Osud zelenšej SPP leží v rukách Parlamentu

Protest pred Zastúpením EK na Slovensku Zdroj: TASR, Pavel Neubauer

Environmentalisti dúfajú, že zmeny v pléne Európskeho parlamentu (EP) zachránia „zelené“ opatrenia v novej poľnopolitike únie aspoň tak, ako ich navrhla Komisia

Plénum Európskeho parlamentu bude o Spoločnej poľnohospodárskej politike na ďalších 7 rokov hlasovať počas schôdze 12. marca. Pre environmentalistov je to posledná nádej ako zvrátiť hlasovanie výboru EP pre životné prostredie, ktorý zmiernil niektoré návrhy Komisie týkajúce sa „zelenšej“ agropolitiky.

Bude to zároveň po prvýkrát, čo má Parlament rovnaké právo hlasovať o podobe agropolitiky a celkových výdavkov EÚ v podobe sedemročného rozpočtu, ako členské štáty. Ide o dôsledok posilnených právomocí Európskeho parlamentu z Lisabonskej zmluvy.

Členské štáty a výbor EP pre životné prostredie sa podľa nemenovaného zdroja z prostredia európskych inštitúcií rozhodli skôr pre „svetlozelené“ opatrenie, resp. „greenwashing“. Rozhodujúce bude však hlasovanie všetkých poslancov v pléne.

Ekonóm z európskej pobočky organizácie WWF Sébastien Godinot upozorňuje, že výbor nahradil povinnosti z návrhu Komisie dobrovoľnými opatreniami a výnimkami. Zámienkou sa podľa neho stalo zjednodušovanie.

„Pokiaľ ide o demokraciu… je správne, že členovia výboru pre poľnohospodárstvo takmer sami rozhodli o 40 % európskeho rozpočtu, takmer o 400 miliardách?“, pýta sa Godinot.

Výnimky pre všetkých? 

Výbor sa na základe podnetov od organizácii poľnohospodárov a niektorých členských štátov rozhodol hlasovať za vyňatie malých fariem z tzv. „zelených pravidiel“. Výnimku dostanú aj tí producenti, ktorí plnia podmienky národnej environmentálnej certifikácie.

Farmy s menej ako 10 hektármi kultivovateľnej pôdy dostanú výnimkou automaticky, podniky s pôdou o rozlohe medzi 10 a 30 hektármi sa budú môcť o výnimku uchádzať. Podľa údajov Parlamentu sa tak výnimky budú vzťahovať na 82 % európskych fariem.

Pôvodná predstava Európskej komisie pritom bola, aby sa výnimky vzťahovali na farmy, ktoré hospodária organicky.

Návrh z októbra 2011 predpokladal posilnenú environmentálnu ochranu pri väčšine poľnohospodárskych aktivít v únii. Obsahoval napríklad kontroverzné podmienenie 30 % priamych platieb plnením zelených opatrení a vyčlenením aspoň 7 % pôdy pre udržiavanie „ekologického rázu krajiny“. Minimálne 7 % plochy, okrem trvalých pastvín, malo byť použitých na medze oráčin, živé ploty, stromy, na úhor, na krajinné prvky, biotopy, ochranné pásma a zalesnené oblasti.

Hoci už vtedy environmentalisti tvrdili, že opatrenia sú slabé, dnes sú pre nich prijateľnejšie ako výsledok januárového hlasovania výboru EP pre životné prostredie.

V komentári publikovanom na stránke EurActiv.com komisár pre poľnohospodárstvo Dacian Ciolos tvrdí, že „zelené opatrenia sú kľúčové pre zachovanie rovnováhy v poľnohospodárskom ekosystéme. Hrajú kľúčovú úlohu pri dobrom manažmente vody, hnojív, pesticídov, boju proti erózii pôdy a strate biodiverzity a pri snahe o zachovanie prirodzeného rázu krajiny. SPP ich musí brať do úvahy.“

Poľnohospodári sa naopak prihovárali za väčšiu flexibilitu pravidiel tvrdiac, že v čase vysokých cien potravín a obáv o budúcu potravinovú bezpečnosť nemožno vyňať 7 % pôdy z produkčného cyklu alebo odradiť poľnohospodárov od expanzie.

Slovensku sa páči rakúsky nápad

Slovensko v tejto diskusii najnovšie víta návrh Rakúska na uznanie sóje a strukovín ako alternatívy v oblasti „zazelenania“ 7 % poľnohospodárskych plôch. Uviedol to v pondelok minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek počas zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli.

Rakúsko na rokovaní ministrov predstavilo návrh, aby boli sója a ďalšie strukoviny uznané Európskou komisiou ako vhodná alternatíva pre pôvodné navrhované opatrenia. Podľa ministra Jahnátka tento návrh priamo podporili všetky členské štáty EÚ, s výnimkou Británie.

Pre Európanov ide o zaujímavý návrh už aj z toho dôvodu, že EÚ dováža obrovské množstvá sóje zo Spojených štátov, pričom by si časť mohla vyprodukovať doma a v rámci pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky.

„Ukazuje sa, že oveľa efektívnejšou alternatívou je využívanie tejto plochy pre strukoviny. Jednak na potravinové účely a jednak ako krmivo pre živočíšnu výrobu,“ uviedol Jahnátek.

Pre Slovensko je to určite zaujímavý návrh, uviedol minister, lebo napríklad pri suchách aké priniesol rok 2012 sa ukázalo ako veľmi výhodné zvýšenie výmery plôch na strukoviny o 40 percent.

Diéta pre SPP

Aj napriek lobingu poľnohospodárov sa obálka pre SPP v rozpočte EÚ na roky 2014-2020 zmenšila o 11,3 %, z 420 miliárd (07-13) na 373 miliárd pre nasledujúce obdobie. Priame platby spadnú z 337 na 278 miliárd, čo je pokles o viac ako 17 %.

Aj s týmito škrtmi je SPP finančne stále najobjemnejšou politikou únie. Pre Slovensko bola v rokovaniach dôležitá flexibilita presúvania prostriedkov medzi dvoma piliermi SPP – priamymi platbami (70 %) a regionálnym rozvojom (30 %). Namiesto navrhovaných 15 % budeme môcť na priame platby presunúť až 25 % objemu národnej alokácie na regionálny rozvoj. Vláda tvrdí, že sa tým úroveň podpory slovenských farmárov priblíži susedným krajinám.  

Evironmentalistom sa ani toto opatrenie nepozdáva, keďže v objemovo menšom druhom pilieri sú zdroje určené na krajinotvorbu a zachovanie pôvodného rázu krajiny.

„Ak Európsky parlament chce skutočne moderný európsky rozpočet, mal by sa v nasledujúcich rokovaniach s Radou usilovať o ochranu a zvýšenie výdavkov na regionálny rozvoj cez zníženie priamych platieb“, hovorí emeritný profesor z European agricultural policy na dublinskej Trinity College.

Pozície

Europoslanec Peter Šťastný (SDKÚ-DS, EĽS) nesúhlasí s presunom zdrojov z rozvoja vidieka na priame platby: "Fico sa chváli, čo dosiahol, ale pre náš hospodársky rast je to rozhodne negatívny krok. Veď peniaze z priamych platieb sa viac-menej prejedia, ale peniaze na rozvoj vidieka musia ísť 100%-ne do investícií, kde zvyšujú zamestnanosť a podporujú rast práve tam, kde je najpotrebnejší. Na vidiek!“