraj v konečnom dôsledku znamenať posilnenie globálnej konkurencieschopnosti kontinentu a tvorbu pracovných miest.

Eurokomisár pre životné prostredie Karmenu Vella nedávno pre EurActiv.com napísal, že sa s obehovým hospodárstvom spájajú technológie, ktoré môžu dať európskym spoločnostiam náskok.

V decembri 2015 predstavila Európska komisia balík opatrení, ktorý zahŕňal oznámenie o obehovom hospodárstve a návrhy smerníc o skládkach, o odpade, o odpade z obalov a o odpade z elektrických a elektronických zariadení.

Podľa najnovšieho prieskumu, ktorý na vzorke vyše 10 tisíc firiem z 28 členských štátov EÚ vykonala marketingová spoločnosť TNS, uvažuje nad zavedením niektorého z princípov obehovej ekonomiky vyše 70 % podnikov. Platí pritom, že vyššie príjmy firiem znamenajú vyšší záujem podnikov o inovácie v oblasti ochrany životného prostredia.

Istú stratégiu na redukciu odpadov plánuje implementovať 72 % malých podnikov a až 89 % podnikov s 50 až 250 zamestnancami. Spomedzi krajín sú v tomto smere najaktívnejší podnikatelia z Malty, Írska a Luxemburska.

Niektoré zväzy, ako napríklad FoodDrinkEurope, nabádajú svojich členov k obehovej ekonomike aj uvedením praktických príkladov.

Za posledné 3 roky sa asi polovica firiem pokúsila zredukovať svoj odpad, znovu ho využiť, prípadne ďalej odpredať. Menej bežnými ekologickými prístupmi sú energetická úspora (38 %) a zredukovanie potrebných materiálov (34 %). Ešte menej však spoločnosti uvažovali nad úsporou alebo opätovným využívaním vody (19 %) a nad čerpaním energie z obnoviteľných zdrojov (16 %).

Prieskum TNS preto zisťoval, čo firmy od ekologických inovácií odrádza. Najčastejšie uviedli administratívne prekážky (34 %), náročné štandardy (32 %) a problémy s financovaním (27 %). O istej forme získania prostriedkov z verejných zdrojov, o ktorých zvyknú hovoriť predstavitelia na národnej úrovni, počulo 35 % podnikateľov. Iba 3 % firiem aj z takýchto zdrojov skutočne vyťažilo.