Pôvod déjà vu treba hľadať v štruktúre mozgu

Zdroj: TASR

Tím, ktorý viedli vedci zo Stredoeurópskeho technologického inštitútu (CEITEC) Masarykovej univerzity a Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity, dokázal súvislosť medzi fenoménom déjà vu a určitou štruktúrou špecifickej časti mozgu. Svet doteraz na takýto dôkaz čakal.

Déjà vu nie je ojedinelým javom. Príležitostne ho zažíva 60 až 80 % ľudí. Výskum českých vedcov a ich britských kolegov z Univerzity Exeter poukázal na to, že ľudia s déjà vu majú niektoré špecifické štruktúry mozgu výrazne menšie, ako zvyšok.

Štúdia z výskumu vyšla v apríli vo vedeckom časopise Cortex. Výskum bol  čiastočne financovaný z prostriedkov EÚ.

Vedci vyšetrili magnetickou rezonanciou mozgy 113 dobrovoľníkov a následne pomocou novej metódy pre automatickú analýzu morfológie mozgu porovnali veľkosť jednotlivých mozgových oblastí, vysvetľuje vedúci výskumu Milan Brázdil.

Analýza preukázala drobné, ale štasticky významné rozdiely v množstve šedej hmoty v niektorých oblastiach mozgu, najmä v oblasti tzv. hipokampov, kde vzniká pamäť a spomienky. Práve tieto štruktúry boli u ľudí s déjà vu menšie, ako u tých, ktorí déjà vu nepoznajú. A čím častejšie sa déjà vu objavovalo, tým menšie boli tieto štruktúry.

Vedci zatiaľ neprišli na to, čo presne je spúšťačom déjà vu. Hovorí sa o tom, že pri tomto procese prebiehajú obdobné procesy ako pri epilepsii spánkového laloku.

„Podobne ako déjà vu u zdravých jedincoch, aj u epileptikoch trvá tento zážitok len veľmi krátko a je jednoznačne spôsobený záchvatovým podráždením hipokampov. Preto sme hladali obdobné vzťahy aj u zdravých ľudí,“ povedal spoluautor výskumu Tomáš Kašpárek.

Výsledky výskumu by sa mali stať podkladom pre ďalší výskum. CEITEC už naň získal finančné prostriedky a o dva roky sa sťahuje do nových laboratórnych priestorov.