Parlament odsúhlasil vznik celoeurópskeho systému patentovania

zdroj: flickr, autor: Alexandre Dulaunoy

Návrh sa nestretol so žiadnym významným odporom. Europoslanci tak podporili využitie mechanizmu takzvanej zúženej spolupráce, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva. Ten v prípade, že medzi všetkými členskými krajinami nepanuje zhoda vo vytváraní určitých pravidiel umožňuje, aby sa deväť a viac krajín dohodlo a pokračovalo v harmonizácií pravidiel osve s tým, že ostatné štáty sa môžu kedykoľvek pridať. O vytvorenie spoločného patentu sa pritom Únia snaží už viac ako sedem rokov. Naposledy úsilie zmarili Španielsko a Taliansko, ktoré žiadali, aby boli ich jazyky uznané za oficiálne jazyky pri patentovaní spolu s anglickým, nemeckým a francúzskym jazykom. Napokon sa minulý rok v decembri 12 štátov rozhodlo práve pre spomínaný mechanizmus a postupne sa pridalo ďalších trinásť, vrátane Slovenska.

Najbližšie tak budú o formalizovaní tohto kroku rozhodovať v dňoch 9. a 10. marca ministri EÚ na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť. Komisia zároveň verejne predstaví legislatívne návrhy, ktoré by sa mali následne dostať v máji do Parlamentu na prvé čítanie.

Zostávajúce prekážky

Cesta k spoločnému celoeurópskemu systému patentovania však bude tŕnistá, keďže návrhy v oblasti právnej vymožiteľnosti a jazykových úprav ostávajú naďalej sporné. Z legislatívneho hľadiska je práve prvá spomínaná oblasť najkrehkejšia. Kľúčové bude rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré sa očakáva 8. marca, teda len deň pred hlasovaním ministrov o mechanizme zúženej spolupráce vo veci patentovania.

Pôvodný návrh totiž predpokladá vytvorenie Európskeho patentového súdu, ktorý sa bude zaoberať možnými cezhraničnými spormi, čím by mali spoločnosti ušetriť, keďže nebudú musieť vypĺňať žaloby vo všetkých členských štátoch, kde je daný patent registrovaný, ako je tomu teraz. Ohľadom nového súdu však vznikli aj obavy. Podľa generálnych prokurátorov Európskeho súdneho dvora bude totiž nový tribunál prakticky nezávislý od legislatívy a jurisdikcie EÚ, čo znamená, že je „nekompatibilný so zmluvami Únie“. Ich posudok zároveň nesúhlasí so systémom zavedenia troch oficiálnych jazykov. Podľa nich to „môže ovplyvniť práva na obhajobu“ spoločností v krajinách, ktoré hovoria inými jazykmi. „Tradične, v 80 percentách prípadov ESD zastáva rovnaký názor ako generálni prokurátori,“ povedal pre EurActiv predstaviteľ Európskeho súdneho dvora.

Jazyková hádanka

Ak súd zamietne návrh so súčasnou jazykovou úpravou, bude pravdepodobne potrebné nanovo napísať nový legislatívny návrh, čím sa celý proces opäť predĺži. Do popredia by sa tak opäť mohla dostať myšlienka, aby oficiálne jazyky patentovania neboli tri, ale len jeden- angličtina, čo podporujú aj Taliansko a Španielsko. Tým prekáža, že podľa súčasného znenia budú mať podľa nich nemecké a francúzske spoločnosti konkurenčnú výhodu.

Ak však ESD rozhodne podobne ako generálni prokurátori, bude to znamenať, že prípustný je len návrh, keď sú za oficiálne jazyky patentovania považované všetky oficiálne jazyky EÚ. To by znamenalo, že myšlienka spoločného systému patentovania by sa dostala opäť na začiatok- tam, kde je dnes. Pritom práve prekladanie patentu do všetkých jazykov je hlavným faktorom, ktorý výrazne predražuje celý proces oproti konkurencii, vrátane Spojených štátov a Japonska.

Ďalšie kroky

  • 8. marec 2011: očakávané rozhodnutie ESD vo veci patentovania
  • 9.- 10. marec 2011: stretnutie Rady pre konkurencieschopnosť