Podporovať priemerný výskum sú vyhodené peniaze

foto: eurokomisárka pre výskum a inovácie Máire Geoghegan- Quinn, zdroj: Európska komisia

Krajiny, ktoré systematicky investujú do vedy a výskumu si počínajú lepšie. Z tohto presvedčenia sa vyplýva aj európska podpora R&D. Únia dáva do hry v novom programovom rozpočtovom období 2014-2020 približne 80 miliárd eur. Pod názvom Horizont 2020 sa skrýva nová architektúra podpory výskum, teda toho čo je dnes známe ako 7. rámcový program a ďalšie nástroje.

Server Science/Business informuje o výsledkoch bruselskej diskusie z 27. marca za účasti ľudí kľúčových pre budúcu európsku politiku v oblasti výskumu a ďalších stakeholderov.

Predstava Komisie je sústrediť sa na výskum, ktorý je v Európe excelentný. „Podporovať priemerný výskum je vraj strata peňazí,“ hovorí Jack Metthey z Generálneho riaditeľstva Komisie pre výskum a inovácie. Je lepšie riskovať a podporiť prevratné veci. O tom, ktorý túto definíciu spĺňa by mali rozhodnúť nezávislí hodnotitelia v rámci Európskej rady pre výskum (ERC). Najväčšia diskusia sa odvíja okolo toho, kto ich bude vyberať a ako sa zabezpečí eliminácia konfliktu záujmov.

„Voľba, pred ktorou Európa stojí, je, či bude naďalej hľadieť na výskum ako na záležitosť gentlemanov alebo ako na spôsob ako postaviť ekonomiku na nový základ. Ak sa rozhodne pre to druhé, Európa získa späť mnoho z toho, čo stratila počas krízy“, myslí si vedúci kabinetu komisárky Maire Geoghegan- Quinn John Bell.

Za vážne nóvum v novej architektúre považuje Komisia fakt, že nový program integruje výskum a inovácie. Cieľom je väčšie zapojenie priemyslu a firiem, ktoré v súčasnosti percentuálne klesá.

Manažér EÚ záležitostí farmaceutickej spoločnosti Pfizer v Bruseli Vincent Clay má pochybnosti, či sa podarí zabezpečiť väčšiu participáciu biznisu, najmä v tak turbulentných časoch pre farmaceutický sektor, ktorý musí optimalizovať svoj „core business“ popri rýchlom hľadaní nových príležitostí.

Obsahovo sa má budúca podpora výskumu v EÚ zamerať na riešenie kľúčových výziev – klimatické a demografické zmeny, životné prostredie, verejné zdravie. Nevyníma ani humanitné vedy, keďže „inovácia je sociálny proces“.

Komisia chce prilákať do účasti na programoch novú krv a zmeniť, to, že sa v rámcových programoch uchádzali rovnaké firmy.

Zjednodušenie systému je postavené na pravidle, že budú existovať len dva modely financovania – pri základnom výskume sa bude preplácať 100 priamych nákladov a paušál pre nepriame vo výške 20 %. Projekty, ktoré už riešia veci bližšie k trhu preplácajú 70 % nákladov a opäť 20 % nepriamych.

Skrátiť sa má priemerný čas od podania žiadosti k rozhodnutiu o pridelení prostriedkov, ktorý je dnes okolo 350 dní. Komisia má ambíciu skrátiť tento čas o 100 dní.

Veľkou otvorenou otázkou sú aj práva duševného vlastníctva vo výskume podporenom z Horizont 2020. Tie nateraz do veľkej miery kopírujú prax v 7. rámcovom programe. Platí, že nastavenie žiada komercionalizáciu výsledku predovšetkým v Európe, inak hrozí strata práv duševného vlastníctva. Komisia hovorí o ochrane európskeho hospodárskeho záujmu a snahe vyhnúť sa situácii, že sa exkluzívne práva získane v EÚ a za peniaze EÚ presunú mimo Európy. O svoje práva duševného vlastníctva sa však čiastočne obávajú aj univerzity.

Celkový rozpočet programu Horizont 2020 ešte musí prejsť schválením Európskym parlamentom a Radou. Európsky parlament si dokonca myslí, že vyčleniť 7-8 % úniového rozpočtu na Horizont 2020 je príliš málo. Na druhej strane je tu tlak niektorých členských štátov (čistých prispievateľov) na znižovanie celkového stropu sedemročného rozpočtového rámca. Viac by malo byť jasné do konca roka. Program by mal byť sfinalizovaný počas írskeho predsedníctva v prvej polovici roku 2013.

Pozície

Europoslanec  Alajos Mészáros (EĽS, SMK), ktorý ako náhradník pôsobí aj vo výbore EP pre priemysel, výskum a energetiku a je dlhé roky pôsobil ako pedagóg a vedecký pracovník na STU, si myslí, že zmeny smerom k odstráneniu byrokracie pri implementácii  programov na podporu vedy a výskumu pozitívne ovplyvnia efektivitu využívania rozpočtových finančných zdrojov.

Vyzdvihuje aj vytvorenie „rovnovážneho  prístupu v relácii dôvera – kontrola“, zrušenie pracovných listov pre výskumných pracovníkov, ktorí sa podieľajú  na projektoch na plný úväzok.

„Zaujímavý je návrh všeobecnej otvorenosti programu. Program má byť najotvorenejším grantovým programom na svete. Bude otvorený pre pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a pre vybrané krajiny tretieho sveta za účelom podpory medzinárodnej spolupráce.“

„Mali by sme si uvedomiť,  že Horizont 2020 je kľúčovým programom pre realizáciu stratégie EUROPA 2020,“ hovorí Mészáros.

Aby nové pravidlá mali požadovaný efekt, je podľa neho nutné zreformovať aj vysoké školstvo. „Prístup vysokých škôl by mal byť trhový a výsledky ich práce by mali viesť k zakladaniu nových inovatívnych firiem, čo v konečnom dôsledku vedie k tvorbe nových pracovných miest. Je potrebné pouvažovať nad tým, či naše univerzity budú len „výskumnými inštitúciami“ alebo sa budú starať aj o inovácie a ich zavedenie do reálneho života.“

Veľvyslanec Slovenska pri EÚ Ivan Korčok v nedávnom rozhovore pre EurActiv.sk zdôraznil, že Slovensko plne stojí za posilnením výdavkov v tejto oblasti, keďže sme si vedomí ako je to dôležité z hľadiska rastu. Potrebujeme nastaviť systém tak, aby krajiny ako Slovensko, ktoré sú v tejto oblasti menej konkurencieschopné, mali rovnaký prístup k týmto zdrojom, najmä v oblasti tzv. excelentnosti.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby v takmer 40 krajinách.